Rozhodnutie, ktoré nesmiem podceniť
Občas si oddýchnem pri romantickej reality show Love is Blind. Nie je to len zábava – beriem ju aj ako malú sociálnu štúdiu 😉.
A hoci každý príbeh je iný, jedno majú spoločné. Pred svadbou si všetci naplno uvedomujú, aké veľké rozhodnutie to je. A krásne je aj sledovať ich rodiny – rodičov či priateľov, ktorí im dávajú svoje životné rady. Hovorili rôzne veci, ale jedna veta sa opakovala stále:
„Dobre si zváž, či je to človek, s ktorým chceš kráčať celý život.“
A vtedy som si uvedomila, ako som to mala ja.
Dlho som si myslela, že najväčším rozhodnutím je, či mať alebo nemať deti. Alebo kde bývať, akú prácu si vybrať. Partnerstvo som brala ako niečo, čo sa „proste udeje“. Ak ma niekto chcel, cítila som, že mám byť vďačná, že si vybral práve mňa. A tak som sa vlastne vzdala svojej možnosti voľby.
Nemám pocit, že by som bola naivná alebo zaslepená láskou. Skôr som verila, že to tak má byť. Nebolo to tak, že by vzťah vôbec nefungoval – v mnohom pôsobil „normálne“. Len ja som nevnímala, že to nie je moje vedomé rozhodnutie. Už pred svadbou mi v hlave svietili červené vlajky. Cítila som nesúlad, ale hovorila som si: „To sa predsa dá doladiť. Keď sa budeme obaja snažiť, každý sa trochu zmení, ja budem tolerantná… a ono to nejako pôjde.“ Náš nesúlad som brala ako prirodzenú súčasť vzťahu – veď aj iní žijú spolu, aj keď majú problémy.
Keď sa dnes pozriem späť, cítim, že som vtedy život vnímala ako autobus. Nastúpila som a ten šiel po svojej trase. Svadba nebola zastávkou, kde by som sa mohla rozhodnúť vystúpiť – bol to tunel, cez ktorý som prefrčala. A na jeho konci sa mi na prste objavila obrúčka. Hotovo.
Dlho som verila, že „to nejako vyriešime“. Ale dnes viem, že to nebola pravda. Všetko sa síce vždy nejako vyrieši – ale niekedy za cenu bolesti, času a energie.
Došlo mi, aké dôležité rozhodnutie to je a ako veľmi som ho kedysi podcenila. Alebo skôr odignorovala. Samozrejme, neprišla som na to vďaka televízii. To ma naučili najmä skúsenosti a odvaha pozrieť sa pravde do očí. No práve pri sledovaní tejto relácie mi to došlo ešte jasnejšie.
A keď som po tisíci raz počula otázku: „Si si istý, že je to tvoj človek?“ – vo mne to konečne naozaj zaklaplo. Uvedomila som si, že toto rozhodnutie nesmiem brať ako samozrejmosť.
Trvalo mi roky, kým som si to naplno uvedomila. A je v poriadku, že niektoré veci nám dochádzajú postupne.
Preto dnes viem, že rozhodnutie, komu venujem svoju energiu a lásku, nesmiem podceniť.
Čím viac sa obraciam k sebe, tým viac si uvedomujem, aké je dôležité vedome si vybrať, koho pustím do svojho života. A pri partnerstve to platí stonásobne.
A ty? Vieš sa držať svojej slobodnej voľby tak, aby si zostal verný sebe?
