Politika je pánske huncútstvo.
V politike platí staré známe pravidlo: Sleduj tok peňazí a legislatívny zhon. Ak chceme pochopiť skutočné motivácie akejkoľvek vlády, nesmieme počúvať len tlačové konferencie o "pokoji" "13. dôchodkoch" a "lacnejších potravinách". Musíme sa pozrieť na to, čo reálne schvaľujú v parlamente, často v skrátenom konaní a pod rúškom noci, zhonu a strachu či to vyjde ale bude nejaký deal?
Pri pohľade na prvé roky vládnutia súčasnej koalície sa pred nami rysuje znepokojivý obraz. Obraz krajiny, kde sa nožnice medzi "bežným občanom" a "človekom s konexiami" nerozvierajú, ale sú priam trhané od seba.
Jednoducho, bohatí sa stávajú bohatšími a na druhej strane sa z priemerných rodín dostáva mnoho tesne nad hranicu chudoby. Sme v krajine, kde žijú ľudia na ovsených vločkách, či kde si ľudia nemôžu dovoliť "bezplatnú" zdravotnú starostlivosť. Áno, všetko nemôžeme teraz hádzať na plecia terajšej vlády, no nikdy mi neprišlo tak okaté plytvanie našimi peniazmi ako práve teraz. Možno to len spôsobil ten psychologický fakt, čim viac počujeme o šetrení , tým viac bije do očí rozhadzovanie miliónov.
Mnoho ľudí si však nevie predstaviť v reálnom svete o akých sumách sa bavíme. Ak sa napríklad potvrdí predražený nákup vo Voderadoch a bude to -10 miliónov z kasy, je to ako keby sme každý mesiac dostávali 1500€ po dobu viac ako 550 rokov. Alebo je to ako keby teraz každy jeden človek na slovensku, či je batoľa alebo dôchodca či, urádník alebo bezdomovec dostal 1ks čerstveho chleba. Mávnutím prútika by sme Slovensko zasypali 5000 000 chlebov, to je predstava. (Pokojne napíšte aj iné polopatistické príklady) ale späť k téme, ako sa to môže zdať, kde sú priority?
Priorita číslo jedna: Beztrestnosť
Pamätáte si, ako rýchlo sa riešili ceny energií alebo potravín? Možno áno, ale určite nie tak rýchlo , úspešne a s takou vervou, s akou sa pristúpilo k novele Trestného zákona.
Kým bežný človek riešil, či zaplatí hypotéku, koalícia v parlamente zvádzala boj o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a znižovanie trestov za ekonomickú kriminalitu.
• Skrátenie premlčacích lehôt: Zmeny, ktoré umožňujú, aby sa staré kauzy "premlčali" a vinníci odkráčali bez trestu.
• Znižovanie sadzieb za korupciu: Signál, že kradnúť vo veľkom sa oplatí viac, než kedykoľvek predtým.
Pre koho je toto opatrenie? Pre učiteľku v Sobranciach? Pre živnostníka z Oravy? Pomôže to strojníkovi v Nitre? Ťažko. Tieto zmeny pôsobia ako cielená amnestia pre úzku skupinu ľudí, ktorí mali v minulosti problémy so zákonom a teraz potrebujú "čistý štít". Nemôžem sa zbaviť pocitu, ako keď niekedy fungovali v cirkvi odpustky.
Účet zaplatíme my: Konsolidácia, ktorá bolí len niekoho
Po "vybavení" beztrestnosti prišla na rad realita štátnej kasy. A tu sa rétorika o sociálnom štáte začína lámať. Vláda nám predstavila konsolidačný balíček, ktorý má zachrániť verejné financie. Otázka znie: Kto sa na túto záchranu poskladá?
