Veda z ktorej budem vychádzať? Predovšetkým sa bude jednať o práce etológov, psychológov, „equine behaviorists“. Cez okienko predstavované prácami týchto ľudí by som rada nahliadla na dogmy a teórie, s ktorými sa stretávame v konskom svete takmer denno- denne. U nás na Slovensku ani nehovoriac- ak bude tento blog čítať niekto, kto bude zdieľať rovnaké názory, tak sa budem tešiť na stretnutie.;-)
Kde začať? Hm. Sú tu viaceré veci- reč tela, dominancia, učenie. Začnem pri tom poslednom. Pri učení. Myslím si, že každý, kto má pravidelný kontakt s nejakým zvieraťom, by mal ovládať abecedu „learning theory“- po slovensky zrejme teórie učenia. Konkrétne sa vás budem snažiť oboznámiť s teóriou učenia vyvinutou u behavioristou prof. Skinnerom. Krásne vysvetlenia nájdete v knižke Psychologie od kolektívu autorov- Atkinsonová, Atkinson, Smith, Bem, vydané vo vydavateľstve Victoria Publishing. Ak by ste radi informácie priamo z konskej literatúry, tak jest v knižke od Kiley- Worthington Horse Watch, i v knihe od Alexandry Kurland – The Click That Teaches, či na internete www.huertecilla.net .
Základmi učenia je klasické a operatívne podmieňovanie.
Klasické podmieňovanie je veľmi známa to záležitosť pokusov pána Ivana Pavlova. Tieto pokusy v sebe obsahujú už známe to slovné spojenia podmienená a nepodmienená reakcia či podnet. A myslím, že nie je potrebné sa klasickému podmieňovaniu venovať. V praxi to znamená asi toľko, že keď kôň začuje buchot kýbľov v prípravovni krmív, už očakáva netrpezlivo, kedy sa to krmivo dostane až k nemu pod nos.
Operatívne podmieňovanie je už vec zaujímavejšia a využíva ju každý pri takmer akomkoľvek kontakte so zvieraťom či ľudským tvorom.
Toto podmieňovanie je založené na dosiahnutí určitého cieľa- zo strany zvieraťa. Operatívne podmieňovanie sa využíva pri učení niečoho nového, na čo sa klasické podmieňovanie použiť nedá, ako napr. naučiť koňa španielsky krok. Podstatou OP je, že určité chovanie bude následne viesť k určitému cieľu. A to vyžaduje istú dávku uvedomenia zo strany zvieraťa- i vychovávateľa. Tak napr. jednoduchý príklad pri koňoch. Pri večernom kŕmení pristupujete ku koňovi do boxu, v ruke držiac seno či vedro žrádla. Kôň dá uši dozadu pri vašom vstupe a vy mu dáte kŕmenie. Pre koňa to znamená- keď dám uši dozadu, odmenia ma- dostanem, čo chcem. A takto- nevedome z ľudskej strany- sa kôň naučí veľmi ľahko byť nepríjemný počas kŕmenia. Stačí, aby vášho koňa kŕmil párkrát niekto neznalý počas vašej dovolenky, a vy sa môžete čudovať, čože sa kôň po vašom návrate na vás mračí, oči vyvaľuje, zubami škrípe- samozrejme, už nadnášamJ. Ale ak ste už operatívneho učenia znalý, veľmi ľahko koňa naučíte, aby tie uši dával dopredu, keď k nemu pristupujete s vedrom v ruke. Toto je len veľmi ilustratívny opis, ako funguje operatívne podmieňovanie. Je to i dôkaz toho, že kone sú si veľmi dobre vedomé svojho správania a jeho následkov. Takže, bacha na toJ Operatívne učenie je tým najdôležitejším pri učení zvierat.
Okrem týchto dvoch základných spôsobov učenia existujú i iné- asociatívne, sociálne, pozorovacie, imitácia, pokus-omyl, kognitívne učenie.
Najdôležitejšie vzťahy či nástroje
Tak, prichádzame k tomu najdôležitejšiemu, čo skutočne každý používa pri výchove koní. Jedná sa o posilňovanie. Nemyslím nafukovanie svalov pri ťažkom náradí. Jedná sa o posilňovanie odpovedí na váš podnet.
