Mám rada veselých ľudí, vždy ma to pozitívne naladí. Tu ma však zarazil mimoriadne vulgárny slovník týchto „mladých žabiek“a ich nemiestne žarty na adresu starej panej, postihnutých ľudí, oblečenia ich učiteliek... „Zaujímavé“témy a hodnotenia by zrejme pokračovali ďalej, keby zrazu jedna „žabka“ nezvolala: „Aha, playmate!“ Pozrela som von oknom. Na zastávke stála vysoká štíhla blondínka, dosť výrazne nalíčená, v krátkej bundičke, ktorá jej odhaľovala „sexy bruško“, odborníci na módu by určite povedali, že je „in“...
Všetky „žabky“sa nacapili na okno a obdivovali „plejmejtku“...
„Jéééj, aká je pekná, nie...?“
„A aké ma nechty...“
„A pozri na tie topánky!“
„Aj ja by som chcela byť playmate...“
V tej chvíli som „stuhla“. Vzorom dnešných dvanásťročných dievčat je playmate! Vedia vôbec, čo to je... playmate...?
Zalovila som v pamäti, rozmýšľala som, kto bol mojím vzorom vo veku dvanásť rokov… Bolo to veľmi dávno a namiesto modeliek a plejmejtiek sme všade čítali o iskričkách, pionierkach, zväzáčkach a súdružkách… Samozrejme, všetkých vzorných… Nie, nechcem sa vracať späť do minulosti, moralizovať a zakazovať… Už Aristoteles pred viac ako dvetisíc rokmi poukazoval na skazenosť vtedajšej mládeže…
Chcem však napísať príbeh jednej krásnej mladej ženy - Petry, ktorá sa stala pre mňa hrdinkou a vzorom vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch.
Príbeh sa začal v roku 2001, keď zomrel jej otec a o rok neskôr diagnostikovali jej mame zhubný nádor v pokročilom štádiu a ju, ako najstaršiu dcéru, informovali o zlej prognóze liečby. Nasledovalo ťažké obdobie náročnej liečby. Päť polosirôt muselo zvládať tieto psychicky aj fyzicky vyčerpávajúce chvíle. Petra, aj jej 16- ročný brat brigádovali, aby vylepšili veľmi nízky rodinný rozpočet. Rodine pomáhali aj jednotlivci a organizácie formou finančných a materiálnych zbierok, ale aj duchovnej pomoci. V roku 2007 zomrela po ťažkej chorobe aj mama… Ostalo po nej päť sirôt vo veku 8, 10, 13, 19, 22 rokov. Petre boli zverení mladší súrodenci do opatrovníctva. Pokračovala v štúdiu na vysokej škole, brigádovala, starala sa o mladších súrodencov, domácnosť, dom… V roku 2009 jej bola udelená cena Matka roka.
Rodine opäť pomáhali dobrí ľudia z celého Slovenska, ktorí sa zapojili do zbierok. Rok po smrti mamy sa Petra vydala. S manželom bývajú v rodičovskom dome, ktorý začali svojpomocne rekonštruovať a starajú sa o ostatných súrodencov ako vlastní rodičia. Petra ukončila vysokú školu a v súčasnosti si robí doktorát. Jej brat po ukončení bakalárskeho štúdia pokračuje na magisterskom stupni.
Rodina už nie je v sociálnej núdzi, ale naďalej sú jej nablízku ľudia, ktorí boli oporou aj v najťažších chvíľach.
Rozprávka so šťastným koncom…? Nie. Skutočný príbeh so skutočnými hrdinami, ktorí sú pre mňa naozajstnými celebritami a vzormi. Médiá nás kŕmia a podsúvajú síce celkom iné „celebrity“ a vzory… Ale slovo celebrita sa odvodzuje z latinského celebrere – oslavovaný, v angličtine znamená celebrity osobnosť, sláva, slávna osobnosť, veličina … A ja dnes oslavujem Petru Lengyelovú – Gregorovičovú, pretože vo svojich dvadsiatich piatich rokoch dozrela na vzácneho človeka, ktorý si zaslúži byť oslavovaný a byť vzorom… Ak sa „zhora“ dívajú na svoje deti otec a mama Gregorovičovci, určite sa usmievajú… Dali svojim deťom ten najvzácnejší dar - lásku a dobrú výchovu.
Dnes je Medzinárodný deň boja proti chudobe. Myslím si, že tou najhoršou chudobou je chudoba duchovná a predovšetkým proti tej by sme mali bojovať…
Chcela by som ešte vyjadriť svoj obdiv a úctu Mgr. Soni Vancákovej, riaditeľke Občianskeho združenia Maják nádeje , matke piatich detí, ktorá sa osobne podieľala na pomoci tejto rodine…
