Vaše lajky, komentáre a hviezdičky mi ukazovali, že to, čo píšem, má zmysel. Naučila som sa vďaka vám formulovať svoje názory, obhajovať ich pokojne a zároveň jasne.
Rozhodla som sa ukončiť blogovanie. Chcem hneď povedať, že to nie je kvôli negatívnym príspevkom diskutéra Pepe43. Nie, dôvod je jednoduchší: môžem písať každý deň, ale tí, ktorým by blog mohol otvoriť oči – voliči Smeru, SNS či Republiky – si ho nikdy neprečítajú. A tí ostatní to vedia rovnako ako ja.
Pred chvíľou som si prečítala článok o Dorote Nvotovej, ktorá bojuje s rakovinou prsníka a čaká ju mastektómia. Nepíšem o tom preto, že by som mala podobný zdravotný problém – našťastie nemám. Jej príbeh ma len prinútil zamyslieť sa nad tým, aký je čas vzácny a nenahraditeľný. Zároveň ma potešilo, že aj medzi ľuďmi s úplne odlišnými názormi sa našli tí, ktorí jej priali skoré uzdravenie. To mi pripomenulo, že empatia a schopnosť porozumenia sa nachádza aj tam, kde by sme ju možno nečakali.
Vďaka tomuto uvedomeniu som sa rozhodla sústrediť svoj voľný čas a energiu na veci, ktoré ma skutočne napĺňajú – oddych, cestovanie a aktivity, ktoré mi robia radosť. Možno ešte niekedy zverejním cestovateľský blog alebo tipy, ako som sa naučila plynule po anglicky a nemecky, ak by to niekoho zaujímalo, ale politika už nebude súčasťou mojich textov.
Na záver vám ešte raz úprimne ďakujem – za dôveru, podporu a aj konštruktívnu kritiku. Tento posledný blog venujem vám, mojim čitateľom, ktorí ste ma na tejto platforme verne sprevádzali. Dúfam, že aj vy budete hľadať pravdu, nezávisle premýšľať a vážiť si svoj čas.
Ďakujem, že ste tu boli so mnou, a želám vám, aby ste si vždy našli čas na to, čo vás skutočne napĺňa.
S vďakou a srdečne,
Ľudmila Križanovská
