A v zásade s tým súhlasím. Lenže keď sa na svadbe stretnú ľudia, ktorí sú sami osebe výraznými verejnými postavami dezinfoscény a okolo ktorých sa v posledných rokoch odohralo množstvo kontroverzií, už to podľa mňa trochu presahuje rámec jednej súkromnej oslavy.
Preto ma zaujala svadba Filipa „Fikiho“ Sulíka.
A vlastne ani nie samotná svadba. Skôr ľudia, ktorí na nej boli, a hlavne to, čo o nich povedal Richard Sulík.
Medzi hosťami sa objavili napríklad Daniel Bombic, Marek Šoun či Erik Kaliňák. A Richard Sulík sa o niektorých z nich vyjadril v tom zmysle, že keď sa s nimi človek normálne rozpráva, zistí, že sú vlastne úplne v pohode ľudia.
A práve pri tejto vete som sa trochu zarazila.
Nie preto, že by som očakávala, že Richard Sulík bude na svadbe svojho syna robiť nejakú politickú čistku. Ak sú to Filipovi kamaráti, samozrejme, že ich tam môže mať. Je to Filipova svadba a jeho otec asi ťažko môže rozhodovať o tom, kto bude pozvaný.
Ale tolerovať niekoho a označiť ho za „úplne v pohode človeka“ sú podľa mňa dve rozdielne veci.
Veď o niektorých z týchto ľudí už verejnosť vie pomerne veľa. Vieme, akým spôsobom Daniel Bombic dlhodobo vystupuje na internete, aké vyjadrenia používa voči svojim politickým oponentom a verejne známym ľuďom. Vieme aj o jeho problémoch so slovenskými orgánmi činnými v trestnom konaní.
A vieme aj, akým spôsobom verejne vystupuje Marek Šoun a aké postoje má napríklad k vojne na Ukrajine.
Nemusím tu vypisovať všetko, čo kto z nich kedy povedal alebo urobil. Kto túto scénu sleduje, vie, o čom hovorím.
Možno sú pri osobnom stretnutí príjemní. Možno sú vtipní, možno sa s nimi dobre rozpráva. To vôbec nevylučujem.
Ale podľa mňa to ešte neznamená, že človek musí ignorovať všetko ostatné, čo títo ľudia verejne robia.
Veď aj človek, ktorý robí veľmi problematické veci, môže byť voči svojim kamarátom milý.
A práve toto mi na tej Sulíkovej vete prekáža najviac.
Sulíka som kedysi vnímala inak
Keď si spomeniem na obdobie konfliktov medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom, vnímala som vtedy Sulíka ako toho vyspelejšieho.
Matovič na mňa pôsobil emotívne, konflikty často ešte viac vyhrocoval, zatiaľ čo Sulík mi pripadal ako človek, ktorý má väčší nadhľad a vie sa na veci pozerať racionálnejšie.
Dnes svoj názor trochu prehodnocujem.
Nie preto, že by som si zrazu myslela, že všetko, čo Sulík robí alebo hovorí, je zlé. Človek má predsa právo meniť názory.
Ale keď vidím, akým smerom sa niektoré jeho postoje v posledných rokoch posunuli, už ho jednoducho nevnímam úplne rovnako ako kedysi.
Už niekedy začiatkom minulého roka som si všimla jeho vyjadrenia k vojne na Ukrajine. Mám pocit, že vtedy sa jeho rétorika začala posúvať smerom, ktorý mi pripadal výrazne zmierlivejší voči Rusku a zároveň oveľa kritickejší voči Ukrajine.
Nechcem ho však označovať jednoducho za proruského človeka. To by podľa mňa bolo príliš čiernobiele. Skôr som začala vnímať určitý posun v jeho argumentácii.
Začal oveľa viac hovoriť o tom, že Ukrajina Rusko nemôže poraziť, že vojna stojí obrovské množstvo životov a že pokračovanie vojny povedie iba k ďalším obetiam. Objavovali sa u neho aj názory, z ktorých podľa mňa vyplývalo, že Ukrajina by mala skôr pristúpiť na realitu a akceptovať, že niektoré svoje územia už späť nezíska.
