Vždy som obdivovala prácu misionárov, stretla som sa však s rôznymi názormi na túto ťažkú a náročnú službu, do ktorej sa skutočne nehrnie veľa ľudí… Keď sa povie misia, alebo misionár, mnohí si predstavia asi najznámejšiu misionárku- Matku Terezu.
Dokument o sestre Františke v mnohom pripomína túto vzácnu ženu. Pôsobí v Misii sv. Jána v Barbertone v Južnej Afrike. Stará sa tu o deti, ktoré sú HIV pozitívne. Staršia, prívetivá žena, ktorá priznáva, že zo začiatku sa ťažko zmierovala so skutočnosťou, že každý deň niekto zomrie… Zvlášť u detí je to veľmi bolestivé… V centre pracuje už niekoľko rokov a postupne sa naučila vidieť aj v umieraní Božiu dobrotu…
Obrovským problémom Afriky nie je len chudoba, ale aj AIDS, spôsob a odlišnosť kultúry, z ktorého vyplýva aj nezávideniahodné postavenie ženy, odlišné hodnoty a pohľad na manželstvo. Keď muž odíde za prácou, necháva svoju ženu so štyrmi- piatimi deťmi doma. Na novom mieste si nájde inú ženu. Keď sa však vráti, pôvodná manželka ho nesmie odmietnuť. Na druhej strane, ak žena nevie uživiť svoje deti, kým jej manžel odíde za prácou, nemá inú možnosť, iba sa predať. Takto sa nákaza šíri ďalej… V centre je 6- ročné dievčatko, ktoré v štyroch rokoch znásilnil partner jej matky. Nakazil matku aj dieťa.
V centre zomrie denne približne päť ľudí. Z nemocnice prichádzajú stále ďalší, ktorí veľmi dobre vedia, že tu prichádzajú zomrieť. Sestra Františka vysvetľuje, že museli prísť na spôsob, ako deťom vysvetliť umieranie, ktoré je tu každodenným údelom. Vymysleli si teda príbeh…“ Ježiško sedí na nebíčku a hľadá anjelikov, ktorých si posadí za odmenu vedľa seba. Hľadá, pozerá… a odrazu zazrie… aha, tam sú deti z Misie sv, Jána… tie ja veľmi ľúbim, a preto si vyberiem odtiaľ… a ktoréže si vyberiem…? Kto je pripravený stať sa anjelikom…?“ Vždy sa povie meno dieťatka, ktoré umiera a ostatné deti sa tešia, že sa z neho stane anjelik a bude svietiť na oblohe ako hviezdička… Smutnokrásne…
Pri týchto záberoch, keď deťom svietili očká a tešili sa z „anjelika“ mi zovrelo hrdlo… Koľko sily a viery musí byť v človeku, aby dokázal plniť takúto službu… toľko rokov a s takou pokorou a láskou…
Musím povedať, že som veľmi dlho počula slová majiteľa miestnej pohrebnej služby: „Máme truhly pre všetky veľkosti detí…“
