Priznám sa k jednej veci: Knihy nečítam a ak sa bavíme reálne, prečítal dom do konca 2.knihy a toto je jedna z nich. Väčšinou ma po pár stranách začnú nudiť alebo ma rozptýli niečo iné. Ale potom prišiel Robert Langdon a svetoznámy Dan Brown so svojím „posledným tajomstvom“ a ja som sa nestihol ani nadýchnuť. Mal som skutočne trošku obavy z vyše 700 strán, no tie sa stratili uz druhý večer.
Ak hľadáte dôvod, prečo túto knihu (aj keď nie ste knihomoli) vziať do ruky, tu sú hneď tri:
1. Tempo, ktoré vás nenechá spať
Brown píše geniálne krátke kapitoly. Vždy skončia v tom najlepšom, takže si poviete: „Ešte jednu a idem spať.“ A zrazu sú obrazne tri hodiny ráno, u mňa to skôr bola polnoc a ráno do práce, no aj tak, hoci oči už rezali, ešte kapitola padla. Príbeh sa odohráva v priebehu pár hodín, je to dynamické a postavy sú neustále v pohybe, zo supermoderných múzeí v až po starobylé katedrály.
2. Súboj budúcnosti s minulosťou
V tomto príbehu Langdon nestojí len proti náboženským fanatikom, ale čelí otázkam, ktoré trápia nás všetkých:
• Odkiaľ sme prišli, ako si rozumieme?
• Kam smerujeme a kde končí veda a začínajú iné záujmy?
Spojenie umelej inteligencie, moderných technológií a histórie je namiešané tak pútavo, že aj tie „vedecké“ časti vás bavia, akoby to bol akčný film.
3. Robert Langdon je legenda
Symbológ s hodinkami s Mickey Mousom je jednoducho postava, ktorej držíte palce. Nie je to žiadny superhrdina s bicepsami, ale chlap, ktorý bojuje rozumom a vedomosťami. To, ako lúšti šifry v priamom prenose, vás prinúti cítiť sa inteligentnejšie spolu s ním.
Môj verdikt: Ak ste ako ja a knihy vás skôr uspávajú, toto je tá povestná výnimka. Je to inteligentné, je to napínavé a na konci budete mať pocit, že ste sa dozvedeli niečo, čo vám zmení pohľad na svet. Sám po dočítaní som si skutočne niektoré informácie vyhľadával a hoci sa to na prvý pohľad môže zdať z časti ako fakticko technicky náročná kniha, opak je pravdou. Všetko je vysvetlené tak aby tomu pochopil aj neknihomoľ ako som ja.