A práve toto na mňa začalo pôsobiť ako určitý posun smerom k argumentácii, ktorú som dovtedy vnímala skôr u proruských politikov a komentátorov.
Neznamená to automaticky, že Richard Sulík je proruský politik. Ale myslím si, že je fér povedať, že niektoré jeho dnešné vyjadrenia by som od Sulíka spred niekoľkých rokov jednoducho neočakávala.
A práve preto som si ho začala všímať trochu inak.
Možno sa približuje aj svojmu synovi
Napadla mi pri tom ešte jedna vec. Možno sa úplne mýlim a je to iba môj subjektívny pocit.
Niekedy mám dojem, že Richard Sulík sa v posledných rokoch trochu približuje aj k názorom svojho syna Filipa.
Neviem, samozrejme, čo sa medzi nimi súkromne odohráva. Nechcem tvrdiť, že svoje názory mení kvôli synovi. To by už bolo špekulovanie.
Ale keď človek sleduje niektoré jeho vyjadrenia a potom vidí, s akými ľuďmi sa jeho syn obklopuje, napadne mu, či tam predsa len nie je určitá snaha nebyť so synom názorovo úplne na opačných póloch.
Možno je to úplne prirodzené.
Keď máte dospelé dieťa, ktoré má na niektoré veci úplne iný pohľad ako vy, asi nechcete, aby medzi vami vznikla priepasť. A možno sa človek časom začne na niektoré veci pozerať trochu inak aj preto, že chce svojmu dieťaťu lepšie rozumieť.
Ale zdôrazňujem – toto je naozaj iba môj pocit.
Nemám dôkaz, že Richard Sulík svoje názory prispôsobuje synovi.
Len keď som videla tú svadbu a ľudí, ktorí tam boli, táto myšlienka mi jednoducho napadla.
A možno je to celé úplne inak.
A potom je tu samotný Filip
Rozumiem pritom Richardovi Sulíkovi v jednej veci.
Filip je jeho syn.
Nech si o jeho verejnom vystupovaní myslíme čokoľvek, predpokladám, že ho má ako otec stále rád. A podľa mňa sa nedá len tak vypnúť rodičovská láska preto, že vaše názory sú úplne odlišné.
Práve preto mi príde zaujímavé sledovať, ako sa jeho postoj k synovi v priebehu rokov menil.
Pamätám si rozhovor, v ktorom mal Richard Sulík hovoriť o tom, že sa za svojho syna hanbí, ale nemôže to verejne priznať. Túto konkrétnu formuláciu mu však nechcem dávať do úst ako presný citát, kým si ju ešte raz nedohľadám.
Neskôr už jeho vyjadrenia pôsobili podstatne inak.
Začal o Filipovi hovoriť ako o šikovnom človeku, ktorý sa dokázal sám živiť a pracovať ako programátor. V roku 2025 o ňom dokonca verejne hovoril ako o úspešnom človeku a povedal, že mu drží palce.
A ja si hovorím, či za tým nie je jednoducho otcovská láska.
Možno si Richard Sulík postupne povedal, že nech je Filip akýkoľvek, je to jeho syn a on ho nechce verejne zatracovať.
Tomu ľudsky rozumiem.
Zároveň však podľa mňa existuje rozdiel medzi tým, že máte radi vlastné dieťa, a tým, že musíte schvaľovať všetko, čo robí.
Čo vlastne Filip robí?
Ja jeho pôsobenie na internete vnímam trochu inak ako možno jeho otec.
Mám pocit, že si našiel spôsob, ako si vybudovať vlastné publikum. Komentuje reality šou, napríklad Ružu pre nevestu, ale zároveň si často berie na mušku konkrétnych ľudí, ktorých následne kritizuje, zosmiešňuje alebo zhadzuje.
A nie sú to iba politici alebo novinári, s ktorými názorovo nesúhlasí.
