Je to aj z dôvodu, že je tak trochu jesenno/zimná. Najnovšie fotky sú z 30 decembra ;-) Ako, budem sa opakovať, asi to už môže aj nudiť, ale ten kraj je neskutočný. Na tú istú lokalitu môžete chodiť každý druhý deň a nikdy neurobíte dve rovnaké fotky. Tento krát to bude kombinácia pár obrázkov starých známych miest, ale pribudlo aj niečo nové.
Na začiatok to bola už dobre známa gaštanová alej. Stojí kúsok od dedinky Karlín, no patrí do katastra vzdialenejších susedných Násedlovíc. Do rána mrzlo, zem bola pokrytá krásnou inoväťou. Trošku som dúfal aj v ľahký opar, cestou som prechádzal niekoľkými hmlistými dolinkami... Nevadí, zahmlenú alej už vlastne aj tak mám ;-)
Od gaštanov som trielil do Velkých Bílovíc, kde na hranici s dedinkou Vrbice vo vihohradoch rastie tiež do nemoty fotený krík. Vďaka jeho polohe je potrebné, aby slnko vystúpalo trošku vyššie, tak bol čas prebehnúť tých pár kilometrov. Ak sa vydarí svetlo, tak je to jedna z najkrajších lokácií. Tu ale musím spomenúť genézu plánu, prečo som sa rozhodol prísť práve sem. Týždeň pred fotením som bol s dcérou v Prahe, čo som samozrejme nemohol nechať len tak a zastavil som sa na južnej Morave zmapovať vybrané lokality. Tento krík mám skutočne rád, takže som si ho bol omrknúť. Ten víkend bolo sychravé počasie, fotiť sa nedalo, ale obhliadka ma veľmi potešila a tešil som sa na prvý pekný deň v predpovedi. Ako vidno aj z fotiek, polia okolo boli tento krát osiate kukuricou, ktorá pri prvej návšteve bola nedotknutá a riadky suchých rastlín vytvárali parádny "menčester", uprostred ktorého na okraji vinice stál onen krík... Fakt som sa veľmi tešil...
Hmmm, ako je ten vtip? Chceš rozosmiať Boha? Povedz mu o svojich plánoch :-D Počas týždňa začali družstevníci so zberom a kulisa bola fuč... Ale ako som spomenul a ako je vidno aj na fotkách, mrazivé ráno a vlhký vzduch vytvorili úžasné svetelné podmienky, tak nakoniec asi nevadí ten "kukuričný chaos".
Samozrejme som plánoval zostať aj na večerné fotenie a tak som potreboval zabiť nejako čas. Vybehol som do neďalekých čejkovických vinohradov, kde stojí známa čerešňa, trochu sa poprechádzať. Rozhodne tam okrem čerešne je čo fotiť, tie vinohrady sú extrémne fotogenické. Nakoniec, aj napriek už pomerne ostrému slnku, som si nejaký záber odtiaľ samozrejme priniesol. Výsledkom "prieskumu" je táto fotka dvoch stromčekov, ktoré sa zastavili na pokec :-)
Popoludní som zamieril nad dedinku Strážovice, k známym mirabelkám, ktoré svojou polohou tiež vyžadujú trošku skorší čas, kým svah na pozadí úplne nepohltí tieň, čo opäť dáva šancu ešte na rýchly presun v okolí. Prvý krát som tu natrafil na neosiate polia a tak mám opäť jedinečné obrázky. Aj keď fotka vyzerá možno skôr jarne, fotené je to na konci októbra. Pre mňa subjektívne, je toto fotka sezóny.
No ale teda po nafotení mirabeliek, rýchly skok do auta a fujazdil som do Šardíc, kde som v súboji s hromadiacou sa oblačnosťou zvádzal boj o svetlo pri fotení známeho šardického remízku. Obloha sa začala zaťahovať takou tou veľmi vysokou riedkou oblačnosťou, čo je pekne vidieť na tom tlmenom svetle na fotografii.
S pribúdajúcim časom sa to zhoršovalo, tak som zbalil fotoaparát a pomaly sa vydával na cestu domov. No doslova po pár minútach a posune o pár kilometrov sa obloha vyčistila a svetlo zlatej hodinky zalialo krajinu. Keďže som bol iba kúsok za Karlínom, veľmi rýchlo som sa rozhodol pre ešte jednu zastávku a v posledných lúčoch zapadajúceho slnka sa mipodarilo prár záberov terezínskej linky.
Keby ste sa mohli otočiť o nejakých cca 45° vpravo, tak by ste na tom svahu vzadu uvideli ešte jednu linku, ktorá už leží v chotári susednej obce Násedlovice. Kedysi bola veľmi fotogenická, tvoril ju iba ten uzučký pás stromov, no neskôr vedľa nej družstevníci ponechali aj ten široký trávnatý biopás, takže nájsť ju vo fotogenickej kondícii je pomerne vzácny úkaz. Takto izolovanú som ju videl prvý krát. Ale teda stihol som to naozaj o chlp, ako je vidieť podľa slnečného svetla, ktoré ju ešte poslednými lúčmi oslňuje.
Tu by si jeden mohol povedať, že sezónu 2025 máme za sebou. To by som ale na prelome novembra a decembra nemohol naraziť na aktuálnu fotografiu strážovických mirabeliek. Sánka mi padla pod stôl a bolo jasné, že koniec sezóny sa odkladá :-) Ako je vidieť na mojej októbrovej fotke vyššie, polia sú prázdne, bez porastu. To ale neznamená, že neboli osiate. Boli. Ozimným obilím. Buď pšenica, alebo jačmeň. Mesiac po mojej fotke bolo obilie krásne vyklíčené.
Asi si všetci dobre pamätáme to depresívne počasie, ktoré u nás vládlo až do Vianoc, čiže fotiť sa nedalo. Až 29. decembra drobne do rána snežilo a na druhý deň, 30teho, predpoveď konečne sľubovala slnečný deň. Parafrázovaním klasika: "Rozkaz ten zněl jasně! Nesmí zmeškat za žádnou cenu!" bolo rozhodnuté, že koniec bude, až bude koniec.
Medzi fotkou z internetu a termínom môjho fotenia ubehol viac ako mesiac a bolo tesne po slnovrate, poloha slnka sa medzitým výrazne posunula a kvôli uhlu dopadu svetla sa nedalo fotiť, tak ako som si to predstavoval, tak aj začiatok novej sezóny bude veľmi skoro a otváracou destináciou budú mirabelky. No aj napriek tomu vznikli krásne fotky, dokonca sa mi konečne podarili zábery nových miest v okolí, ktoré sa v minulosti opakovane nedarili.
Toto miesto je naozaj krásne, teoreticky sa tu dá točiť doľava, doprava. Celé to samozrejme závisí od svetelných podmienok a od družstevníkov, podľa toho, čo sa rozhodnú nasiať na poliach okolo. Niekedy treba mať aj trošku šťastia, čo myslím tento krát celkom prialo, stádo sŕn bolo krásnym bonusom.
Tento pohľad sa mi podaril prvý krát, hlavne za tie dva stromy som bol veľmi rád.
A keďže v tejto lokalite, asi 500m vpravo je ďalšia krásna a známa lokácia, tak teda definitívne zakončenie sezóny 2025 nám obstará kaplička sv. Barbory.
Dovidenia vo februári, pri štarte novej sezóny....
