Už najbližší víkend sa chystáme opäť na cestu, ktorá pre nás znamená viac než len obyčajný výlet. Mierime do Rumunska, hneď kúsok za hranice s Maďarskom, približne 50 kilometrov od nich. Tam, v jednej zo slovenských komunít, žije naša rodina a priatelia.
Čo je na tom mieste také výnimočné?
Predovšetkým to, že ľudia tam si aj po desaťročiach uchovávajú slovenské tradície, sviatky a jazyk. Slovenské školy, omše v slovenskom jazyku a doktor, či krčmár, ktorý rozumie či ťa niečo bolí, alebo si chceš dať pivko.
Slovenská súdržnosť je cítiť na každom kroku a dokonca aj samotní rodení rumuni sa naučili po slovensky, a hovoria našim jazykom naozaj veľmi dobre. Je to dôkaz, že kultúra a priateľstvo dokážu prekročiť hranice.
Dedinka, kam smerujeme, má ešte jedno čaro, ľudia tam nemajú vysoké ploty či zamknuté brány. Namiesto nich majú otvorené srdcia a priateľský úsmev. Každý návštevník je vítaný ako dávno stratený priateľ a medzi susedmi vládne dôvera, ktorá sa dnes už tak ľahko nevidí.
Okrem srdečných ľudí je to aj príroda, čo robí tento kraj čarovným. Takmer panenské prostredie, bez zhonu a ruchu moderného sveta, nám otvára dvere späť do detstva.
Pre naše deti je to vzácna príležitosť zažiť to, čo som kedysi zažíval ja ako štvorročný:
skákanie do sena,
lozenie po stromoch,
starostlivosť o domáce zvieratá,
oddych na deke pod stromom s výhľadom na lúky a hory,
ruky a nohy od blata
Je to atmosféra, ktorá sa nedá kúpiť ani nahradiť, spája nás v myšlienkach s koreňmi, rodinou a jednoduchou radosťou zo života, ktorý nie je určite jednoduchý, ale je krásny.
A keď k tomu pridáme úprimne priateľských ľudí s otvorenými srdciami, vieme, že nás čaká víkend, ktorý bude jedným slovom perfektný.
A rovnako sa tešíme aj na nedeľné krstiny, počas ktorých doplní rady kresťanov aj oficiálne nový malý hrdina. Ale o tom viac možno v ďalších blogoch.