Objavujú sa medzi nimi aj ľudia z rôznych televíznych šou či reality programov. A podľa toho, čo som videla, niekedy aj veľmi mladí ľudia.
Práve toto mi na tom prekáža asi najviac.
Môžeme sa smiať na reality šou. Môžeme kritizovať dospelých ľudí, ktorí dobrovoľne vystupujú pred kamerami. Môžeme mať úplne odlišný názor na politika alebo novinára.
Ale keď si niekto urobí obsah z toho, že bude verejne zhadzovať veľmi mladých ľudí, ktorí ešte len začínajú dospievať, už mi to príde ako niečo úplne iné.
A potom si kladiem otázku, kde má človek vlastne hranicu.
Pretože podľa mňa nestačí povedať: „Veď on iba robí content.“
Áno, robí content. A zjavne si tým našiel publikum.
Predtým pracoval ako programátor. Možno jednoducho zistil, že internetová tvorba je pre neho výhodnejšia, jednoduchšia alebo zaujímavejšia cesta k peniazom. Aj keď nemôžem s istotou tvrdiť, že presne toto je jeho motivácia.
Ale výsledok vidím tak, že si našiel svoje publikum, ktoré dokáže zaujať práve hejtovaním a výsmechom svojich oponentov, ale aj rôznych známych či menej známych ľudí z reality šou.
A kontroverzia sa na internete veľmi dobre predáva.
Čím ostrejšie niekoho skritizujete, tým viac ľudí sa príde pozrieť. Jedni preto, že s vami súhlasia, druhí preto, že sú nahnevaní a chcú vám vynadať.
A zrazu máte sledovanosť, pozornosť a z toho aj peniaze.
Takže možno Filip Sulík ani nemá dôvod tento spôsob fungovania meniť.
Filip mi svojím spôsobom pripomína Mojsejovcov. Aj pri nich som mala kedysi pocit, že veľmi pozorne sledovali, kto čo o nich povedal, s kým sa dostali do konfliktu, a potom si s danými ľuďmi išli osobne „vybavovať účty“ cez médiá.
A čo s tým môže robiť jeho otec?
Úprimne, asi veľmi málo.
Môže mu povedať, že sa mu to nepáči. Môže mu povedať, že podľa neho už niektoré veci zachádzajú príliš ďaleko.
Ale potom je Filip dospelý človek.
Je to jeho život, jeho internetový kanál, jeho publikum a jeho rozhodnutia.
Richard Sulík ho jednoducho nemôže riadiť.
Možno teda jeho dnešný zmierlivejší postoj k synovi nie je ani tak o tom, že by schvaľoval všetko, čo Filip robí. Možno iba pochopil, že ako otec už nemá možnosť synovi prikazovať, akým človekom má byť.
A možno je pre neho jednoduchšie povedať: „Je šikovný, celý život sa dokázal uživiť a je úspešný v tom, čo robí.“
Lebo povedať verejne: „Môj syn robí veci, za ktoré sa hanbím,“ je pre otca asi oveľa ťažšie.
A možno práve toto je na celom príbehu najľudskejšie.
Politika, internet, peniaze a kontroverzie sú jedna vec.
Ale stále je to jeho syn.
A čo jeho vzťah k ženám?
A ešte jedna vec mi pri Filipovi Sulíkovi nedá pokoj – jeho vzťah k ženám.
Keď človek sleduje jeho internetové vystupovanie, nájde tam množstvo veľmi ostrých a podľa mňa aj ponižujúcich vyjadrení na adresu žien. Nie je to iba kritika konkrétnych názorov. Často ide priamo o osobné útoky.
Stačí spomenúť Simonu Salátovú. Tá sama otvorene hovorila o tom, že ju Filip Sulík verejne napádal a komentoval jej telo.
Podobne sa dostal do konfliktov aj so Zuzanou Kovačič Hanzelovou, Veronikou Ostrihoňovou a ďalšími ženami.
