reklama

Čo má spoločné "duckface" žena a študáci rozbití na šrot?

Premýšľam nad motiváciou niektorých ľudí hrať sa na niekoho, kým nie sú. Prečo to robia? Možno si sčasti odpoviem v tomto príspevku, kde sa zamyslím, čo spája ženu s perami ako po nálete besných ôs s mladistvými alkoholikmi.

Čo má spoločné "duckface" žena a študáci rozbití na šrot?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Niekto, s kým sa "poznám už nejaký ten piatok" a kto dlhé roky pracuje na internátoch, ma minule doslova šokoval svojimi pestrými a obsiahlymi skúsenosťami so študentmi v podnapitom stave. Nestáva sa mu totiž práve zriedkavo, že uprostred pracovného týždňa "zbiera" mladých obyvateľov internátu spred výťahu v stave hlbokej "spoločenskej únavy". Možno sa to niekomu šokujúce nezdá, no keďže ja som od mladosti k alkoholu pristupovala odmietavo, a teda si neviem racionálne zdôvodniť potrebu verejne sa znemožniť podobným spôsobom, dosť to mnou otriaslo. Priviedlo ma to k úvahám, akú motiváciu k tomuto sebaznevažujúcemu správaniu môžu títo študenti mať. Nechcú vyčnievať? Túžia nasilu zapadnúť? Boja sa byť iní? Sú len obeťami vymývania mozgov alkoholovej demagógie, alebo sa na nich podpisuje takzvaný stádovitý efekt? Bezmyšlienkovite replikujú správanie, aké vidia doma a takmer všade okolo seba? Považujú pitie do nemoty za spôsob, ako rebelovať, byť nad vecou, odviazať sa, byť "cool"? Obávajú sa, že budú zaznávaní, odmietaní a považovaní za suchárov, lebo "nevedia, čo je to skutočná zábava"?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jednotnú interpretáciu krátkozrakého správania mladých potenciálnych závislákov by sme hľadali ťažko. Na opakovanom popíjaní až do nemoty sa pravdepodobne podieľa viacero dôvodov, ktoré im predostrela ich chybná racionalizácia a prehliadanie celospoločenského problému, ktorý svojím správaním vytvárajú. Faktu, že už v mladom veku si mnohí ľudia dláždia pomyselnú cestičku k notorickému alkoholizmu, keďže popíjanie učinia svojou jedinou zvládacou stratégiou, kompetentní nevenujú žiadnu pozornosť. Argumentuje sa tým, že už sú plnoletí, čo je síce pravda, no plnoletosť sa automaticky nerovná dospelosť, vedomie dôsledkov vlastného správania, schopnosť prevziať zaň zodpovednosť, zísť zo šikmej plochy a vrátiť sa k menej rizikovému životnému štýlu. Stav opilosti nikdy konštruktívne riešenie problémov nepriniesol a aj keď umelo navodí pocit uvoľnenia až apatie, v dlhodobom horizonte sa nikdy nemôže stať efektívnym prostriedkom na zbavenie sa naakumulovaného stresu práve kvôli nutnosti piť čoraz viac na dosiahnutie rovnakého alebo aspoň podobného abreaktívneho účinku. Ak si študenti holdujúci alkoholu neosvoja účinné stratégie zvládania náročných životných situácií v mladom veku, tak kedy potom? Pod rúškom alkoholického oparu síce na problémy či stres na chvíľu zabudnú, no keď vytriezvejú, všetko to potlačené udrie na nich nanovo. To sa znovu opijú? Viem, že v niektorých kútoch Slovenska je silná tradícia konzumácie alkoholu, ale prečo musí byť pitie bezbrehé? Prečo mladí ľudia nevedia, alebo nechcú vedieť, že aj konzumácia alkoholu môže mať svoje hranice, ak sa napríklad obmedzí na sporadické vychutnanie si jedného pohára obľúbeného alkoholického nápoja v kruhu priateľov? Prečo mnohí netušia, že nie je potrebné strieskať sa "pod obraz Boží", zaspať na verejnom priestranstve a, prepytujem, grcať kde-kade? Áno, môže byť lákavé stať sa ašpirantom na titul najodolnejšieho pijana, a teda si získať rešpekt medzi rovesníkmi. Pretrvajú však "ožralecké" priateľstvá a je obdiv prejavovaný človeku, ktorý vydrží piť najdlhšie bez toho, aby padol pod stôl, skutočný? Nie je to náhodou iba jedna veľká póza? Však to nevadí, že je to póza. Hlavne, že sa mladí alkoholici cítia byť "cool", sú súčasťou