1. Zvýšenie DPH: Daň, ktorá zasiahne každého bez rozdielu, pri nákupe rožkov, elektroniky či služieb. Je to najmenej solidárna daň, pretože chudobným berie z rozpočtu percentuálne najviac. Len pre zaujímavosť, pozrite si občas po nákupe svoj bloček, budete tam mať krásne uvedené, aká časť nákupu bola so zníženou DPH a ktorá so zvýšenou. Reálne uviďite, že to ušetrené vôbec nepokryje tú zvýšenú DPH na nákupe. Ale ako povedal jeden ekonóm, keď si budeme variť lekvár doma s nakúpeného cukru, vyššia DPH sa nás nedotkne.
2. Transakčná daň: Unikát v európskom priestore, ktorý zaťaží podnikateľov a následne sa preleje do vyšších cien pre spotrebiteľov. Môže sa zdať, že sú to drobné, ale len pre toho kto to "nemusí" platiť.
3. Zmeny v II. pilieri: Opätovný zásah do budúcich dôchodkov ľudí, aby sa zaplátali diery v rozpočte dnes. Je to ako keby niektorým ľuďom z vankúša, každý mesiac štát zobral časť výplaty a pekne ju odovzdal do susedov. Nehovorím, že netreba byť solidárny, ale solidarita pre mňa nie je nákup vo Voderadoch, ďalšia zmena polepov na autách PZ, nákup vrtulníkov, výlety do USA alebo Abu Dhaby, škrupinkové košele, limuzíny, nábytky a pod. (*samozrejme aj v bývalej koalícii sa našli kvalitne drahé zbytočnosti)
Kým si štát berie viac od pracujúcich a podnikateľov, vládni predstavitelia si schválili zvýšenie vlastných platov ( teda nie platov, ale paušalnych výdavkov, ktoré su samozrejme oslobodené od daní). Tento kontrast je symbolom toho, pre koho sa tu vládne. "Uťahovanie opaskov" platí pre poddaných, nie pre vrchnosť.
Ovládnutie inštitúcií: Aby bolo ticho
Aby tieto zmeny prešli hladko, je potrebné kontrolovať naratív. Vidíme systematické čistky a tlak na inštitúcie, ktoré by mali byť nezávislé.
• Zmeny v polícii a NAKA: Rozprášenie vyšetrovacích tímov, ktoré riešili citlivé kauzy.
• Konflikt v kultúre a médiách: Snaha o ovládnutie verejnoprávnej televízie (STVR) a tlak na kultúrne inštitúcie evokujú snahu o vytvorenie "štátnej pravdy". Resp. O vytvorenie obrazu, že všetko ovláda bratislavská kaviareň.
• Mimovládne organizácie: Označovanie občianskeho sektora za zahraničných agentov slúži na delegitimizáciu kritikov. Tu hrá svoju rolu aj neznalosť. Len sa pozrime okolo seba, mnoho ľudí ani nevie, čo je to prvý, druhý a tretí sektor. Aj preto je jednoduchšie hodiť všetky organizácie do jedného vreca, zaviazať a nalepiť štítok "PROTIVLÁDNE" neotvárať
Tieto kroky nerobia život bežného Slováka lepším. Nezlacňujú chlieb, nezlepšujú zdravotníctvo. Robia však život bezpečnejším a pohodlnejším pre tých, ktorí sú pri moci.
A čo na záver?
Keď si spojíme body, amnestie pre Slovenskú elitu, vyššie dane pre ľudí a ovládnutie kontrolných mechanizmov štátu, odpoveď na otázku "Pre koho to robia?" Sa zdá byť bolestivo jasná.
Vytvára sa systém dvoch kategórií občanov.
V tej prvej sú "naši ľudia", pre ktorých sa menia zákony tak, ako je treba , len nech je dobre.
V tej druhej sme my ostatní, ktorí máme tento systém zafinancovať cez vyššie dane, a pritom byť ticho, sledovať podsúvané pravdy a veriť, že sa to robí pre naše dobro.
Je čas prestať sa pýtať, čo nám vláda sľubuje, a začať sa pozerať a kontrolovať, čo s našimi prostriedkami robí a ako ich zhodnocuje. Veď čo oko nevidí, srdce nebolí.
