skôr než padlo slovo,
že preženieš sa mojím srdcom,
ako vojsko na výprave
a nenecháš v ňom potom kameň na kameni.
Tak trochu som tušil,
že v komnatách dnes takmer ženy,
stále sa túla dieťa,
čo pochabé a nevedomé
hráva sa so zápalkami,
kým nezaloží požiar,
ktorý neuhasí jedno, tak nevinné prepáč.
Tak trochu som tušil,
skôr než padlo slovo,
že určím si ním osud Tantala
a nikdy nezaženiem svoj smäd z tvojich vôd.
Ním odsúdený k hladu na večnosť,
že nikdy nedosiahnem
k plodom tvojich jabloní.
Vždy vyzdvihne ich vietor vysoko nad zem.
Dnes dobre viem, aké bláznivé to vlastne bolo,
povedať ti, že ťa......