Predstavte si, že máte štrnásť rokov. Učíte sa na prijímačky, riešite pubertu, kamarátov, prvé sny a popritom máte urobiť jedno z najdôležitejších rozhodnutí svojho života. Nie po prijímačkách, keď viete, kam vás prijali. Ale vo februári. A to definitívne.
Presne to prináša nový systém prijímania na stredné školy, ktorý štát zavádza už tento rok.
Ministerstvo školstva spúšťa centrálny systém ePrihlášky. Žiak si po novom môže podať najviac štyri prihlášky z toho dve na talentové a dve na netalentové odbory. Kľúčové je však poradie škôl. Ak je dieťa prijaté na viacero škôl nebude si z nich vyberať ono. Rozhodne automat, ktorý ho pridelí na školu označenú ako najvyššia priorita.
Rozhodovanie dieťaťa sa teda končí dňom podania prihlášky, potom už všetko preberá algoritmus.
Minister školstva Tomáš Drucker tvrdí, že ide o spravodlivejší systém. Má zabrániť tomu, aby si žiaci po prijatí držali viacero miest a blokovali tak šance ostatným. Automat má údajne rozhodovať férovo, bez vybavovania a zákulisných dohôd.
Na papieri to znie logicky. Realita rodín je však aj v tomto prípade o dosť zložitejšia.
Najväčšia kritika nesmeruje k elektronickej forme, tomu v dnešnej dobe nie je čo vytknúť, ale k časovému tlaku a definitívnosti rozhodnutia. Poradie škôl treba uzavrieť do 20. februára. Po tomto dátume sa už poradie nedá zmeniť a dokonca ani vtedy, keď dieťa zmení názor alebo zistí nové informácie.
Rodičia upozorňujú, že deti sa často rozhodujú až vtedy, keď majú reálne možnosti na stole. Keď vedia, že boli prijaté na viacero škôl, môžu zvážiť odbory, jazyky či atmosféru školy. Nový systém ich však núti rozhodovať sa naslepo, na základe odhadov a šancí.
Nedá sa čudovať, že výsledkom je aj taktizovanie. Niektorí rodičia priznávajú, že ako prvú voľbu dajú školu, kde má ich dieťa najväčšiu šancu na prijatie a nie tú, po ktorej najviac túži. Paradoxne tak môže prísť o školu, ktorú by si inak vybralo.
Celá zmena má však aj hlbší rozmer. Nejde len o technický systém, ale o zásah štátu do rozhodovania o budúcnosti detí. Štrnásťroční nie sú hotoví dospelí. Menia názory, dozrievajú, hľadajú svoj smer. Doteraz sme mali všetci možnosť rozhodnúť sa až po prijímačkách a veľa z nás ju aj využilo. Mám v živej pamäti, ako som sa rozhodovala medzi školami do ktorých ma prijali, ale dnešným mladým štát túto možnosť berie.
Minister označuje rozhodovanie po prijímačkách za komfort, ktorého sa treba vzdať. Ibaže to nebol luxus, ale spôsob, ako sa zodpovedne rozhodnúť medzi reálnymi možnosťami. Urobiť to prvé zodpovedné rozhodnutie o budúcnosti.
Algoritmus môže byť efektívny no povedzme si na rovinu nie je to vychovávateľ, poradca ani ten, kto ponesie dôsledky zlého rozhodnutia. Tie zostanú na deťoch a ich rodičoch. Výber školy ovplyvní budúcnosť dieťaťa a to je fakt.
Otázka preto neznie či systém bude rýchlejší a prehľadnejší. Otázka znie či je správne, aby v mene efektivity štát obmedzil možnosť detí rozhodovať o vlastnej budúcnosti a to v čase, keď nemajú všetky potrebné informácie.
A možno by sme sa mali pýtať ešte jednu vec a to prečo má táto vláda neustálu potrebu zasahovať do slobody rozhodovania?
