<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Pavol Kutaj</title>
    <link>https://blog.sme.sk/kutaj</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Správcovia osudu (George Nolfi, 2011)</title>
      <description>Bréráno. Neskoré sedemdesiate roky - nový začiatok Božej pomsty: islámska revolúcia v Teheráne, židovská ortodoxia v Knessete, konzervatívny JP2 na pápežskom stolci, Reagan už-už prezident USA a ťapkajúci teleevanjelisti v hlavnom vysielacom čase. Božia pomsta nie je moja špekulácia, ale názov knihy od Gilles Kepel-a. George Nolfi - režisér a scenárista - nakrútil romantickú sci-fi Správcovia osudu, ktorá plne ladí s Kepelovým sociologickým imperatívom: Ber náboženstvo aspoň trochu vážne.</description>
      <guid isPermaLink="false">62821dd3-e3b9-4a72-a36f-c2c1fcffa5ea</guid>
      <pubDate>Mon, 18 Apr 2011 07:44:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/spravcovia-osudu-george-nolfi-2011</link>
    </item>
    <item>
      <title>Útek zo Sibíri (Peter Weir, 2011)</title>
      <description>Bréráno; Akým jazykom hovorí archetypický zloduch historického filmu? Aký kostým stelesňuje systém zla 20. storočia? Ľahká odpoveď: Die Schutzstaffel der NSDAP (Abkürzung SS). Je tu ale hnutie za zmenu pamäti s hlavným stanom v Poľsku. Toto hnutie hlása, že holokaust ako memento nepostačuje. Na výbornú tomuto ťaženiu slúži aktuálny film od Peter Weir-a. Je to však výborné celé ťaženie?</description>
      <guid isPermaLink="false">b6156c45-219f-4e73-ac73-325439f12702</guid>
      <pubDate>Thu, 14 Apr 2011 09:08:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/utek-zo-sibiri-peter-weir-2011</link>
    </item>
    <item>
      <title>Film: 127 hodín</title>
      <description>Bréráno; režisér Danny Boyle prednedávnom vypustil do sveta kín snímok 127 hodín. Absolútne ním potvrdzuje rast popularity skutočného príbehu. Rovnako tak je potvrdzuje oskarový úspech intímnych a nespoločenských tém. Tým sa Boyle otočil chrbtom k Milionárovi s chatrče. Boyle je filmár adrenalínu a kolovanie tejto chemikálie v žilách jeho diela trvá.</description>
      <guid isPermaLink="false">4ae3aed3-2060-4f65-a010-78bda59880a3</guid>
      <pubDate>Thu, 31 Mar 2011 14:35:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/film-127-hodin</link>
    </item>
    <item>
      <title>História: Voegelin vs. Mann, 1938.</title>
      <description>Bréráno. Záludný politológ Eric Voegelin i špičkový spisovateľ Thomas Mann patrili k intelektuálnemu odboju proti nacizmu. Nemci v Štátoch. Ale už v druhej polovici roku 1938 vošli do konfliktu. Casus belli: Voegelinova kniha Politické náboženstvá (1938), na ktorú Thomas Mann napísal zdrvujúcu kritiku. Nemecko v spároch nacizmu sa Voegelin nesnašil vyliečiť agresívnou etickou kampaňou. Namiesto toho sa zahĺbil do zvláštnej analýzy jeho podstaty. Skrytý koreň a struhujúci magnetizmus národného socializmu je preňho rýdzo náboženský. Liečba začína vyťatím tohto koreňa. Thomas Mann toto považoval za zbytočný únik do bezbrehých špekulácií.</description>
      <guid isPermaLink="false">2e7096dc-c2c9-473a-a5ea-f3906ceebac9</guid>
      <pubDate>Tue, 29 Mar 2011 11:17:26 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/historia-voegelin-vs-mann-1938</link>
    </item>
    <item>
      <title>Film: Rituál (Mikael Hfström, 2011)</title>
      <description>Bréráno do prostredia rodinného pohrebného ústavu. Ľadové laboratórne svetlo, ľudské telá ako laboratórne krysy. Nad nimi operuje Michael Kovak, syn vlastníka kšeftu. Rodina je súčasťou katolíckej menšiny Spojených štátov. Michael ale nie je skalný miništrant, skôr buržoázny pragmatik, ktorý sa rozhodol pre kňažský seminár - pretože stojí 0$. Začína film Rituál.</description>
      <guid isPermaLink="false">1ae01ff4-255b-4931-8eca-7da85cca8f75</guid>
      <pubDate>Mon, 21 Mar 2011 05:58:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/film-ritual-mikael-hfstr-m-2011</link>
    </item>
    <item>
      <title>História: Pápež z Afriky</title>
      <description>Bréráno: V budúcnosti je africký pápež pravdebodobnosť hraničiaca s istotou. Nebude však prvý. Posledným Afričanom na pápežskom stolci bol Gelasius I (492-496). Symbolicky stojí pri východe z antiky, a píše tu zásadný dopis cisárovi Anastáziovi (491-518). Najmocnejšieho vladára v ňom osviežujúco oslovuje "synku".</description>
      <guid isPermaLink="false">5d0b72e1-15d9-4c8f-939b-b114ead8e04b</guid>