Posilňovanie môže byť pozitívne- R+, alebo negatívne R- ( z anglického reinforcement). Jedná sa o ten hlavný spúšťač, ktorý vášho koňa motivuje robiť to, čo chcete. Alebo nechcete, ak to nesprávne používate.
Dôležitá je motivácia, t.j. to, čo má kôň rád a prečo je ochotný urobiť čokoľvek- to sa len tak hovorí, kôň pozná svoje hranice a ak nemá náladu, odíde i od tej najväčšej motivácie. Výnimkou by bol asi len žrebec v blízkosti rujnej kobyly. Ten by sa len tak nerozhodol odísťJ
Pri tradičnom i tom „prirodzenom“ horsemanshipe sa používa ako hlavný „reinforcer“ R-. Čo je na veľkú škodu pre koňa i človeka. Mnohé kone tak nemajú takú radosť zo spolužitia s človekom, akú by mohli mať.
V západnom svete rozmýšľajúcich a hľadajúcich majiteľov koní je R+ už oveľa známejšie, i keď vďaka mnohým predsudkom sa mu drvivá väčšina stále vyhýba. Ako to bolo pri vstupe horsemanshipu na scénu, tak teraz je to s R+. Etológovia a equine behaviorists však už s inou motiváciou, ako pozitívnou ani neoperujú. Samozrejme, tej negatívnej sa človek nevyhne, i keď ak veľmi chce a záleží mu na tom, i to sa dá a sú ľudia, ktorí to tak robia.
Aha, čo to je, že áno. Negatívne posilňovanie- neznamená, že je zlé, ale znamená to, že niečo vezmeme preč, kôň sa niečoho zbaví- na tom je vlastne stavaný celý horsemanship- kôň sa snaží sa vyhnúť niečomu, čo mu je nepríjemné, ustupuje od tlaku. Keď učíte koňa cúvať- zatlačíte – od nulové tlaku až po potrebný- na jeho prsia, či nos a čakáte, až kým neurobí prvý náznak, že chce urobiť krok dozadu. Prestanete tlačiť, kôň si uvedomí súvislosti- ruka na prsiach rovná sa cúvanie.
Pozitívne koňa motivujeme vtedy, keď jeho odpoveď na náš podnet odmeníme niečím žiadúcim- poškrabkaním na mieste kde to má rád, hrou, žrádlom. To tretie je veľmi zatracované v konskom tréningu, tiež som mala v sebe dlhoročne vybudovaný mental bloček, kým som žrádlo začala používať bez pocitu podplácania. Ale to je iná otázka, ktorej sa tiež budem rada venovať.
Metódy, ktoré sú založené na pozitívnom motivovaní koňa sú clicker training, SATS- Syn Alia Training System. Avšak i tí známi horsemani začínajú upozorňovať na pozitívnu motiváciu, síce zatiaľ len veľmi opatrne. Konkrétne mám na mysli Pata Parelliho.
Okrem motivácie- či posilňovania- sa stretávame s trestom, u nás veľmi uznávaným. Definovať ho môžeme ako niečo nepríjemné, čo sa udeje jedincovi po tom, ako zareagoval- odpovedal, na náš podnet. Podľa nás však nesprávne a tak my koňa "odmeníme" trestom.
Ako pri motivácií, i tu sa stretávame s pozitívnym alebo negatívnym trestom, anglicky punishment- P+, alebo P-. Opäť- neznamená to, že jedno je dobré, druhé zlé. Pozitívny trest znamená, že do trestu niečo vložíme- t.j. kôň vás uhryzne, vy ho udriete napr. a negatívny zase, že zoberieme koňovi niečo, čo on má rád, napr. odídeme od neho, nedáme mu odmenu. V prípade, že je rád v našej prítomnosti tak odvrátenie našej pozornosti od koňa je trestom.
