Ceny pohonných látok na Slovensku opäť rastú. Najvýraznejšie sa to prejavuje pri nafte, ktorá sa v druhej polovici marca dostala na úroveň 1,573 eura za liter, čo je najvyššia hodnota za posledné dva roky. Benzín zdražuje miernejšie, no trend je rovnaký.
Tentoraz však nejde len o bežný výkyv. Za rastom cien stojí geopolitické napätie na Blízkom východe, ktoré obmedzilo dodávky ropy. Tok cez Hormuzský prieliv klesol, produkcia krajín Perzského zálivu sa znížila a cena ropy krátkodobo prekročila 112 dolárov za barel.
Povedzme si otvorene za aktuálne zdražovanie palív nenesie priamu zodpovednosť slovenská vláda, no za to, aký dopad to bude mať na domácnosti, už zodpovednosť nesie.
Nafta je jedným zo základných vstupov fungovania ekonomiky. Ovplyvňuje náklady v doprave, logistike, priemysle aj stavebníctve. Jej rast sa postupne premieta do cien tovarov a služieb.
A práve tu vzniká problém pre bežných ľudí.
Zdražovanie palív prichádza v čase, keď už domácnosti čelia dôsledkom konsolidačných opatrení súčasnej vlády. Vyššie dane, poplatky a úsporné kroky vlády znižujú disponibilné príjmy a zvyšujú finančný tlak na veľkú časť populácie.
Najbližší vývoj bude závisieť najmä od situácie na globálnych trhoch. Ak sa napätie na Blízkom východe zmierni, ceny sa môžu stabilizovať. Ak nie, vyššie ceny energií sa môžu stať dlhodobým faktorom, ktorý bude tlačiť na infláciu a spomaľovať ekonomický rast.
A práve preto by sa vláda nemala pozerať na jednotlivé opatrenia izolovane, ale v širších súvislostiach.
Pretože nejde o to, či ľudia zvládnu jedno zdražovanie, ale či zvládnu všetky, ktoré prichádzajú súčasne. Ukáže vláda, či je naozaj sociálna?