      <pubDate>Sat, 19 Mar 2011 07:10:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/spolocnost/historia-papez-z-afriky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tom Hooper: Kráľova reč</title>
      <description>Bréráno; King's speech je skvelý historický film ... so smutným úspechom. Režisér Tom Hooper a jeho scenárista David Seidler iskrivo pokračujú v tradícii britskej konverzačnej drámy. Kamera je na dotyk koktavého kráľa Juraja VI. (1895-1952) a jeho nebojácneho terapeuta Lionel Logue-a (1880-1953). Odkazuje na navyššiu hodnotu tohtoročnej filmovej žatvy: intimity.</description>
      <guid isPermaLink="false">ff2d1398-a2ce-4650-86e6-e593e78558a0</guid>
      <pubDate>Wed, 16 Mar 2011 04:07:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/tom-hooper-kralova-rec</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pôst z gnostických zdrojov.</title>
      <description>11. Marec 2011, bréráno: V utorok sme pochovali basu. Podľa kalendára nastalo ročné obdobie pôstu. Po sieti sa dokonca vyrojili podporné "pôstne" jednotky, niektoré z nich doporučujúce vzdať sa na 40 dní Internetu a vojsť do seba. Prvá asociácia s pôstom sa však netýka samoty, ale skôr hladu.</description>
      <guid isPermaLink="false">bda39ba7-9fa7-4e49-b058-24b6f03b2615</guid>
      <pubDate>Fri, 11 Mar 2011 05:12:23 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/jedlo/post-z-gnostickych-zdrojov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Paul Celan (1920-1970): Prijatie odcudzenia</title>
      <description>Dobré ráno 09. marec 2011: Včera Medzinárodný deň žien, dnes Popolcová streda. Kalendár ladí s nedávnym sklamaním nemeckého ex-ministra Karl-Theodor zu Guttenberga. Exhibicionista morálnej politiky pristihnutý pri podvádzaní ako škôlkár. Odpisoval, aby sa stal pánom doktorom a...médiá a vedci ho chytili pri čine a...nakoniec úspešne uštvali k rezignácii. Nátlak okamžiku pomôže vyvážiť iná plagiátová aféra. Básnik Paul Celan bol totiž jej nevinou obeťou. Meno konšpirátorky: Claire Goll (1890-1977).</description>
      <guid isPermaLink="false">5a0d1805-2f3b-444d-b255-2a1a59340d6e</guid>
      <pubDate>Wed, 09 Mar 2011 05:21:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/paul-celan-1920-1970-prijatie-odcudzenia</link>
    </item>
    <item>
      <title>História nenávisti?</title>
      <description>Dobré ráno, je 5. marec 2011: História nenávisti je história zrady. Nenávisť povstáva z krachu milostnej aféry. A tak sa prvá láska Scota Viatora volala Maďarsko, prvá láska mnohých intelektuálov Komunizmus a prvá láska Československa Francúzko. A potom prišlo...bodnutie do chrbta.</description>
      <guid isPermaLink="false">2a13b8fb-3134-4ba6-a42b-2d40edfa9b5e</guid>
      <pubDate>Sat, 05 Mar 2011 07:32:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/historia-nenavisti</link>
    </item>
    <item>
      <title>Text ako dobrodružstvo</title>
      <description>Dobré ráno, 04.03.2011: "Žalujem konkrétne osoby, ktoré osobne nepoznám. Nechovám voči nim osobnú nenávisť...Text tohto otvoreného dopisu je len radikálnym prostriedkom urýchlenia výkonu spravodlivosti. Mám jedinú vášeň: priniesť osvetu tým, ktorí boli doteraz zajatí v temnici lží. A to v mene ľudskosti, ktorá touto kauzou tak trpí, a pritom je ľudskosť povolaná k šťastiu. Môj zúrivý protest je prostým plačom duše. Prosím, priveďte ma do súdnej siene a prosím zverejnite priebeh vyšetrovania kauzy Dreyfuss. Čakám." 13. januára 1898, Emil Zola publikuje otvorený dopis Žalujem (J'Accuse...!) v novinách L'Aurore.</description>
      <guid isPermaLink="false">e4d0c750-23ee-4e05-a9f9-fd602da071ed</guid>
      <pubDate>Fri, 04 Mar 2011 06:51:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/text-ako-dobrodruzstvo</link>
    </item>
    <item>
      <title>Homosentimentál</title>
      <description>Dobré ráno 03.03.2011: "Ja? Toť lenivá duša ľakajúca sa každého trošku väčšieho úsilia. A predsa je moje ja temperamentné, je horlivé, žlčníkové a aj ľahko ovplyvniteľné. Áno, som extrémne citlivý. Zdalo by sa, že duševná lenivosť na jednej strane a horlivosť citu na strane druhej sú nezlučiteľné princípy. A hoci neviem s pomocou rozumu rozlúštiť tento protiklad, predsa len existuje. Cítim to, že existuje. A moje city sú základom mojich istôt." 22. Január 1762. 40-ročný Jean Jacques Rousseau píše list z ústrania v Montmorency.</description>
      <guid isPermaLink="false">74ff6afb-6a47-4876-9757-7f82f8b6ff5b</guid>
      <pubDate>Thu, 03 Mar 2011 10:13:53 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/homosentimental</link>