Nechcem tu robiť zoznam všetkých ľudí, ktorých kedy kritizoval alebo urážal. Ide mi skôr o určitý vzorec správania, ktorý pri jeho verejnom vystupovaní vnímam.
A potom sa pozriem na jeho manželku.
A úprimne si kladiem otázku: čo si vlastne ona myslí o týchto jeho názoroch?
Samozrejme, nepoznám ich súkromie. Neviem, čo sa medzi nimi odohráva, o čom sa rozprávajú a čo si navzájom tolerujú. A už vôbec nechcem tvrdiť, že viem, ako ich manželstvo funguje.
Možno si povedala, že pri nej bude iný.
Možno sa jeho názory medzičasom zmenili.
Možno jej jeho verejné vystupovanie vôbec neprekáža.
A možno je ich vzťah úplne iný, než si dokážeme predstaviť zvonka.
To neviem.
Len mne osobne by pri takomto človeku napadla otázka, či si žena, ktorá si ho berie, naozaj myslí, že k nej sa bude správať inak než k ženám, o ktorých celé roky verejne hovoril takýmto spôsobom.
A možno práve toto je otázka, na ktorú má odpoveď iba ona.
Je vlastne dobre, že Sulík už nie je v SaS?
A možno nie som jediná, komu sa Richard Sulík v posledných rokoch začína javiť trochu inak ako kedysi.
Zaujímavé je sledovať aj ľudí, ktorí s ním kedysi politicky spolupracovali. Napríklad Branislav Gröhling dnes voči Sulíkovi vystupuje kriticky.
Možno teda Richarda Sulíka postupne „prekukli“ aj ľudia, ktorí ho poznali zblízka a dlhé roky s ním spolupracovali.
A čím viac nad tým premýšľam, tým viac si hovorím, že možno je vlastne dobre, že Richard Sulík už nie je členom SaS.
Keby dnes zostal priamo v strane a jeho politické a spoločenské postoje sa ďalej posúvali týmto smerom, neviem si predstaviť, ako by to v SaS fungovalo.
Možno by to skončilo ešte väčším konfliktom, než aké sme v tejto strane videli v minulosti.
Voliči mu to možno spočítajú
A ešte tu vidím jeden zaujímavý rozdiel medzi voličmi Smeru a voličmi pravicových strán.
Samozrejme, nechcem tvrdiť, že všetci voliči Smeru rozmýšľajú rovnako. Ale pri Robertovi Ficovi mám dlhodobo pocit, že jeho voliči mu dokážu odpustiť veci, cez ktoré by sa pri inom politikovi možno nikdy nepreniesli.
Pri pravicových stranách to podľa mňa funguje trochu inak.
Ak politik začne robiť veci, ktoré jeho vlastným voličom prekážajú, tí mu to jednoducho môžu spočítať.
A myslím si, že Richard Sulík je práve taký prípad.
Mám pocit, že sa vydal smerom, ktorý mu časť jeho pôvodných voličov už nemusí odpustiť.
A možno sa to napokon ukáže aj vo voľbách.
Môj osobný tip je, že Richard Sulík už nebude politicky taký úspešný ako kedysi. Či sa úplne stratí z politiky, alebo si ešte nájde nejaký priestor, to si netrúfam predpovedať.
Ale myslím si, že jeho najlepšie politické obdobie je už za ním.
A ak by som si dnes mala tipnúť, kto môže na pravej strane politického spektra ešte prekvapiť, zaujímavo na mňa pôsobia Demokrati Jaroslava Naďa.
Možno sa mýlim. Politika je nevyspytateľná a do volieb sa môže stať ešte čokoľvek.
Ale práve preto mi príde zaujímavé sledovať, či sa časť voličov, ktorí kedysi volili ľudí ako Richard Sulík, nebude postupne obzerať po niekom inom.
Možno sa raz ukáže, že Sulíkov odklon nebol iba osobnou zmenou názorov, ale aj politickou chybou.
A možno bude výsledok úplne opačný.
To už ukážu až voľby.
