Na Slovensku sa často hovorí o rodine ako o hodnote. O rodičoch ako o pilieroch spoločnosti. O deťoch ako o budúcnosti, do ktorej sa oplatí investovať. No keď sa pozrieme na jednorodičovské domácnosti, tieto slová zrazu strácajú svoju váhu. Tichá, no podstatná skupina rodín zostáva v systéme prehliadaná bez partnera, bez opory a aj bez spravodlivého zaobchádzania v štáte, ktorý sa deklaruje ako prorodinný.
Ak prorodinná politika nefunguje pre tých, čo sú na to sami, nefunguje vôbec.
Fakty, ktoré nemožno prehliadnuť
V jednorodičovských domácnostiach sa koncentruje najvyššia miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia spomedzi všetkých typov rodín až 37,8 % z nich žije v ohrození. Nie pre nedostatok snahy, ale preto, že celé bremeno nesú sami bez možnosti rozdeliť si zodpovednosť, čas a príjem.
Pre porovnanie v domácnostiach s dvoma rodičmi je toto riziko len 20,4 %. Napriek tomu štát stále vychádza z predstavy, že všetky rodiny stoja na rovnakej štartovacej čiare. Rozdiel v realite nijako nezohľadňuje ani v dávkach, ani v daniach.
A hoci mnohí jednorodičia pracujú, ani to im nestačí. Podľa údajov Európskej komisie patrí až 26,7 % pracujúcich jednorodičov medzi tzv. „pracujúcich chudobných“ ľudí, ktorí si plnia svoje povinnosti, no systém ich ponecháva na hrane existenčnej istoty.
Realita výdavkov verzus pomoc štátu
Rodičovský príspevok v roku 2025 predstavuje:
351,80 € mesačne, ak rodič predtým nepoberal materské,
482,30 €, ak materské poberal.
Znie to ako pomoc. No v praxi tieto sumy nepokryjú ani základné potreby dieťaťa. Mesačné náklady len na plienky a umelé mlieko sa pohybujú okolo 130 €. A to ešte nezahŕňa ďalšie výdavky na hygienické potreby, detskú kozmetiku, stravu či oblečenie, ktoré treba meniť takmer každý mesiac dieťa totiž rastie rýchlo.
Väčšina týchto nevyhnutností je navyše zaťažená vysokou DPH až 23 %. Štát si tak z každej základnej potreby pre dieťa berie späť podiel vo forme dane.
A popri tom všetkom zostáva otázka, ktorú systém ignoruje:
Z čoho má žiť rodič, ktorý sa o dieťa stará celodenne, bez možnosti pracovať?
Ak každý cent smeruje na výdavky dieťaťa, zostáva len minimum ak vôbec niečo na samotného rodiča. Bývanie, strava, hygienické potreby.
A život sa zredukuje na prežitie.
Kde systém zlyháva
Jednorodič nie je polovičný rodič. Je to plnohodnotný rodič s dvojnásobnou zodpovednosťou. A predsa ho systém posudzuje podľa rovnakých pravidiel ako dvojicu akoby mal rovnaký čas, rovnaký príjem, rovnaké možnosti.
Základné životné náklady sa nemenia podľa rodinného stavu. Mení sa len ich dopad. A práve ten systém ignoruje.
Jednorodičovská domácnosť by mala byť posudzovaná ako samostatná kategória v sociálnej aj daňovej politike.
Ako to riešia inde
Francúzsko
Vo Francúzsku môžu osamelí rodičia získať zvýhodnené daňové zaobchádzanie tzv. polovičný daňový podiel navyše („quotient familial“), ktorý výrazne znižuje daňové zaťaženie. Okrem toho majú nárok na osobitný príspevok pre rodičov bez partnera (tzv. Allocation de soutien familial), a to aj v prípade, že druhý rodič na dieťa neprispieva.
Švédsko
Švédsko poskytuje všetkým rodičom pravidelný detský príspevok (barnbidrag), no jednorodičia môžu čerpať aj osobitný príspevok na bývanie (bostadsbidrag) a majú prednostný prístup k verejnej starostlivosti o dieťa. Štát tak uznáva, že rodič, ktorý sa stará sám, potrebuje aj špeciálnu podporu.
Írsko
V Írsku majú osamelí rodičia nárok na pravidelnú dávku (tzv. One-Parent Family Payment), ktorú možno kombinovať s prácou na čiastočný úväzok. Zároveň môžu uplatniť daňovú úľavu vo výške až 2 550 € ročne (tzv. Single Person Child Carer Credit), ktorá výrazne znižuje celkové daňové zaťaženie.
Rakúsko
Rakúsko poskytuje samostatne žijúcim rodičom nárok na príspevok na dieťa (Familienbeihilfe), zvýšený o bonus pre osamelých. Okrem toho môžu požiadať o daňový bonus na dieťa (Kindermehrbetrag), aj ak majú nízke alebo žiadne zdaniteľné príjmy.
Čo môže urobiť štát
Zaviesť samostatné posudzovanie jednorodičov - v systéme sociálnych dávok a daňových úľav lebo jedna domácnosť s jedným rodičom nie je polovicou tej s dvoma.
Oslobodiť základné potreby pre bábätká od DPH - plienky, umelé mlieko, dojčenskú výživu aj hygienické pomôcky. Nie ako dar, ale ako opravu nespravodlivosti.
Zvýšiť rodičovský príspevok tak, aby reálne pokrýval náklady na dieťa -pretože dieťa potrebuje viac než len prežiť.
Zahrnúť jednorodičovské rodiny do každej prorodinnej stratégie - od bývania cez služby až po finančné nástroje.
Jednorodičovstvo nie je slabosť, ktorú treba ľutovať. Je to výkon, ktorý si zaslúži rešpekt. Kto dokáže viesť domácnosť, vychovávať dieťa, pracovať a prežiť bez opory, nepotrebuje súcit. Potrebuje férové podmienky.
A ak štát nevidí tých, ktorí to zvládajú sami nemá právo hovoriť o prorodinnej politike.
