Bol tam aj jeden psík, ktorého pán vodil na vodítku hneď, keď prišiel domov, a išiel s ním na miesto, kde nebol voľný výbeh psov. A tak bol ten psík tiež veľmi smutný. Každé ráno chodieval s pánom na tie isté miesta. Mal svoje obľúbené stromčeky, pod ktoré sa vždy vycikal. Zvykol si, že ho pán stále drží na vodítku, jeho stromčeky mu boli útechou. Raz ráno ale niečo nebolo v poriadku. Zodvihol nožičku , tak ako po každé iné rána, a zrazu mu nožička zostala stáť vo vzduchu akoby skamenela. Čudoval sa čo sa deje, nepochopil to, až keď začul svojho pána: „Veď tu nie je strom.“ Chudáčik psík sa skoro pocikal, kým došli k ďalšiemu stromu. Na druhý deň už nenašli ani ten druhý, potom zmizol ďalší. Až raz ráno prišli na to miesto, kde boli kedysi tie dobré stromčeky a ich očká nechceli uveriť tomu čo uvideli. Veľký obchodný dom. Tá ozruta sa týčila do výšky psíkových stromčekov, bol by ju najradšej okakal, ale pán povedal: „Nájdeme si nové miesto“. A našli. Bolo to za cestou a bolo to najlepšie miesto na svete. Bola tam značka,“ VOĽNÝ VÝBEH PSOV“, psíček to pochopil, keď mu pán odopol vodítko a povedal: „ Choď! Tu je tvoj raj na zemi.“ Psíček mohol volne behať a nikto na pána nekričal, chyťte si toho psa! Videl len kamarátov a bol najšťastnejší na svete. Spokojný bol aj pán, lebo vtedy našli svojich dobrých priateľov. Nepochopili však jednu vec: že je 21 storočie, že žijú v demokracii, v Európskej únii a že to, čo bolo za cestou, príde pomaly aj tam, na ten kúsok raja. A tak sa aj stalo. Raz ráno zmizli z trjokmeňového statného stromu dva kmene, a o týždeň aj tretí. A malý psíček už tušil, čo bude ďalej. V rozprávke býva vždy dobrý koniec, preto vedel, že raz, keď bude v nebíčku, celá lúka bude jeho, a na tých dole, ktorí ničili jeho stromčeky bude z nebíčka cikať a kakať, a všetci mu budú môcť aj na hrb vyliezť..., ak by na neho dočiahli. Ale to sa im nikdy nepodarí, lebo všetci sa prepadnú do pekla. Zdola zaplakali hory lesy..., psíček náš, kde si.
Rozprávka o smutnom psíčkovi
Bolo raz jedno veľké kráľovstvo, v ktorom bolo strašne veľa panelákov, ale strašne málo stromčekov. V tom kráľovstve panelákov žilo aj strašne veľa krásnych psíčkov , ktorí boli rôznych rás. Psíčkovia poľovnícki, psíčkovia pretekárski, psíčkovia bojovnícki, psíčkovia bojazliví a nešťastní ale aj psíčkovia šťastní a veselí. Šťastní psíčkovia si chodili každý deň so svojimi pánmi na prechádzky, behali si po lúke pred panelákmi, šantili so svojimi kamarátmi a keď sa unavili, išli domov. Smutní psíčkovia sa pozerali z okien a závideli svojím šťastným kamarátom.