    </item>
    <item>
      <title>Etický marketing?</title>
      <description>Dobré ráno, je 01.marec 2011: "Má to háčik: je totiž viac než pravdepodobné, že som s polovicou Vašej agentúry chodila do školy. A axióm "the medium is the message" sme, drahí, preberali v prvom semestri. Inak povedané, skorumpované médium nemôže vytvoriť morálny obsah. Z definície. Opakujem: "The medium is the message". A nemyslite si, že neviem, že o tom viete. A tiež, že na to zvysoka seriete." (Judith Holofernes, február 2011).</description>
      <guid isPermaLink="false">605c9105-6190-493b-89ae-f021543d4a28</guid>
      <pubDate>Tue, 01 Mar 2011 06:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/media/eticky-marketing</link>
    </item>
    <item>
      <title>Joel Cohen &amp;#x26; Ethan Coen: Skutočná guráž</title>
      <description>Dobré nedeľné ráno 27.02.2011: "There is nothing free except the grace of God." Bez platenia sa človeku dostáva len milosti božej. Nič viac nech človek nečaká, a nedúfa, že bude môcť bez platenia odísť od stola svojich skutkov. Týmto východisko protestantskej etiky začína Skutočná guráž, prvý vianočný film v kariére bratskej dielne CoenCoen.</description>
      <guid isPermaLink="false">600538f9-5500-480f-ba6d-afe7344c1402</guid>
      <pubDate>Sun, 27 Feb 2011 06:25:25 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/joel-cohen-ethan-coen-skutocna-guraz</link>
    </item>
    <item>
      <title>Apokalypse Again</title>
      <description>Dobré ráno, 26.02.2010: Apocalypse Now (Francis Scott Copolla John Milnius, 1979) nie je len: "I love the smell of napalm in the morning...That smell, you know that gasoline smell...Smells like...victory." Toľko podplukovník Wilgore. Tam, kde začínajú korene apokalyptického žánru je aj veta "Nebuchadnezzar king of Babylon came to Jerusalem and besieged it." Toľko prvý verš prvej kapitoly najdôležitejšej Apokalyptickej knihy (Daniel, 165pnl). 2150 rokov a Coppola ostal verný žánru.</description>
      <guid isPermaLink="false">59cbf233-d0dc-409c-88e3-293617a58aec</guid>
      <pubDate>Sat, 26 Feb 2011 06:17:31 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/nezaradene/apokalypse-again</link>
    </item>
    <item>
      <title>Achilles [1952]: Metafyzická maľba Bernetta Newmana</title>
      <description>Bréráno 11.2.2010: "Plunge into the heat of battle and keep your heart at the lotus feet of the Lord". Vrhni sa do prúdu bitky, ale nedovoľ svojm srdcu vzdialiť sa od lotosových nôh Tvojho Boha. Vznešený jazyk Bhavagdídy je jazyk eposu - a asi najúdernejším metafyzickým maliarom 20. storočia je Barnett Newman [1905-1970].</description>
      <guid isPermaLink="false">e3f4dc22-ecb5-4739-9bee-917589a5b75a</guid>
      <pubDate>Fri, 11 Feb 2011 06:17:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/achilles-1952-metafyzicka-malba-bernetta-newmana</link>
    </item>
    <item>
      <title>Borges: Stále noví predkovia.</title>
      <description>Bréráno 10022011: písal sa rok 1951, Borges písal "Kafkových predkov". Vo vnútri tejto eseje hľadá historické zárodky Kafkovej mysle. Bezhranične. Kafka je podľa neho už v Zenónovi, už v čínskom autorovi z 9. storočia, alebo v jednej z Browningových básní.</description>
      <guid isPermaLink="false">ece2a88f-b665-4361-98b4-3667d1e39410</guid>
      <pubDate>Thu, 10 Feb 2011 06:08:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/borges-stale-novi-predkovia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Facebook &amp;#x26; Sovietsky Zväz</title>
      <description>Bréráno 9.2.2011: do uší mi vnikla správa týkajúsa sa dvoch šíriacich sa nemocí: Facebook-depresia a Facebook-horúčka. Jedna z nich pramení zo znechutenia zo šťastia. Tá druhá zo závislosti na uznaní. Dve vety z denníčka: "Všetci sú hepi. Nik mi nepíše." Sovietska kultúra sa vracia?</description>
      <guid isPermaLink="false">affb218d-55f9-4116-9af8-a28fcb06a70c</guid>
      <pubDate>Wed, 09 Feb 2011 06:04:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/facebook-sovietsky-zvaz</link>
    </item>
    <item>
      <title>Lekcia o hierarchii, prednáša Viktor Šklovskij [1893-1984]</title>
      <description>Bréráno 6.2.2010: "S dovolením, vypômôžem si prirovnaním z priemyselnej oblasti. Obrazne povedané sa v mojej práci absolútne nezaujímam o podmienky globálneho trhu s bavlnou. Kašlem na to, akým business modelom disponuje textilný závod. Plne sa koncentrujem výlučne na zloženie tkaniny, ktorú závod produkuje a na techniky, s ktoré túto tkaninu takpovediac držia pohromade." Takýmto priemyselne ľadovým prirovnaním uviedol Viktor Šklovskij svoju knihu Teória prózy.</description>
