Štátne sviatky, už iba príležitosť ako viac zarobiť

Štátny sviatok. Mal som pocit, že je to vždy nejaký dôležitý deň z našej histórie, niečo čo bolo a stále je dôležité pre našu krajinu, niečo dôležité pre ľudí, ktorí žili keď sa to stalo, pre ľudí, ktorí žijú teraz ale i pre ľudí, ktorí prídu po nás. Mali by sme sa podľa mňa v tento deň zastaviť v tom kolotoči života a aspoň si spomenúť, či pripomenúť si kus histórie. Naivná predstava, pozostatok komunistickej výchovy, ktovie? Možno.Štát nám všetkým dal voľno, voľno aby sme si pripomenuli niečo, pre túto krajinu, dôležité. Lenže už bez kalendára nielen, že nevieme o aký štátny sviatok ide, ale už to nie je ani o tom voľne. Kto vlastne má voľno keď je štátny sviatok? Bol som sa len tak prejsť mestom. Nemal som však pocit, že takto vyzerá deň pracovného pokoja. Robotníci vedľa domu kopali nejakú jamu, stavbári hneď za rohom makali od skorého rána na neporovnanie od bežného pracovného dňa. Každý supermarket, aj malý „marketík“ bol otvorený do neskorého večera. Sused, čo pracuje na smeny mal nočnú a kamarát, s ktorým som chcel konečne dohodnúť nejaké veci mal poobednú, takže z toho nič nebolo. Musel do práce. Prechádzal som sa s dcérkou a ona mala chuť na zmrzlinu. Žiadny problém, cukrárne otvorené, predavačky predávajú. Prechádzam okolo autobusovej stanice, šoféri sú tiež v práci. Poobede sme sa bratom skočili na pivko. Reštaurácie otvorené, čašníci obsluhujú ako inokedy. Verím, že tých, čo boli počas štátnych sviatkov v práci, bolo oveľa viac. A čo mi ostatní, ktorí sme z tých, čo to voľno naozaj mali ? Brat prerábal kuchyňu, kolega vravel, že konečne bude mať čas na svoju záhradu. Deň, pred sviatkom som začul rozhovor kolegýň. Jedna sa chystala upratať byt a druhá umyť okná. Sused maľoval a ja som bol s dcérkou na prechádzke. Až z večerných správ sa možno mnohí dozvedeli, že ten štátny sviatok bol dňom SNP a druhý bol Dňom ústavy. Večer, keď som si líhal spať, spomenul som si na otázku dcérky z rána, keď som jej povedal, že nejde do škôlky, lebo je štátny sviatok. Pýtala sa ma, čo je to štátny sviatok a na čo je. Teraz nie som si istý, či som jej správne odpovedal. Teda ráno som bol o tom ešte presvedčený, ale v reálnom živote s tým, ako som jej to vysvetlil, sa asi nestretne a keď vyrastie, bude si myslieť, že som staromódny. Ktovie, možno aj som. ... a moja staromódnosť bola trošku prekvapená druhýkrát, keď sme o tomto všetkom so známymi debatovali. Vyjadril som svoj názor, že cez štátny sviatok, keď už nám dal štát voľno, malo by byť naozaj aspoň voľno pre všetkých okrem tých prípadov, kde sa prevádzka nemôže zastaviť. Na moje prekvapenie sa z diskutujúcich nikto nepriklonil na moju stranu. Možno neboli takí staromódny. Vraj je to výhodné ísť cez sviatok do práce, pretože sú stopercentné príplatky. Takže som pochopil, že dnes štátny sviatok pre mnohých nie je o tom, niečo si pripomenúť ale o tom, ako zarobiť. Zarábame už na všeličom, povedal by som, že snáď na všetkom, ale až teraz som si uvedomil, že vieme speňažiť a cez peniaze sa pozrieť aj na, nenazvem to štátny sviatok, lebo tento výraz nič nehovorí, ale kus histórie tohto národa. Pozeráme sa cez peniaze na dôležité okamihy v živote našich predkov, ich trápenie, boj ale aj životy mnohých.