Hádanka

Povedz.

Kedylen pochopím

tie nekonečné metamorfózy

tvojho ja,

v ktorých bývaš jasná

a hneď tak záhadná,

že stojac ako pred zjavením

pýtam sa ťa kto si?

A ty mlčíš.

Tak v tejto hre s otáznikmi

zase kráčam bosý

po žeravom uhlí, čo rozpaľuje túžba.

No som iba rybár,

čo do jazera v tvojej duši

márne spúšta siete.

A tuší, iba tuší v hĺbke skryté poklady.

A chcel by byť kvapkou, padnúc do vody

chcel by s ňou splynúť vjedno.

A už sa viac nepýtať.

Veď odpoveď je predsa v tebe Hádanka.