      <guid isPermaLink="false">f603405a-5360-41c4-883b-8ddd7de215c5</guid>
      <pubDate>Sun, 06 Feb 2011 07:22:24 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/lekcia-o-hierarchii-prednasa-viktor-sklovskij-1893-1984</link>
    </item>
    <item>
      <title>Alexander</title>
      <description>Bréráno 4.2.2011: hýbe osobnosť dejinami? To je stará a napínavá škriepka historikov. Aká je úloha indivíduálneho rozhodnutia v celospoločenských zmenách? Dnes sa oči sveta upínajú na Egypt. Je evidentné, že tu rozhodnutia/charakter jedného človeka nie sú rozhodujúcim faktorom. Ale v dnešnom Egypte však leží aj oáza Siwa, ktorú v roku 332pnl. navštívil Alexander Macedónsky. V Egypte, kde sa dnes hlásia o slovo masy, skrsla pred 2300 rokmi epocha helenistických Kráľov. Epocha, v ktorej rozhodnutia/vrtochy Kinga mali históriu pod kontrolou.</description>
      <guid isPermaLink="false">63116a94-030e-4adb-9235-5ce3f3bc8fbb</guid>
      <pubDate>Thu, 03 Feb 2011 05:55:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/alexander</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ovce a Utópia</title>
      <description>Bréráno 02.02.2011: "Vaše ovce, ktoré sú väčšinou tak krotké a žerú len striedmo, sú v poslednej dobe tak chamtivo nenásytné, že sa nezastavia ani pred požieraním ľudských bytosti." Takto podpichol Rafael Hythloday nemenovaného kardinála v prvej knihe Utópie od Thomasa More-a.</description>
      <guid isPermaLink="false">7ffc26ae-d3f1-4957-bc06-7c9218c361cf</guid>
      <pubDate>Wed, 02 Feb 2011 05:56:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/ovce-a-utopia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Alexej Balabanov: Gruz 200 (2007)</title>
      <description>Bréráno 28.1.2011: paradox Ruska dneška - jeho globálne najprominentnejší disident je bývalý ropný magnát. Michail Chodorkovský. Ruský súd pred niekoľkými týždňami potvrdil jeho pobyt v base.  Pred niekoľkými dňami sa na stránkach svetovej tlače [www.nyt.com] objavil rozhovor s touto osobnosťou, podľa mňa kontroverznou v 360°. Bývalý to majiteľ štátom rozobratej ropnej spoločnosti Yukos dnes tvrdí, že najväčším nepriateľom Ruska je apatia [takže nie demografia?]. Chodorkovský neodmieta vsugerované vyvýšenie do panteónu disidentov, ktorému trónia SolženicynSacharov; volá odtiaľ po prebudení skrz publikovanie pravdy a skrz demonštráciu príkladu. Osobným príkladom ide on sám. Zjavenie pravdivého svedectva o Rusku pripadlo filmu Gruz 2OO.</description>
      <guid isPermaLink="false">a20ee2d9-de44-4e34-a908-b4f246fe49e8</guid>
      <pubDate>Fri, 28 Jan 2011 06:58:29 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/alexej-balabanov-gruz-200-2007</link>
    </item>
    <item>
      <title>Miloš Forman: Hoří má panenko (1967) vs. MTV</title>
      <description>Bréráno 27.1.2010: komédia je dominantnou v žánrovom komplexe snáď všetkých národných kinematografií. Väčšinou sa jedná o tzv. "oddychovky". Sú však i výnimky napínajúce mozgové závity. Tesne pred svojou emigráciou daroval Miloš Forman československému publiku miniatúrnu komédiu Hoří má panenko. Tá patrí medzi najlepšíe komické kritiky vôbec.</description>
      <guid isPermaLink="false">80bea6b6-5525-41fc-893c-88f27d27936d</guid>
      <pubDate>Thu, 27 Jan 2011 05:20:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/milos-forman-ho-i-ma-panenko-1967-vs-mtv</link>
    </item>
    <item>
      <title>Srdan Dragojević: Krásna dedina krásne horí (1996)</title>
      <description>Bréráno 26.01.2010:  v kinách sa v týchto dňoch premieta bosniansky film Na Ceste. A to je výzva k zoznámeniu sa s konfliktným, rozumej srbským, uhlom pohľadu. A tak s nádejou, že Tretia balkánska vojna sa definitívne stala dejinami, môžeme film Na Ceste konfrontovať s cynickým vojnovým filmom Krásna dedina krásne horí.</description>
      <guid isPermaLink="false">af1cd9c0-20e3-4c1c-a079-13e3ed03b919</guid>
      <pubDate>Wed, 26 Jan 2011 08:56:25 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/srdan-dragojevi-krasna-dedina-krasne-hori-1996</link>
    </item>
    <item>
      <title>Darren Aronofsky: Čierna labuť (2010)</title>
