Matematika a matikári.

Je matematik človek nemilosrdne prísny, pedantný, takmer bez zmyslu pre humor ?

Matematika a matikári.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)

                                      Matematika a matikári

Často počúvame od našich umelcov, hercov ale aj rôznych celebrít, že sa rozhodli študovať na školách, konzervatóriách, kde nebola hlavným vyučovacím predmetom matematika. Áno, existuje ešte aj dnes mnoho ľudí, ktorým matematika v škole „nevoňala“.

Človek nemilosrdne prísny, pedantný, takmer bez zmyslu pre humor, často  okrem svojho odboru dosť nevzdelaný, ba až naivný, zovňajškom pôsobiaci nemoderne a zanedbane. On je ale na seba hrdý pre svoje rýchle uvažovanie a logiku. Stáva sa, prednášateľ to dáva svojmu okoliu aj primerane pocítiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takto asi vyzerá v predstavách mnohých ľudí vedec – matematik , stredoškolský, alebo vysokoškolský učiteľ matematiky. Úmyselne uvádzame ten najextrémnejší názor. Zahrnuté sú v ňom všetky možné záporné vlastnosti, ktoré práve týmto ľuďom obvykle prisudzujeme. Dnes však už existujú  mnohí ľudia, ktorí si takto matematika nepredstavujú a pripúšťajú určité výnimky. Učitelia  sa snažia vniesť do tohto navonok fádneho premetu vniesť humor a trochu nekonvenčnej zábavy. Všeobecne ale  prevládajú názory na týchto ľudí, práve tie horšie v porovnaní s inými vedcami, či pedagógmi.

                               Prečo práve učiteľ matematiky?

SkryťVypnúť reklamu

Skôr ako sa začneme zaoberať touto otázkou, povedzme si prečo sa zameriavame práve na učiteľa matematiky. Matematika existuje na stredných školách v kombinácii aj s inými predmetmi. Ak má     učiteľ matematiky vo svojej aprobácii matematiku v kombinácii s biológiou a veľmi zaujímavo rozpráva o ľahko pochopiteľných zákonitostiach prírody a zvieratách, býva mu preto odpustená  „tá matematika“. Rovnako možno pocítiť aj určitý ľudský súcit aj k  učiteľovi, ktorý má matematiku v kombinácii s fyzikou. Pri predvádzaní nejakého názorného pokusu sa mu môže totiž stať, že mu to nevyjde podľa očakávania. Napríklad, že mu zelektrizovaná tyč odmietne popriťahovať všetky papieriky. Zistíme, že je to človek taký ako my. Bezmocný proti vrtkavým prírodným silám. Profesorovi matematiky sa  niečo také nestane.  Dve rôznobežné priamky nikdy neodmietnu pretnúť sa v jednom bode. Pytagorová veta v pravouhlom trojuholníku bude platiť  vždy. Takáto poslušnosť prírodných zákonitostí má v sebe niečo fascinujúce a súčasne nás uvádza do pochybností, či ide skutočne o prírodné zákonitosti a nie iba o nejaké výmysly, ktoré si matematici vymysleli, aby nimi trápili žiakov. Stáva sa, že aj matematik sa niekedy pri výpočte pomýli.  Žiaci si pod lavicou škodoradostne zaťapkajú a zaradia ho do kategórie hlúpych zmätkárov.

SkryťVypnúť reklamu

                                      Matematika a presnosť

Pokúsime sa teraz pozrieť, akí tí „matikári“ vlastne sú. Predovšetkým sa nám na nich nepáči ich neúprosná pedantnosť, s ktorou vyžadujú presné uvažovanie a vyjadrovanie. Presnosť je pritom nutná v každej vede a v každom školskom predmete. V žiadnom inom predmete nám to však nepripadá také kruté ako práve v matematike. Napríklad: keď povieme v zemepise, že hlavým mestom Rumunska je Budapešť, pomýlili sme sa vzhľadom na Bukurešť iba o tri hlásky. Uznáme sebakriticky, že nedostatočná za takéto „znalosti“ je oprávnená. Ak však v matematike povieme, že rovnica x  umocnené na druhú rovná sa 4 (x2=4) má riešenie x=2, zdá sa nám zlá známka kruto nespravodlivá. Zabudli sme iba na takú maličkosť ako sú záporné čísla a rovnica má dve riešenia. Ďalším príkladom je recitácia nejakej básne. Považujeme za samozrejmé, že ju musíme predniesť od slova do slova a naviac sa ju snažíme čo najlepšie pochopiť a precítiť. Pri vyslovení určitej matematickej definícii si  myslíme, že celkom stačí keď povieme z pamäti niekoľko termínov, ktoré obsahuje a utvoríme akúsi zmes slov.  Keď nám toto nechce  učiteľ matematiky uznať, tak je to iba jeho prílišná pedantnosť a ak sa naviac snaží zistiť či poučke  aj rozumieme, považujeme to v jeho prípade skoro za nehoráznosť!

