Hľa! (jazyk spontánne vo veršoch sa javiaci)

Písmo: A- | A+

Tá milá nevyhnutnosť slovenčiny vo mne vekom zreje ...

...
a kvetnatosť ľúbosťou sa právom stáva 
keď pred krásou iných rečí slepá som
keď reč cudzia bezmocne zaostáva

Hlásková perkusia, úchytkom sa ladne rozochveje
nepatrne, nenútene
keď už len náznak zvuku tvaruje, hreje

A slová si plynú
znejú, kvitnú, snežia
sesterstvá od nepamäti
na jazyku nám, Slovákom, ležia

Skryť Zatvoriť reklamu