Tak som nakoniec pobalila pár teplých vecí a jedla do ruksaku, obliekla ľanové šaty a išli sme. Dorazili sme na miesto Slnovratu a miesto, na ktorom sa konal hlavný obrad, mi prišlo úplne čarovné. Ako keby som sa ocitla v nejakej inej krajine.
Zrazu začali hrať bubny. ,,To len zvolávajú jesť," povedala Dominika. Cestou do lesíka kde sa robilo a podávalo jedlo sme si uplietli z lúčnych kvietkov venčeky do vlasov a išli sme. Prišli sme do lesíka kde boli nachystané chlebíky, koláče a v kotlíku sa varil bylinkový čaj. Riadne úžasné. Tešili sme sa na oheň, ktorý horel pod kotlíkom pretože začalo byť celkom chladno. Na to, že bol 23. jún bolo dosť chladno a pár dní a nocí predtým pršalo. Prosili sme bohov a dúfali sme, že sa počasie ,,udrží" a pršať nebude. Tak aj bolo. Popri jedení chlebíkov sme si vypočuli od Žiarislava pár pekných a múdrych slov o Slnovrate a obradoch, ktoré sa uskutočnia. Čakali sme na zotmenie aby sme začali. Prišli sme na lúku kde sa konal hlavný obrad, urobili sme kruh, chytili sme sa za ruky a začalo sa...
Bol to pre mňa neskutočne veľký zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem. Zapálili sa štyri vatry, ku ktorým sme po skončení prišli a začala sa pravá veselica. Najskôr to začalo debatou, potom priniesli hudobné nástroje, začalo sa spievať a tancovať.
Okolo polnoci sa pri jednej vatre konal obrad Postrižín a obrad Prijímania mien. Vybrala som si jedno aj ja, ale rozhodla som sa, že si ho dám až budúci rok. Popri speve a tanci sme si našli nových kamarátov z rôznych kútov Slovenska a boli sme tam ako jedna veľká rodina. Je vskutku zaujímavé ako naši prekovia chválili bohov a potom ich oslavovali dvakrát do roka (letný a zimný Slnovrat). Naplnilo ma to silou, porozumením a odhodlaním. Týmto chcem poďakovať mojej Dominike ;)
Prajem ešte krásny, slnkom požehnaný deň :)