SkryťVypnúť reklamu

                                               Nedostatočný zmysel pre humor

Matematikom zvyčajne vyčítame nedostatočný zmysel pre humor. Samoúčelné vtipkovanie môžeme ťažko očakávať od ktoréhokoľvek učiteľa.  Hoci v niektorých predmetoch sa vyskytujú určité poznatky, ktoré k humoru inšpirujú.  V matematike je takýchto príležitostí podstatne menej. Nemôžeme očakávať, že nám učiteľ na geometrii bude vtipne rozprávať o tom, že uhlopriečky kosoštvorca, ktorý často vidíme zobrazený na čerstvo natretej bielej stene alebo na plotoch sú na seba kolmé.

                                        Matematika a všeobecné vzdelanie

Všeobecné vzdelanie chápeme obvykle ako vzdelanie humanitné. Učitelia jazykovedných predmetov sa vyznajú dobre v dejepise, majú vzťah ku klasickej literatúre, vyučujúci cudzie jazyky, vedia pútavo rozprávať rôzne príbehy a zážitky z ciest. Matematik dobre ovláda fyziku, deskriptívnu geometriu má dobré znalosti z výpočtovej techniky, hrá šachy ale toto už nie sme  takí ochotní uznať za všeobecné vzdelanie a ani ho tak neobdivujeme.

                                         Žena a matematika

Dnešné životné tempo kladie vysoké nároky na ženy. Vyžadujeme od nich, aby si plnili perfektne úlohy v zamestnaní, zvládali povinnosti v rodine, domácnosti a pritom vyzerali upravene a moderne. Nedá sa všetko splniť stopercentne. Okolo seba v bežnom živote nájdeme veľa ľudí v topánkach so zodratými podpätkami, s pokrčeným sakom a nie všetci sú „matikári“. Ak sa naša profesorka dejepisu neprispôsobila najnovším výstrelkom módy z dôvodov zdravotných, vekových alebo praktických rešpektujeme ich v plnej miere. Profesorku matematiky hodnotíme oveľa prísnejšie a pripíšeme jej to na účet jej „ matikárskych“ vlastností. Pri ženách sme zvyknutí obdivovať predovšetkým ich zovňajšok. Ťažšie uznávame ich inteligenciu a logiku myslenia v zamestnaní. Prirodzene, že nie každá je taká ako Mária Curie Sklodowská ale obdiv a uznanie si zaslúži každá vedecká pracovníčka a tobôž matematička, ktorá sa napriek uvádzaným predsudkom rozhodla práve pre toto povolanie.

                           Čo je potrebné pre život a čo zbytočné

Všetko, čo sme tu uviedli na obhajobu matematikov snáď stačí. Ostáva nám ešte námietka, že nás učia veciam, ktoré v praktickom živote vôbec nepotrebujeme. V žiadnom predmete si neberieme lekárnické vážky , aby sme na nich vážili čo je potrebné pre život a čo zbytočné. Mnoho poznatkov, ktoré v škole alebo na vysokej škole získame zabudneme ale predsa nám zostane nejaký obraz o svete. Keby sme sa o starovekom Egypte naučili iba to, že existoval postupom času by sme aj to zabudli. Povolaní, v ktorých sa môžeme zaobísť bez znalostí logaritmov je veľmi veľa, dokonca viac ako povolaní, v ktorých potrebujeme vedieť vymenovať aspoň nejakých vládcov starovekého Egypta. Znalosť logaritmov nám však neuškodí.

                                Výhoda matematiky

Matematika má oproti iným predmetom výhody, ktoré si ani neuvedomujeme. Poznatky z iných predmetov berieme zväčša dogmaticky. Profesor zemepisu nám ukáže na mape a povie, že hlavné mesto Parguaya je Asuncion, tak mu to uveríme. Nebudeme istotne cestovať do Asuncionu a presvedčiť sa, či sa nachádza v štáte Paraguay. Matematik nám nielen povie, že odmocnina z dvoch je iracionálne číslo ale nám to hneď aj dokáže. Dôkaz je dosť ťažký na pochopenie. Vyžaduje si sústredenosť a myslenie.

                             Tréning mozgu

Matematika učí myslieť. Často dosahujeme prostredníctvom matematiky úspechy aj v iných vedných odboroch. Vyžaduje si presnosť a pevnú vôľu, ktorú obdivujeme u športovcov. Málokto si však uvedomí, že vytrénovať sa dá nielen telo ale aj mozog. Na šport treba určité telesné predpoklady ale všetko ostatné je tvrdá drina. Rovnako je to aj v matematike. Preto nezáviďme matematikom, že im to v hlave „myslí“. Snažme sa trénovať aj svoj mozog. Možno sa nám to vráti v podobe úspechu vtedy keď to budeme najmenej očakávať. Matematika je veda vied existuje všade okolo nás a zaslúži si našu  úctu a obdiv k ľuďom, ktorí ju stále zušľachťujú.

Mária Križanová

Mária Križanová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  35x

Som dôchodkyňa. Skončila som Prírodovedeckú fakultu UK, odbor numerická matematika, mám titul RNDr. Titul obhájený v r.1974,téma: Rozvoj presnejšieho algoritmu na numerické riešenie obyčajných diferenciálnych rovníc na počítači. V tom čase nebolo o MR a CT ani potuchy. Využitie :presnejšia idetifikácia mozgových nádorov. Prednášala som aj na Elektrotechnickej fakulte STU, neskôr pracovala vo Výpočtovom stredisku SAV. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu