Tak trochu

skôr než padlo slovo,

že preženieš sa mojím srdcom,

ako vojsko na výprave

a nenecháš v ňom potom kameň na kameni.

Tak trochu som tušil,

že v komnatách dnes takmer ženy,

stále sa túla dieťa,

čo pochabé a nevedomé

hráva sa so zápalkami,

kým nezaloží požiar,

ktorý neuhasí jedno, tak nevinné prepáč.

Tak trochu som tušil,

skôr než padlo slovo,

že určím si ním osud Tantala

a nikdy nezaženiem svoj smäd z tvojich vôd.

Ním odsúdený k hladu na večnosť,

že nikdy nedosiahnem

k plodom tvojich jabloní.

Vždy vyzdvihne ich vietor vysoko nad zem.

Dnes dobre viem, aké bláznivé to vlastne bolo,

povedať ti, že ťa......