Vláda nazýva zvýšenie odvodov pre živnostníkov konsolidáciou. V skutočnosti však ide o presun rozpočtového problému na skupinu ľudí, ktorá má najmenej možností sa brániť pretože je politicky rozdrobená, administratívne ľahko zasiahnuteľná a mediálne málo viditeľná.
Odkaz štátu je jednoduchý a tvrdý: ak chceš podnikať, musíš platiť aj keď nezarobíš. A ak ti to nedáva zmysel, problém nie je v systéme, problém je v tebe.
Keď sa z poistenia stane povinný poplatok
Sociálne odvody majú význam dovtedy, kým sa správajú ako poistenie, teda keď reagujú na príjem a ekonomickú realitu človeka. Od roku 2026 sa však tento princíp mení. Časť živnostníkov bude povinne platiť odvody bez ohľadu na to či ich podnikanie vôbec generuje reálny zisk. Nejde o technickú úpravu parametrov, ale o zmenu filozofie. Štát už nehovorí: „Plať podľa toho, ako sa ti darí.“ Hovorí: „Plať, lebo máš živnosť.“ , ale v prostredí, kde sú príjmy nepravidelné, sezónne alebo len doplnkové, to neznamená stabilitu. Znamená to riziko.
Najtvrdší zásah pre tých, ktorí problém nespôsobili
Vláda tvrdí, že ide o boj proti optimalizáciám no v praxi však trestá najmä tých, ktorí systém nezneužívali.
Remeselníci, lokálni poskytovatelia služieb, kreatívci či ľudia s niekoľkými zákazkami mesačne nie sú dôvodom prečo má štát napäté verejné financie. Pre nich však fixný minimálny odvod znamená problém.
Privyrábať si nie je daňový trik, ale reakcia na realitu cien a miezd na Slovensku. Ak však ľuďom z niekoľkých stoviek mesačne po odvodoch ostane zanedbateľná suma, nejde o férové nastavenie systému, ale o čistú demotiváciu. Výsledkom nebude viac peňazí pre štát, ale menej podnikania v oficiálnom systéme.
A práve tu sa toto konsolidačné opatrenie mení na paradox: čím viac štát tlačí na živnostníkov, tým viac ich vytláča zo systému.
A nezabúdajme ani na začínajúcich podnikateľov. Ak existuje skupina, ktorú by štát nemal odrádzať tak sú to ľudia na začiatku podnikania. A tí od tejto vlády dostávajú namiesto podpory jasný signál: „Ešte si nič nezarobil, ale už plať.“
To nie je pre nikoho motivácia rásť. To je bariéra vstupu, ktorá odfiltruje opatrných a nechá len tých, ktorí majú kapitál alebo vysokú toleranciu k riziku.
Krátkodobé čísla verzus dlhodobá realita
Vláda zjavne vychádza z predstavy, že takýmto postupom jednoducho vyberie viac peňazí. V excelových tabuľkách to samozrejme vyzerá priamočiaro: vyššie odvody znamenajú vyšší výnos. V realite to však takto nefunguje. Ak zaniknú tisícky drobných živností, nezmizne práca ani dopyt po službách. Zmizne len legálne podnikanie. Dôsledkom budú slabšie regióny, menej dostupných služieb a výpadok budúcich daní nielen dnešných odvodov. Časť aktivít sa presunie mimo systému a nie z trucu, ale preto, že dodržiavať nastavené pravidlá prestane ľuďom dávať ekonomický zmysel.
„Aspoň budete mať vyšší dôchodok“
Argument o budúcom dôchodku znie dobre v tlačovej správe, no v realite naráža na jednoduchý problém. Človek, ktorý dnes rieši či vôbec dokáže pokračovať v podnikaní, nemá priestor veriť sľubom o vzdialenej budúcnosti. Ak má byť dôchodok skutočnou motiváciou tak systém musí byť predvídateľný, zrozumiteľný a nastavený tak, aby v ňom ľudia dokázali dlhodobo fungovať. V opačnom prípade nejde o motiváciu, ale o morálne ospravedlnenie tvrdého zásahu, ktorý má zakryť jeho reálne dopady.
Konsolidácia bez rozlišovania
Najväčší problém tejto politiky nie je v samotnom zvýšení odvodov, ale v tom, že nerozlišuje. Nerozlišuje medzi hlavným a vedľajším príjmom, medzi stabilným a príležitostným podnikaním ani medzi vysokými a nízkymi ziskami. Štát si ako je u neho poslednú dobu zvykom zvolil najjednoduchšie riešenie: zvýšiť odvody a očakávať, že sa tomu všetci prispôsobia.
Zaplať, alebo zmizni
To je skutočné posolstvo tejto konsolidácie. Nie je to reforma, ktorá by motivovala zodpovedne podnikať. Je to tlak, ktorý preverí, kto si trúfne zostať legálne podnikať alebo si privyrábať.
Vláda by si mala uvedomiť, že verejné financie sa nedajú ozdraviť tým, že sa potopí drobné podnikanie. Štát tým nešetrí, ale pripravuje sa o budúce príjmy, o ekonomickú pestrosť a o ľudí, ktorí by inak pracovali, tvorili a platili dane.
Konsolidácia, ktorá vytláča malých z hry, nie je riešením problému. Je len jeho odkladom s vyššou cenou v budúcnosti.