      <description>Bréráno 25.1.2011: bude Čierna labuť ovenčená Oskarmi? Za ... nič originálne pod Slnkom? Darren Aronfsky veruže neprekročil svoj kruh, svoju dimenziu problémov, ktorú vytýčil už jeho prvý snímok Pí.  Čierna labuť je rovnako tak ponorom do bizardnej a svojskej subkultúry, aj v Čiernej labuti je Aronofského fascinum z cesty za hranice duševného zdravia a predovšetkým je tu absolútne dominujúci protagonista - 1 - ktorý staví : všetko na - 1 - jedinú kartu. Prečo sú teda mediá posadnuté filmom, ktorým Aronofsky neprekročil línie svojho tieňa?</description>
      <guid isPermaLink="false">716e54e4-16bb-4997-b025-f0cd19d8888b</guid>
      <pubDate>Tue, 25 Jan 2011 05:56:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/darren-aronofsky-cierna-labut-2010</link>
    </item>
    <item>
      <title>Francis Ford Coppola: Apocalypsa (1979)</title>
      <description>Bréráno 24.1.2011: nad napuchnutou časovou uzlinou v historickom vedomí 20. storočia sa vznáša ceduľka 1979. V porovnaní s 1918, 1945, 1968 či 1989 sa uzlina 1979 prvý pohľad javí bezvýznamne. Ale 1979 je rok Božej pomsty, je začiatkom nová kampaň kresťanov, židov a moslimov na ceste k dobývaniu sveta. Dva roky predtým totiž vyhral sionistický Likud s militantným Menachem Beginom po prvýkrát voľby v Izraeli. Rok predtým bol Ján Pavol II zvolený za pápeža.  A v 1979 sa Irán revolučne premenil na islámsku republiku. A v 1979 si Sovietsky zväz začal kopať vlastný hrob v Afganistane, kam vmašírovala Červená armáda. Mocná sociologická teória sekularizácie sa otriasala v základoch. Aspoň tak znie téza knihy Božia pomsta od Gilles Kepela. V 1979 sa v planetárnych rozmeroch rozhorela Božia pomsta - a na plátnach kín sa po namáhavej produkcii objavila APOKALYPSA.</description>
      <guid isPermaLink="false">6f7e8bdd-83b1-4de4-b870-de8bb3faf360</guid>
      <pubDate>Mon, 24 Jan 2011 07:32:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/francis-ford-coppola-apocalypsa-1979</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kolektív: 11'09''01 (2002)</title>
      <description>Bréráno nedeľi 23.01.2011: Damian -gangsta-UK-artist- Hirst až do dnešných dní neohrozene kraľuje v hitparáde arogancie. Tento -Young-British-Artist- si svoju korunku idiota vyslúžil komentárikom, že napadnutie Spojených Štátov na ich vlastnom teritóriu 11.9.2001 je prepytujem "umeleckým dielom svojho druhu". Na kontrastnom póle, póle serióznosti, je zasadená téza, že 11.09.2001 je začiatok "Štvrtej svetovej vojny": Podhoretz, Norman. "World War IV: How It Started, What It Means, and Why We Have to Win." Commentary, September (2004): 17-54. Niekde medzi aroganciou a seriózne-štvavým neokonzervativizmom sa rozprestiera priestor, do ktorého je zasadených 11 krátkych filmov tvoriace ucelenú kolekciu s titulom 11'09''01.</description>
      <guid isPermaLink="false">a74cc146-4c50-4f48-a282-03e3d960678e</guid>
      <pubDate>Sun, 23 Jan 2011 06:58:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/kolektiv-11-09-01-2002</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jasmila Zbanić: Na ceste (2010)</title>
      <description>Bréráno 22.1.2011, dnešný príbeh sa točí okolo privilégia zomrieť. Toto súslovie je titulom knihy. The Privilege to Die napísal zahraničný korešpondent Thanassis Cambanis a ide o sondu do magnetického poľa hnutia Hizballáh. Kruciálna otázka znie: prečo si život ktorý ponúkajú fundamentalisti volí - a pozor pozor, dobrovoľne a bez nátlaku volí - tak veľké množstvo Libanončanov? Thanassis Cambanis sa pokúsil odpovedať a čiastkou tejto odpovede je schopnosť Hizballáhu premeniť smrť v privilégium. Bosnianska režisérka Jasmila Zbanič si vybrala vo svojom filme Na ceste rovnakú tému. Magnetizmus fundamentalizmu však odsúdila bez ochoty s ním vyjednávať.</description>
      <guid isPermaLink="false">2c5a575f-0048-4699-8123-8cc279553333</guid>
      <pubDate>Sat, 22 Jan 2011 10:03:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/jasmila-zbani-na-ceste-2010</link>
    </item>
    <item>
      <title>Alexej Balabanov: Morfiy (2008)</title>
      <description>Bréráno 21.1.2011: Márnotratný pád na dno je veru obľúbený motív už od staroveku. A v dnešných dňoch sú noviny plné jedného jediného filmu. Ale režisér Aranofsky tu bol už aj pred 10 rokmi. Postaral sa vtedy o majstrovské spodobenie práve márnotratného pádu na dno. Jeho Rekviem pre sen a Klub Bitkárov od Davida Finchera sú snímky, ktoré definovali jednu generáciu dospievajúcich. Prednedávnom sa však objavila aj ruská verzia pádu na narkomanské dno. V roku 2008 ho vo snímku Morfiy zrealizoval nezávislý režisér Alexej Balbanov.</description>
      <guid isPermaLink="false">8eb2ead8-98f7-4310-932b-e529982ee8f7</guid>
