ľudia, ktorí stoja na strane Ruska, často zároveň podporujú Palestínu, zatiaľ čo tí, ktorí podporujú Ukrajinu, stoja skôr na strane Izraela. Na prvý pohľad to môže pôsobiť nelogicky, veď ide o úplne odlišné konflikty. Tento jav však má korene v ideológii, geopolitike a psychológii skupinovej identity.
1. Ideologické osi: proti Západu vs. za Západ
Proruskí podporovatelia často vnímajú USA a EÚ ako hrozbu a Izrael ako symbol západného vplyvu. Palestínu vidia ako slabšiu stranu, ktorá sa bráni „imperiálnemu Západu“. Naopak, pro-ukrajinské skupiny podporujú demokraciu a liberálne hodnoty, vidia Ukrajinu ako obeť ruskej agresie a Izrael ako spojenca Západu.
2. Propaganda a informačné prostredie
Ruská propaganda vykresľuje Palestínu ako obeť a Izrael ako agresora. Naopak, západné médiá často prezentujú Izrael ako demokratický štát bojujúci proti terorizmu. Ľudia teda prirodzene preberajú rámce, ktoré sú blízke ich ideologickému svetu.
3. Psychologický a kultúrny faktor
Ľudia majú tendenciu zjednodušovať svet do blokov: „Rusko + Palestína + Irán“ vs. „Ukrajina + Izrael + Západ“. Tento mechanizmus posilňuje pocit skupinovej identity a poskytuje jednoduchý naratív o tom, kto je „naša strana“.
4. Historický kontext
Sovietsky zväz dlho podporoval palestínske a arabské skupiny proti Izraelu, čo ovplyvnilo dlhodobé proruské naratívy. USA sú naopak dlhodobým spojencom Izraela.
5. Príklad z praxe: Matúš Šutaj Eštok a jeho video
Zaujímavý paradox ukazuje prípad Matúša Šutaja Eštoka. Zverejnil video, kde Palestínčania bojkotujú vianočné trhy a kriticky k tomu komentoval ich správanie. Vo svojom statuse poukazuje na kultúrnu neprispôsobivosť migrantov a vyjadruje odmietnutie ich anti-kresťanských postojov. Aj keď má proruske názory a väčšina jeho voličov je proti Izraelu, kritizuje Palestínčanov za to, že nerešpektujú európske tradície a vyzývajú na násilie. Tento príklad ukazuje, že postoje voči Rusku a Palestíne nemusia byť vždy úplne homogénne a že politické a kultúrne hodnoty môžu vytvárať zložité paradoxy.
6. Výnimky
Nie všetci do týchto blokov zapadajú. Napríklad progresívna ľavica môže podporovať Ukrajinu, ale zároveň stáť na strane Palestíny kvôli ľudskoprávnym a antikolonialnym dôvodom. Konzervatívci v Izraeli môžu sympatizovať s Ruskom a náboženské komunity podporujú Izrael z iných dôvodov než geopolitických.
7. Rozdiel medzi konfliktmi a agresorom
Ukrajina–Rusko: agresor je jednoznačne Rusko, Ukrajina je obeť invázie a okupácie.
Izrael–Palestína: agresor sa mení podľa obdobia a etapy konfliktu. Arabské armády, Izrael aj palestínske militantné skupiny boli v rôznych fázach aktívni agresori, a Izrael je zároveň podľa medzinárodného práva okupujúcou mocnosťou na Západnom brehu.
Rusko vs Ukrajina
Vojna na Ukrajine sa vedie na ukrajinskom území, takže ruskí civilisti zomierajú veľmi málo alebo takmer vôbec.
Väčšina civilných obetí sú Ukrajinci – ženy, deti, starší ľudia.
Ruskí podporovatelia Putina často ignorujú tieto obete, pretože vojna sa „nedotýka ich priamo“.
Izrael vs Palestína
Konflikt sa odohráva pramo na miestach, kde žije civilné obyvateľstvo – Gaza, Cisjordán, Izrael.
Zomierajú civilisti na oboch stranách, aj Izraelci, aj Palestínčania.
Tu už nemožno ignorovať civilné obete, pretože sú priamo do konfliktu zapojení a často cieľom vojenských operácií.
Zhrnutie
Ľudia sledujú skôr globálne koalície a ideologické rámce, než fakty konkrétnych konfliktov. Preto proruskí podporovatelia často sympatizujú s Palestínou, a pro-ukrajinské skupiny s Izraelom. Paradoxy ako prípad Šutaja Eštoka ukazujú, že tieto vzorce sa objavujú aj v každodennej mediálnej realite a politickom správaní voličov, pričom hodnotenie správania Palestínčanov nemusí vždy korešpondovať s ich podporou Ruska.