Etológovia i equine behavioristi i psychológovia sa zhodujú v tom, že pozitívny trest nie je vhodné používať. Prečo? Pozitívny trest nezaručuje, že sa neželané správanie opäť neobjaví za rovnakých či iných okolností. Je to veľmi nevypočítateľný nástroj. Nefunguje len ako zastavenie nežiadúceho správania, ale zároveň vyvoláva v koňovi nepríjemné pocity, ktoré si spája s človekom a ktoré nabúravajú jeho dôveru k ľudskému pokoleniu. Trest so sebou nesie veľa nedobrého, môže viesť k plachosti koňa, k jeho stuhnutiu a neuvoľnenosti v prítomnosti človeka. Kôň môže reagovať ďalšíkrát v rovnakej situácií oveľa agresívnejšie. Omnoho dôležitejšie je si všímať to, čo chceme aby kôň robil a odmeňovať ho za dobré veci, ako ho trestať za zlé. Pričom tie zlé sú mnohokrát a dovolím si tvrdiť, že vo väčšine prípadov, naučené ľuďmi alebo vytvorené podmienkami, v akých kôň vyrastal. Všetko, čo sa nám javí ako zlé, je len spôsob komunikácie koňa. Napr. vykopnutie môže znamenať viacero rôznych vecí- predovšetkým strach, pocit ohrozenia, obranu, frustráciu, nedôveru, bolesť, útok - v kontexte s človekom je však útok až na poslednom mieste, poväčšine. Pokiaľ vám kôň dôveruje, nemá dôvod útočiť, ale ani prežívať frustráciu či strach.
Positive versus negative reinforcement?
Čo je lepšie? Na to si musí nájsť každý odpoveď sám. Osobne však odporúčam hľadať odpoveď podloženú VAŠOU VLASTNOU skúsenosťou, nie nejakými predsudkami. Človek nemôže nič stratiť, keď zaradí do spolužitia so svojím koňom pozitívnu motiváciu.
Pozitívna motivácia však neznamená, že budete dávať koňovi po každom cviku kus mrkvy alebo za hrsť ovsa. To by ste veľmi rýchlo došli k frustrácií na svojej ceste, pretože kôň by nehľadel na nič iné, len na to, kde máte žrádlo. Myslím, že to každý dobre pozná. Kôň by bol rovnako frustrovaný, pretože by nechápal spojitosť medzi jeho odpoveďou na vašu požiadavku a žrádlom.
Ako začať? Dôležité je premostiť žrádlo so zvukom. Kôň rýchlo pochopí, že žrádlo dostane, len keď začuje patričný zvuk. A tak nebude vyhľadávať žrádlo, ale situácie, kedy zaznie zvuk.
Keď kôň ovláda tento základ a môžete mu pred nos roztvoriť ruku plnú ovsa a on sa na ňu hneď zúfalo nevrhne, ale bude trpezlivo čakať na váš povel- základ máte zvládnutý a môžete koňa začať učiť pomocou tvarovania- shaping. SATS používa tvarovanie za pomoci nejakého terčíka, zatiaľčo pri clicker trainingu sa využíva hlavne free shaping.
K negatívnemu posilňovaniu len toľko- 28. februára bol zverejnený zaujímavý výskum v Paríži na Equine Research Day. Výskum viedol Carol Sankey, PhD z etológie. Bol to výskum veľmi jednoduchý. Týkal sa ročných žriebät, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín. Pri jednej sa používalo žrádlo ako odmena, pri druhej nič- teda, výcvik bol založený na ustupovaní od tlaku.
Prvá skupina sa naučila za 3.7 hodiny veci ako stáť na miesto, zastaviť z kroku, stáť v kľude pri čistení, meraní teploty, čitení kopýt. Druhej skupine to trvalo 5 hodín, pričom u tejto sa často vyskytovali reakcie ako kopanie, hryzenie, či líhanie počas dvíhania nôh. Toť veda.
Chodievam strúhať kopytá jednej mladej "nerešpektujúcej" kobylke, ktorá veľmi rada hryzie a skáče do ľudí, keď má pocit ohrozenia. Pri znemožnení koňovi utiecť v prípade potreby- zodvihnutá noha- nadobudne kôň tento pocit veľmi ľahko. Nebolo s ňou reči. Nejaký super horseman by ju zlomil. My sme ju však nechceli zlomiť. Chceli sme ju naučiť držať nohy. Naučila sa to behom pár minút. Pomocou pozitívnej motivácie. Predné, zadné, ani raz pokuz o útek, hryzanec či kopanec. Držala bez toho, že by bolo potrebné ju držať. Stačilo odmeniť za každé zdvihnutie nohy. Toť životná skúsenosť.