      <pubDate>Fri, 21 Jan 2011 05:08:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/alexej-balabanov-morfiy-2008</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mike Nichols: Súkromná vojna Charlieho Wilsona (2007)</title>
      <description>Bréráno 20.1.2011: Hovorí ti niečo teória "sovietskeho paradoxu"? To je názov knihy od Seweryn Bialera, ktorá vyšla v roku 1986. 2007 je rokom, v ktorom na plátnach pristal film rozvíjajúci túto teóriu. Režisér Mike Nichols a scenárista Aaron Sorkin v nej vyzdvihli pozabudnutú osobnosť texaského kongresmana Charlie Wilsona. A v minulom roku reálny Charlie Wilson opustil tento svet.</description>
      <guid isPermaLink="false">d8230866-c179-4cc4-bccd-3bfea54df678</guid>
      <pubDate>Thu, 20 Jan 2011 05:00:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/mike-nichols-sukromna-vojna-charlieho-wilsona-2007</link>
    </item>
    <item>
      <title>George Méliés: Cesta na mesiac (1902)</title>
      <description>Bréráno 17.1.2011: "Čo sa skrýva v Tvojom historickom vedomí pod položkou 20. storočie? Ako si kultivuješ senzitivitu na dejinný vývoj? Môj návrh znie: 20. storočie je jedinečné svojim monumentálnym Projektom vypestovania nového človeka. Tragédia sa začala, keď si belle époque založila ružové okuliare." Toľko profesor Alain Badiou a jeho smutná rekapitulácia uplynulej epochy z knihy Storočie. Film Cesta na mesiac je pôvabným kopnutím to brucha jeho argumentačnej línie.</description>
      <guid isPermaLink="false">2476f33c-f243-4323-aa78-a04fa164ea63</guid>
      <pubDate>Mon, 17 Jan 2011 05:08:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/george-melies-cesta-na-mesiac-1902</link>
    </item>
    <item>
      <title>Joseph L. Mankiewicz: Frajeři a saze (1955)</title>
      <description>Bréráno štrnásty január: Efekt Brando! Tak vo svojej bystrozrakej eseji "Trvalé účinky Marlona Branda" nazvala Gina Piccalo (dailybeast.com) paletu čŕt, ktoré sú dodnes zapísané vo výkone - a pozor - aj v životnom štýle kopy dnešných mladých hercov: Senzitívny, ale mačo. Žurnalisticky plachý, ale metodicky upravujúci svoje emócie na presne na mieru postavy, ktorá má byť stvárnená. A na verejnosti ponižujúci herecké remeslo. Ponižujú ho na úroveň šaškárne.</description>
      <guid isPermaLink="false">71aeb2ff-9d9e-438e-85e2-7c7e7f7d1712</guid>
      <pubDate>Fri, 14 Jan 2011 06:49:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/joseph-l-mankiewicz-fraje-i-a-saze-1955</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sergej Ejzenštejn: 10 dní, ktoré otriasli svetom (1927)</title>
      <description>Bréráno trinásty január! Už len niekoľko má internetový archív Českého rozhlasu vo svojej ponuke pôvodnú rozhlasovú hru Friedricha Dürrenmatta Herkules a Augiášov chliev (1954). Utekajte a počúvajte túto frašku kým nevyprší čas.  Dürrenmatt totiž z Herkulesa zotrel púder. Píše nelichotivo, a uráža všetkých milovníkov klasickej minulosti. Odkúzľuje. Herkules nie je hrdina, ale hitmen. Pracuje na zákazku, je žiarlivý, vydržuje si propagandisticko-básnické oddelenie a frfle na ceny svojich marketingových expertov na lyriku. Chladnokrvné, ale s rozmerom humoru.</description>
      <guid isPermaLink="false">84dc0584-a832-4273-9f1a-3028335654a0</guid>
      <pubDate>Thu, 13 Jan 2011 05:34:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/sergej-ejzenstejn-10-dni-ktore-otriasli-svetom-1927</link>
    </item>
    <item>
      <title>Charlie Chaplin: Moderná doba (1936)</title>
      <description>Bréráno dvanásty január; vo výlohách kníhkupectiev stúpa para z knihy The Master Switch: The Rise and Fall of Informaion Empires. Profesor WU v nej podáva históriu amerických médií a pozoruje, ako sa z divokých začiatkov vynorili neľútostné monopoly. Filmovou verziou protestu proti moci monopolu je Moderná doba od Charlieho Chaplina.</description>
      <guid isPermaLink="false">b66fe7c1-0cda-4f21-aaff-5c07c92d360d</guid>
      <pubDate>Wed, 12 Jan 2011 06:51:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/charlie-chaplin-moderna-doba-1936</link>
    </item>
    <item>
      <title>Alain Resnais: Hiroshima mon amour (1959)</title>
      <description>"V hlubinách každého z nás je vepsán důvod - grund - který je stálou příčinnou našich činů, který je půdou, z níž se zvedá náš osud. Snažím se vystihnout Grund skrytý na dně každé z mých postav , a jsem čím dál víc přesvědčen, že má povahu metafory" (Milan Kundera, Nesmrtelnost)</description>
