Bol tam sám už od počiatku sveta,
tam na kraji toho temného lesa, stál.
ľudia sa ho báli.
No na vyslobodenie mu stačila jediná veta,
no nikto sa ju nikdy, vysloviť neodhodlal.
vždy ho iba z diaľky sledovali.
Nečakaná, bez strachu a s citom,
prišla k nemu nevinná .
Vraj iba kvôli nemu, prešla svetom,
preto,je už odjakživa, pre ostatných pocestná.
Iba krutosť a strach, to boli veci čo mal rád,
No ona, dievča s krvou v žilách, vedela čo je zač.
Mohla ho ovplyvniť, robiť si s ním čo chce,
už nikdy nemusel počúvať plač,
pretože jej dal svoje srdce.
No ona mu dalo to po čom túžil celý čas,
tú vetu ktorú si iba predstavoval, znovu a zas.
22. sep 2011 o 15:53
Páči sa: 0x
Prečítané: 149x
Keď ma baví občas baví poézia
Bol tam sám už od počiatku sveta,
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)