Ministerstvo kultúry sa rozhodlo zachrániť Slovensko pred angličtinou. Podľa Lukáša Machalu sú výrazy ako barber, event či stage dôvodom prečo slovenčina „trpí“ a preto treba nový jazykový zákon. Znie to ako hrdinský plán keby sme nemali väčšie problémy ako napríklad nemocnice bez personálu, mladých baliacich si kufre či rastúci deficit.
Jazyk sa nedá prikázať. Prispôsobuje sa životu. Nie naopak.
To, že niekto povie scrollovať neznamená, že zabudol na svoje korene. Znamená to len to, že žije v roku 2025. A jazykovedci to potvrdzujú. Slovenčinu neohrozujú cudzie slová, ale skôr ľudia, ktorí si myslia, že sa dá vývoj zastaviť tlačovou konferenciou.
Vláda rieši nápisy a slogany akoby práve tie rozhodovali o budúcnosti štátu. A prečo nie však? Je to pohodlné. Jednoduché. A hlavne to odvádza pozornosť.
Lebo realita je takáto:
Slovensko je jedinou krajinou, ktorá odmietla aktualizované zdravotnícke predpisy WHO.
„Suverenita“ je dnes v politike hit, ale skôr v zmysle brzdenia spolupráce s Európou než jej posilňovania. A popri tom všetkom sa vláda púšťa do kultúrnych krížových výprav, ktoré síce vyzerajú zásadne, ale reálne riešia úplne nepodstatné veci.
Jazyk je pritom v poriadku. Slovenčina je silná, flexibilná a prežila už aj oveľa tvrdšie zásahy než pár anglických slov v reklame. Neohrozí ju barber ani event. Oveľa väčším rizikom je, keď sa z jazyka stane politický nástroj na budovanie dojmu, že musíme niečo „brániť“ pred Západom.
Slovenčina prežije aj rok 2025.
Otázka je či to isté dokáže aj Slovensko ak sa bude ďalej tváriť, že najväčším problémom štátu je anglický nápis na výklade.
