reklama

Láska človeka úplne zmení. Ako?

Láska stojí na počiatku všetkého. Bez nej by sme neuzreli svetlo tohto sveta. Možno by sme boli iba anonymnou časticou vo vesmíre, alebo by sme neboli vôbec. Život bez lásky je prázdny. Ako sa meníme, keď nám príde do života?

Láska človeka úplne zmení. Ako?
(Zdroj: Eliza)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Láska tvorí našu najvnútrornejšiu esenciu a inštinktívne po nej prahneme celý život. Prežívame rôzne formy lásky, od detského zbožnovania rodičov, cez prvé naivné zaľúbenia, vášnivo planúce city až po stabilnú, tichú a skromnú lásku v štádiu plateau, kedy sa zbavuje všetkých tých senzačných prejavov hodných scenára romantického filmu a prechádza v každodennosť. V poslednom štádiu sa láska mení vo všeobjímajúcu vďačnosť. Je to vtedy, keď nám zbelejú vlasy a naše telo viac pripomína zošúverený krehký lístoček, ktorý už-už odpadne zo stromu a postupne odumrie, pohrúžiac sa do prachu. Vďačnosť v tomto štádiu našej existencie precítime zvlášť vtedy, ak sme milovali život a ľudí v ňom a ak sme zažili naplnenie v plnohodnotnom partnerskom vzťahu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôkazom toho, že láska postupne v pokročilom veku uvoľňuje priestor vďačnosti, je aj kniha známeho neurológa a autora mnohých fascinujúcich publikácií Olivera Sacksa. Ten krátko pred smrťou, keď mu jeho okulárny melanóm, ojedinelá forma nádoru v oku, metastázoval do pečene, napísal štyri eseje, ktoré sú vyjadrením jeho vďačnosti za všetko to, čo prežil. Vďačnosť však len ťažko možno hľadať tam, kde nebola láska, a naopak láska nám môže pomôcť priniesť do našich životov viac vďačnosti. Ak sme napríklad dlho hľadali partnera na plnohodnotný viacúrovňový vzťah nielen v rovine telesnej a emocionálnej, ale aj spirituálnej a duševnej, môžu nás zaplaviť až pocity šťastnej bolesti, ako keď sa rodičom narodí vytúžené dieťa. To sú momenty, kedy môžeme naozaj pocítiť silný príval vďačnosti za to, že sa stretli naše živoné cesty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Opätovaná láska nás robí tou najlepšou verziou samých seba v tom, že sa snažíme partnerovi odovzdať zo seba to najlepšie. Tým bude chcieť odovzdať maximum zo seba aj on nám, a tak sa naša snaha znásobí. Nie je možné milovať a zároveň byť negatívne naladený, a preto sa s láskou stráca akákoľvek apatia a depresia. Zrazu sa dokážeme tešiť aj z maličkostí a máme chuť byť aktívni. Cítime sa šťastnejší a viac sa smejeme. Naše myšlienky krúžia okolo nášho vyvoleného ako planéty okolo Slnka. Najdôležitejším cieľom nášho snaženia sa stáva byť s partnerom v čo najužšom kontakte. Počas dňa si vymieňame množstvo správ, voláme si a po večeroch potme potom šepkáme do vankúša jeho meno a to, že ho ľúbime. Aj keď sme možno priestorovo oddelení, naše myšlienky si k sebe i tak nájdu cestu, a tak sa ľahko môže stať, že intuitívne vytušíme, čo partner urobí alebo povie skôr, ako sa tak stane. Tieto intuitívne vzťahy sú obzvlášť nádherné a intenzívne, lebo nás spája spoločný údel - nedokážeme jeden na druhého nemyslieť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skutočná láska preniká až k našej najhlbšej podstate a tam utvára povedomie "my". Je rozhodná a dominantná manažérka, lebo celkom preorganizuje naše životné priority. Sme pripravení robiť kompromisy a naladiť sa jeden na druhého tak, že vieme o túžbach a potrebách partnera skôr, ako ich sám verbalizuje. Postupne sa zmeníme natoľko, že sa stávame stelesnením lásky. Žiaria nám oči, žiarime celou bytosťou a vyžarujeme milujúcu energiu do celého vesmíru. Koľkokrát si aj kladieme otázku, či sme celkom nezošaleli, keď zrazu plačeme od šťastia, alebo sme takí radostní, až to bolí.

Láska je krásny oxymoron a dokonalá harmónia kontrastov, ktorá sa prejavuje v ľúbostnom spojení dvoch energií. Sme stvorení z lásky, sme ňou tvorení od začiatku života až po jeho koniec a je naším najušľachtilejším cieľom. Pritom ju nevieme pomenovať a vyjadriť slovami, čo to láska vlastne je. Tá šibalka jednoducho uniká nášmu chápaniu. Túto všeobjímajúcu vrelú energiu, ktorá nás napĺňa a vďaka ktorej sme lepšími ľuďmi nemožno pochopiť. Vymyká sa racionálnemu úsudku, a tak ju treba jednoducho žiť a nechať sa ňou zmeniť. Potom si na tú večnú otázku, čo je láska, budeme snáď vedieť odpovedať aspoň sčasti.

Kristína Jakubičková

Kristína Jakubičková

Bloger 
  • Počet článkov:  173
  •  | 
  • Páči sa:  685x

Mám rada prácu so slovami. Vyberať to najvýstižnejšie je pre mňa také napĺňajúce, ako keď niekto rád skladá puzzle a nachádza zodpovedajúci diel skladačky. Ja si skladám vety a z nich súvetia a text. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťPolitikaPsychológiaOsobnostný rozvojVzťahyŽivotné prostredie

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu