Už spolu nezbierame hviezdy

Kráčam po koberci uschnutých listov...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Teraz kráčam ko koberci uschnutých listov,

mŕtve lístie prší,

kde mám čln v zbúrenom mori,

červené lupene vášnivých ruží?

Teplučkú miestnosť pod tvojím krídlom,

miesto na druhej strane postele?

Slnko nám na tvári nečrtá tiene

rovnako, hviezdy sú vzdialené.

Závoj studenej hmly zakrýva nám tvár,

ostrý vietor tu už rozfúkal nádeje,

horiace plamienky naivných ideálov,

na prázdnom ihrisku dážď vymyje.

Už sa nedelíme o ten istý vzduch,

už spolu nezbierame hviezdy,

začína sa jeseň a kým ja opäť

klíčim, tvoj obraz mi je bledý.

Lenka Kubatková

Lenka Kubatková

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pred siedmimi rokmi som bola motýľom liahnucim sa z kukly... Dnes presviedčam seba aj vás, že lietať sa oplatí, nech je farba či váha našich krídel akákoľvek. :)Vyštudovala som európske štúdiá na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na Inštitúte politických vied Science Po v Grenobli. Od roku 2016 žijem a pracujem v Bruseli. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáERAZMUS REMEŠPoéziaČlánky

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu