Písmo:
A-
|
A+
Dnes večer mám chuť písať básne,
no neviem či by dáky význam mali mať,
či mám svoju myseľ vo vetre nechať viať,
či do hĺbky duše svojej sa ponárať,
alebo iba tak sám so sebou na papieri diskutovať.
Dnes večer to bude jednoducho krásne...
Vonku síce prší, no ja úsmev na tvári mám,
aspoň štipku optimizmu vám prinášam.
Veď raz predsa len opäť vyjde slnko
,príde leto, vráti sa ten úsmevov čas
,Už nikto sa potom nebude tváriť trpko,
znovu bude vidieť vonku v lúčoch svetla plno krás.
Hneď ako lúče slnka, zas dotknú sa zeme
,prebudí sa opäť krása a tá energia čo v nej drieme.
Veď predsa len , skúste pozrieť von,
keď z nebies padá smutný dážď.
Úsmev vtedy otočí sa vám chrbtom,
a pre vás zostane iba zo smútku plášť.