      <guid isPermaLink="false">535297ad-063d-4ac2-b2b5-bbcc7ad6dcf6</guid>
      <pubDate>Tue, 11 Jan 2011 05:59:28 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/alain-resnais-hiroshima-mon-amour-1959</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hans Namuth: Jackson Pollock 51 (1951)</title>
      <description>Slnko vychodí, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, kde znova vychádza. Vietor duje k juhu a obracia sa na sever, stále krúžiac veje a vo svojom kolobehu sa vracia. Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nenaplní; potoky sa vracajú na miesto kam tečú. Všetko je plné trudu,nikto to nemôže vysloviť; oko sa nikdy do sýtosti nenadíva, ucho sa nikdy dosť nenapočúva (Kazateľ 1, 5-8).</description>
      <guid isPermaLink="false">f124100f-48e2-47d1-9188-5304cc92e1d3</guid>
      <pubDate>Mon, 10 Jan 2011 05:50:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/hans-namuth-jackson-pollock-51-1951</link>
    </item>
    <item>
      <title>Alfred Hitchcock: Povestný muž (1946)</title>
      <description>„Každá žena miluje fašistu / okovanou botu surovce v obličeji / brutální srdce surovce jako jsi ty“ (Sylvia Plath: Tatínek)</description>
      <guid isPermaLink="false">2b7528e2-5b93-44b8-8ff0-9b542bf7513d</guid>
      <pubDate>Sun, 09 Jan 2011 06:43:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/alfred-hitchcock-povestny-muz-1946</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ján Kadár &amp;#x26; Elmar Klos: Obchod na korze (1965)</title>
      <description>"Ó, leťte farbisté obrázky na plátne kina, / vrazte ním do očú horúčosť Afriky a pólov sneh, / Chapline, priskoč k nám - a prines so sebou /radosť i smiech./ A vyskoč a smej sa, lebo my žiť ešte chceme /a radosť a smiechy, to je vraj / života pol, / ó, ako dobre je šťastným byť popri / žalúdku sýtom." (Laco Novomeský, Báseň z kina, 1924)</description>
      <guid isPermaLink="false">5500ec0f-c9d3-4af9-912d-11224332bd0a</guid>
      <pubDate>Sat, 08 Jan 2011 09:14:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/jan-kadar-elmar-klos-obchod-na-korze-1965</link>
    </item>
    <item>
      <title>Steve Antin: Burlesque (2010)</title>
      <description>"- I have seen that you have acquired a lot of wordly wisdom." "- Oh, not wisdom darling, instincts. I have ancient instincts."</description>
      <guid isPermaLink="false">6e9c5dc3-93cb-4980-a034-9f96117b3d45</guid>
      <pubDate>Fri, 07 Jan 2011 05:26:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/steve-antin-burlesque-2010</link>
    </item>
    <item>
      <title>Miloš Forman: Amadeus (1984)</title>
      <description>MOZART: Did you really like it, Sire?  JOSEPH: I thought it was most interesting. Yes, indeed. A trifle -- how shall  one say? [To ORSINI-ROSENBERG] How shall one say, Director?  ROSENBERG [subserviently]: Too many notes, Your Majesty? JOSEPH: Very well put. Too many notes.</description>
      <guid isPermaLink="false">1e1501ff-0645-465e-9de7-18b86844ee04</guid>
      <pubDate>Thu, 06 Jan 2011 05:10:28 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/milos-forman-amadeus-1984</link>
    </item>
    <item>
      <title>Martin Scorsese: Posledné pokušenie Krista (1988) &amp;#x26; Silence (2013?)</title>
      <description>"My priciple anguish and source of all my joys and sorrows from my youth onward has been the incessant, merciless battle between the spirit and the flesh...and my soul is the arena where these two armies have clashed and met."</description>
      <guid isPermaLink="false">aa7977d0-82a2-4826-9816-d9b34f591889</guid>
      <pubDate>Wed, 05 Jan 2011 08:45:37 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/martin-scorsese-posledne-pokusenie-krista-1988-silence-2013</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zatmenie.</title>
      <description>"Může být vhodná doba pro vyhlášení konce filmu/kina - přinejmeším tak, jak je známe. Od nynějška je film prostě surovina, spolu s DVD a videokazetou jedna z možných voleb, které má mediální umělec k dispozici...Po pětaosmdesáti letech, kdy určoval způsob, jak se díváme na svět - byl to dlouhý, bouřlivý, romantický a hodnotný život - tiše zesnul," (James Monaco).</description>
      <guid isPermaLink="false">fd763e85-17bb-494a-bdc8-dfa160c888e3</guid>
      <pubDate>Tue, 04 Jan 2011 05:30:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/nezaradene/zatmenie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Wall Street 2: Peniaze nikdy nespia (20th Century Fox, 2010)</title>