partie a vytvárajú jeden malér za druhým. Fakt nerozumiem tomu, prečo spiť sa do nemoty je také super. Veď tým len ľudia neproduktívne zabíjajú čas bez toho, aby prejavili čo i len za mak nejakej aspoň elementárnej invencie. Akohol vidno všade a dá sa k nemu dostať bez vynaloženia akéhokoľvek väčšieho úsilia. Zabíja kreativitu, posúva hranice smerom k akejsi povrchnej odviazanosti, v dlhodobom horizonte mení charakter na nepoznanie a človek sa jeho pôsobením správa nedôstojne, lebo jeho morálny kompas sa vyplyvom tejto legálnej drogy zbláznil. Popíjanie vnímam ako posmievanie sa sebe samému totálnou regiznáciou na svoje možnosti byť kreatívny a činorodý. Keď pomyslím na to, že existujú ľudia, ktorí sa svojimi opileckými eskapádami majú tendenciu ešte aj chváliť, len dokladám pomyselný dielik puzzle do groteskno smutnej skladačky s názvom "alkohol zatemňuje mozog a robí z ľudí karikatúry samých seba".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo ale s vyčíňaním výrastkov majú spoločné ženy, ktoré si dajú "updateovať" pery zásahom plastického chirurga na rozmery kačacieho zobáka? Tak ako mladí alkoholici, aj ony sledujú veľmi podobné ciele s takmer rovnako neuspokojivými následkami. Myslia si, že budú konečne "in", obľúbené, atraktívne, sexi a že im to do života konečne prinesie spokojnosť v dôsledku zvýšenej pozornosti venovanej ich prednostiam. Áno, v ojedinelých prípadoch, napríklad ak ide o medicínsky podmienený zákrok, je plastická operácia konštruktívna. Neplatí to však, ak lekár len plní infantilné výstrelky rozmarných arogantných dám, ktoré sa celé dni v hĺbke duše sužujú komplexom menejcennosti, kedže sú tak choro fixované na svoj vzhľad. Podstupovaním plastických operácií (lebo len veľmi zriedkavo sa takáto dáma uspokojí s jednou) sa hrajú na niekoho kým nie sú, no s výsledkom, ktorý zväčša pripomína vyumelkovanú barbie a v horšom prípade je celkom na smiech. Každý seriózny chlap od nich bočí, a teda samy sebe sabotujú akékoľvek vyhliadky na vzťah založený na niečom inom ako na sexe. Môžu sa tak maximálne zaradiť do dlhého radu potenciálnych budúcich mileniek nášho predsedu NR SR, ktorý už má celý hárem. Keď sa dostanú na rad, tak im konečne nastanú sladké časy, lebo paparazzi ich budú milovať, konzumenti bulvárnych plátkov typu Nový čas sa budú škandalizovať a ony si budú môcť vylepšovať svoje telá dovtedy, kým nebudú pripomínať skôr nafukovacie anče ako ženy z mäsa a kostí. Instagram a Facebook budú plniť fotky "dokonalých" proporcií s ľahkým nádhychom karikatúry a duckface slečny a ženy nebudú vychádzať z údivu, že sa k nim všetci správajú pohŕdavo a s dešpektom ako k nejakým bezduchým veciam. Aký smutný osud vzhľadom na to, že mali opačný cieľ. Vo svojich snahách pripomínajú mladých alkoholikov, ktorí si tiež chceli získať rešpekt, obdiv, pozornosť a akési nedefinovateľné ľudské teplo s názvom láska či priateľstvo. Lenže dostanú presne to, čo zodpovedá ich správaniu vyvolanému narušenou sebahodnotou - opovrhnutie, výsmech, zbytočné problémy, samotu a odmietanie. Všetci triezvo uvažujúci ľudia totiž vedia, že to, čo si "vybudovali", je len chiméra, klam, ktorý sa skôr alebo neskôr rozplynie. Je mi ich úprimne ľúto, lebo tak ako lož, aj život v sebaklame má krátke nohy a končí pádom na fyzické, psychické aj morálne dno.

Kristína Jakubičková

Kristína Jakubičková

Bloger 
  • Počet článkov:  173
  •  | 
  • Páči sa:  685x

Mám rada prácu so slovami. Vyberať to najvýstižnejšie je pre mňa také napĺňajúce, ako keď niekto rád skladá puzzle a nachádza zodpovedajúci diel skladačky. Ja si skladám vety a z nich súvetia a text. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťPolitikaPsychológiaOsobnostný rozvojVzťahyŽivotné prostredie

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu