Slovensko dnes nepôsobí ako krajina, ktorá rieši svoju budúcnosť. Pôsobí skôr ako krajina, ktorá sa zasekla vo vlastných konfliktoch, egách a nekonečných politických hrách. A ľudia? Tí už dávno prestali veriť, že sa to dá zmeniť.
Najnovšie politické dianie len potvrdzuje trend, ktorý sledujeme už mesiace. Namiesto riešení prichádzajú konflikty, namiesto vízie chaos a namiesto zodpovednosti ticho alebo ešte horšie rovno útoky. Vláda komunikuje smerom k verejnosti čoraz agresívnejšie a opozícia? Tá reaguje rovnako ostro a výsledkom celého nie je dialóg, ale hlbšia priepasť medzi dvoma tábormi. A uprostred toho všetkého stojí obyčajný človek, ktorý má platiť účty, vychovávať deti a ešte aj sledovať politiku, ktorá mu prestáva dávať zmysel.
Robert Fico sa stále dostáva do centra pozornosti či už pre svoje ostré vyjadrenia, alebo pre kroky, ktoré polarizujú spoločnosť. Jeho štýl politiky je dlhodobo postavený na konflikte a na jasnom rozdelení „my“ a „oni“. Tento model však Slovensko neposúva dopredu. Naopak, vytvára atmosféru neustáleho napätia, v ktorej sa stráca priestor pre racionálnu diskusiu.
No nie je to však len o jednej osobe. Problém je hlbší. Slovenská politika sa dlhodobo točí v kruhu a to rovnaké mená, rovnaké konflikty, rovnaké sľuby. Mení sa rétorika, ale podstata zostáva rovnaká a samozrejme dôvera ľudí klesá. Nie preto, že by boli apatickí, ale preto, že sú unavení. Unavení z toho, že sa riešia kauzy namiesto ich problémov. Unavení z toho, že sa politici predbiehajú v tom, kto koho viac obviní, namiesto toho, aby ukázali, ako chcú krajinu posunúť dopredu. Unavení z pocitu, že spravodlivosť je selektívna a pravidlá neplatia pre všetkých rovnako.
Zároveň však treba povedať aj nepríjemnú pravdu. Politika je odrazom spoločnosti. Ak tolerujeme klamstvá, agresivitu a rozdeľovanie, dostávame presne takú politiku, akú si „vyberáme“. A kým sa v tomto smere nezmení dopyt, nezmení sa ani ponuka.
Otázka preto nestojí len na tom, čo robia politici zle. Otázka je aj, dokedy to budeme akceptovať. Dokedy budeme sledovať tie isté scenáre a veriť, že tentokrát to dopadne inak. Slovensko dnes nepotrebuje ďalší konflikt. Potrebuje pokoj, stabilitu a najmä návrat k elementárnej slušnosti v politike. Pretože bez nej nebude fungovať nič, ani ekonomika, ani školstvo, a ani zdravotníctvo.
A možno je čas prestať čakať, že to za nás vyrieši niekto „tam hore“. Pretože ak má prísť zmena, nezačne sa v parlamente. Začne sa v tom, čo budeme ako spoločnosť ochotní ešte tolerovať a čo už nie.
