Vláda Roberta Fica sa opäť raz pustila do „upratovania“ našej demokracie a tentokrát je jej terčom voľba zo zahraničia. Premiér sa nechal počuť, že na posielanie obálok môžeme zabudnúť. Po novom by mal každý, kto chce voliť, prísť na „určené miesto“ a odvoliť si to pekne postarom - za plentou. Vraj aby bola zaručená tajnosť a dôstojnosť voľby. Znie to takmer nostalgicky, však? Problém je, že za týmto rečnením o tradíciách sa skrýva čistý politický kalkul.
Povedzme si to na rovinu: premiérov nápad nie je o bezpečnosti volieb, ale o hádzaní polien pod nohy ľuďom, ktorí majú tú smolu (alebo odvahu), že žijú za hranicami. Návrh nahradiť poštu osobným hlasovaním na ambasádach je v 21. storočí výsmechom. Skúste vysvetliť študentovi v Kalifornii, že ak chce hodiť lístok do urny, má si kúpiť letenku napríklad do Washingtonu D.C., lebo tam máme najbližší zastupiteľský úrad. Alebo opatrovateľke v rakúskom Tirolsku, že má polovicu svojho jediného voľna v týždni zabiť cestovaním do Viedne.
Nemyslíte si, že volebné právo by nemalo závisieť od toho, či máte peniaze na letenku alebo či vlastníte auto?
Čoho sa vlastne boja?
Odpoveď je jednoduchá: výsledkov. Ľudia, ktorí odišli do zahraničia, totiž vidia svet z inej perspektívy. Vidia, ako funguje moderné zdravotníctvo, ako sa efektívne stavajú diaľnice alebo ako vyzerá štát, ktorý občanovi nekladie prekážky, ale pomáha mu. A takýto volič sa nedá len tak opiť rožkom na predvolebnom guláši však?
Pre súčasnú koalíciu sú títo ľudia nebezpeční. Sú kritickí, nezávislí od domáceho štátneho aparátu a majú porovnanie. Preto je jednoduchšie ich „odstrihnúť“ pomocou byrokratických bariér. Oficiálne sa to zabalí do rečí o „tradičnej voľbe“, ale v skutočnosti ide o snahu umlčať tú časť národa, ktorá sa vláde nehodí do kariet.
A máme tu ešte jeden paradox kým celý svet premýšľa, ako voľby zjednodušiť, ako využiť technológie a pritiahnuť k urnám čo najviac ľudí, my sme pod vedením Smeru zaradili opäť raz spiatočku a to je naozaj smutná vizitka našej krajiny. Namiesto toho, aby sme si našich ľudí v zahraničí vážili a prosili ich, aby na Slovensko nezanevreli, im vytvoríme logistické galeje, len aby nemohli odovzdať svoj hlas.
Takže zrušenie voľby poštou je politické pokrytectvo. Ak si je vláda istá svojou prácou, nemala by sa báť hlasov zo zahraničia či už prídu v obálke, alebo padnú do urny na ambasáde. Tento krok nie je o ochrane ústavy, ale o pokuse vybrať si takých voličov, ktorých má moc pekne „pod dohľadom“. A to je cesta, ktorá vedie preč od modernej európskej demokracie.