      <description>"Bulls make money. Bears make money. Pigs? They get slaughtered."</description>
      <guid isPermaLink="false">3b6f85ee-ce01-4160-8d20-c39c0142e265</guid>
      <pubDate>Mon, 03 Jan 2011 05:13:52 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/wall-street-2-peniaze-nikdy-nespia-20th-century-fox-2010</link>
    </item>
    <item>
      <title>Film Zlatovláska 3D (Walt Disney, 2010)</title>
      <description>Jubilejný 50. kreslený kus od Walta Disney. Réžia Byron Howard [1968-, Lilo Stich] Nathan Greno. Hudba Alan Menken [1949-] osvedčený to skladateľ muziky disneyoviek [predovšetkým v filme Kráska a zviera či Malá morská panna]</description>
      <guid isPermaLink="false">46df5877-aa2b-41d6-84f9-c7690849ba84</guid>
      <pubDate>Sun, 02 Jan 2011 06:40:56 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/film-zlatovlaska-3d-walt-disney-2010</link>
    </item>
    <item>
      <title>5x Na čo sa tešiť v kine 2011</title>
      <description>Dobré ráno do posledného dňa roku 2010. Je čas predsavzatí a definícia predsavzatia znie: to, čo si nenechám ujsť. V kine sa to týka 5-ich kúskov.</description>
      <guid isPermaLink="false">01da7dc7-2c0d-4919-ad3f-006a4171f9cb</guid>
      <pubDate>Fri, 31 Dec 2010 04:49:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/5x-na-co-sa-tesit-v-kine-2011</link>
    </item>
    <item>
      <title>Film You Will Meet a Tall Dark Stranger (Woody Allen, 2010)</title>
      <description>Vo svojom 4x londýnskom filme (po Match Point, Scoop a Cassandra's Dream) dáva 75-ročný Woody zelenú poverčivosti a podnikaniu v oblasti bielej mágie.</description>
      <guid isPermaLink="false">bcf7977e-692e-418e-8b6e-dce46e8d20ba</guid>
      <pubDate>Thu, 30 Dec 2010 08:29:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/film-you-will-meet-a-tall-dark-stranger-woody-allen-2010</link>
    </item>
    <item>
      <title>Film Turista (Florian Henckel von Donnersmarck, 2010)</title>
      <description>Sú hlasy, že vianočná akčná rozprávka s názvom Turista je stratou tváre nemeckého režiséra Florian Henckel von Donnersmarck-a. Vraj sa po oskarových Životoch tých Druhých nechal zlákať zábavným veľkokapitálom Hollywoodu. Bla, bla, bla, bla, ad infinitum.</description>
      <guid isPermaLink="false">904e710e-624e-4822-b73c-77932081439e</guid>
      <pubDate>Wed, 29 Dec 2010 07:55:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/film-turista-florian-henckel-von-donnersmarck-2010</link>
    </item>
    <item>
      <title>Film Social Network</title>
      <description>Režisér David Fincher (1962-) pokračuje v objavovaní nových tém. Po nevydarenej kópii Foresta Gumpa s titulom Podivuhodný prípad Benjamina Buttona v roku 2008 sa v roku 2010 pustil do najaktuálnejšej témy s názvom Sociálna sieť.</description>
      <guid isPermaLink="false">0109f794-504d-4b93-a855-0eba55661f1b</guid>
      <pubDate>Tue, 28 Dec 2010 06:33:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/film-social-network</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nepripúšťanie si osudu na Lodi Bláznov (1965)</title>
      <description>Přirovnal bych osud k rozvodněné řece, která zaplavuje roviny, vytrhává stromy, boří domy, splavuje hlínu a jinde ji ukládá. Všichni před ní utíkají, vzdávají se před nezkrotností živlu a nesnaží se vzdorovat. To je všechno pravda, ale zdaleka to neznamená, že by lidé v době, kdy pokojně teče svým korytem, neměli budovat hráze, hloubit řečiště a zvyšovat břehy, aby omezili její ničivé bezuzdné následky, až přijde doba povodní (Machiavelli, Vladár, kapitola 25).</description>
      <guid isPermaLink="false">b5e8a289-bd2f-4afc-be61-29e286ea8ed8</guid>
      <pubDate>Tue, 23 Nov 2010 07:32:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/nepripustanie-si-osudu-na-lodi-blaznov-1965</link>
    </item>
    <item>
      <title>Frost/Nixon: O ďalekosiahlych následkoch jedného momentu.</title>
      <description>Filmová adaptácia divadelnej hry o odvrátenej strane americkej politiky. Richard Nixon (Frank Langella) na výsluchu, ktorý sa týkal aféry Watergate. Pokánie sa snaží vypáčiť britský zabávač David Frost (Michael Sheen)</description>
      <guid isPermaLink="false">253b4f4e-1289-4926-a4e0-409859b4745f</guid>
      <pubDate>Mon, 22 Nov 2010 04:23:09 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kutaj/kultura/frost-nixon-o-dalekosiahlych-nasledkoch-jedneho-momentu</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
