Nechcem škatuľkovať. Téma, ktorá zabolí, ale je potrebné ju otvoriť. Lebo ak sa tvárime, že všetko je v poriadku, tak to nebudeme mať už ani kávu, pri ktorej by sme si mohli zanadávať na školstvo, nebude totiž nik, kto by ju vedel uvariť párky bez návodu z TikToku.
Pravda je jednoduchá: miera vzdelanosti u nás klesá. A nanešťastie to už nie je len štatistika, ale každodenná realita, ktorú stretávame v práci, v obchode, na cestách aj v politike. Nehovorím pri tom o umiestnení našich škôl v porovnaní so zahraničím. Je to oveľa prozaickejšie.
1. Najprv sa vyprázdnila trieda, potom hlavy
Vzdelanie je ako sval, ak s ním nepracuješ, ochabne.
A na Slovensku sa stalo presne toto:
učitelia odchádzajú,
žiaci sa neučia,
rodičia sú preťažení alebo rezignovaní,
a systém funguje asi tak efektívne ako žiarovka v pivnici, ktorá bliká už štvrtý mesiac.
Výsledok?
Mladí ľudia prichádzajú do života bez základných zručností: čítať s porozumením, pochopiť text, kriticky myslieť, vyhodnotiť informácie, rozpoznať manipuláciu.
To nie sú detaily.
To je základ, bez ktorého sa spoločnosť začne drobiť.
2. Slovensko sa mení na národ “dám si poradiť od internetu”
Kedysi sa ľudia pýtali odborníkov.
Dnes stačí video od “mariána742” s titulkami a dramatickou hudbou.
Ak je informácia jednoduchá, presvedčivá a vyvoláva emócie, koniec, logika prehrala.
A potom sa čudujeme, prečo:
ľudia neveria lekárom,
neveria vedcom,
neveria faktom,
ale zato veria všetkému, čo má aspoň jednu emotikonovú tváričku.
To nie je hlúposť ako urážka.
To je hlúposť ako dôsledok zanedbaného vzdelania.
3. Prejavuje sa to všade – aj tam, kde by sme to najmenej čakali
Na cestách:
Každý deň stretneš vodiča, ktorý síce používa auto, ale logické myslenie nechal doma v garáži.
V práci:
Neschopnosť čítať jednoduché inštrukcie.
Nesústredenosť.
Neochota učiť sa niečo nové.
A hlavne: pocit, že “veď ja to viem lepšie ako ten, kto to robí 20 rokov”.
V bežnej komunikácii:
Argumenty?
Načo, veď stačí povedať: “ja si to myslím.”
4. A potom príde politika , zrkadlo národa
Politici len reagujú na to, čo funguje.
A keď vidia, že na komplikované témy nemá väčšina chuť, tak ich proste prestanú používať.
Namiesto toho servírujú jednoduché frázy, emócie a nepriateľov.
Radikalizovaný jazyk je dôsledok.
Nie príčina.
Politici len pochopili, že národ, ktorý číta menej a premýšľa menej, zhltne jednoduché príbehy rýchlejšie než rožok so šalátom.
5. Dá sa s tým niečo robiť?
Samozrejme.
Ale chce to viac než len sťažovať sa v krčme alebo v komentároch:
podporiť učiteľov a školy,
byť príkladom vo vlastnom dome,
učiť deti kriticky myslieť,
nesdielať hlúposti len preto, že sú pútavé,
chcieť rozumieť, nielen reagovať.
Vzdelanie nie je luxus.
Je to infraštruktúra mozgu.
A keď do nej neinvestujeme, dopadne to tak, že budeme mať rýchlostné cesty, ale pomalé myslenie.
Slovenský národ nehlúpne preto, že by na to mal genetický talent.
Hlúpne preto, že sme podcenili jednu z najdôležitejších vecí v modernej spoločnosti, vzdelanie.
A to, ako sa správame každý deň, ako šoférujeme, ako sa rozhodujeme, ako volíme a ako sa rozprávame, je len odrazom toho, čo máme, alebo nemáme ,v hlavách.
Vzdelanie nie je téma pre pár učiteľov na porade. Je to otázka národného prežitia. A ak si to nezačneme uvedomovať dnes, o pár rokov sa prebudíme v krajine, kde bude jednoduchšie šíriť hlúposť než nádej.
Raz nám na hodine elektrotechniky na SPŠJM povedala naša učiteľka:,, musíte sa správať tak, aby aj keď budete na poli kopať zemiaky, tak hneď na vás bude vidno, že ste z murgašky"
Je jedno kde sme, čo robíme, pri každej akcii a reakcii reprezentujeme seba, svoj charakter a vzdelanie, to je ten jazyk, ktorý nemusí byť počutý ale je videný.
A teraz, nie je už ten moment obrátiť list?
Ako toto celé vidíš ty?
Cítiš aj ty, že sa úroveň diskusie, správania či rozhodovania okolo nás zhoršuje?
Stretávaš sa s tým v práci, doma, na cestách?
Napíš: kde podľa teba najviac vidno, že vzdelanosť padá?
Možno práve tvoj pohľad naštartuje diskusiu, ktorú tu už dávno potrebujeme.
