Ufňukaný minister školstva a iní bohatieri.

Všetci nariekajú a zrazu vehementne riešia hroziaci štrajk učiteľov. Iste, keď celé dlhé roky neriešili problémy školstva a pre Slovensko zahanbujúce platové ohodnotenie učiteľov, tak sa teraz musia nejako zviditeľniť. Musia štvať verejnosť proti učiteľom, aby zakryli svoju neschopnosť, prelievanie peňazí z EU fondov na nezmyselné projekty, "dohadzovanie" zákaziek svojim známym, a nehorázne plytvanie v rezorte školstva. zákaziek svojim známym, a nehorázne plytvanie v rezorte školstva.

Vraj štrajk učiteľov je politický marketing. Vedzte všetci menovaní aj nemenovaní, že nie je. Len nám už došla trpezlivosť. Trpezlivosť s tým, ako je školstvo zdevastované a s tým, že drvivá väčšina z nás, ak chce prežiť, si musí nájsť ďalšie zamestnanie, niektorí aj dve, aby mohli uživiť rodinu. Došla nám trpezlivosť s tým, aký chaos je v predpisoch a nariadeniach o odmeňovaní pedagogických pracovníkov, s tým, čo, kedy a v súvislosti s akým dátumom sa uznáva, s tým, že nás mnohí, či verejnosť, alebo predstavitelia štátu pokladajú za hlupákov, ktorí učia preto, že nič iné nevedia, alebo by nevedeli robiť(vedzte, že vedia- učiteľ, ktorý zvládne hordu puberťákov, zvládne aj riadenie kolektívu, kdekoľvek inde vo firme), došla nám trpezlivosť s tým, že namiesto zmysluplného ďalšieho vzdelávania, nám prostredníctvom MPC a iných na štátnu kasu prisatých inštitúcií vnucujú to čo nepotrebujeme a to, čo by sme potrebovali nám nechcú z pozície vlády a MŠ zabezpečiť a zorganizovať (ak aj nájdeme niečo, čo je vhodné, zaujímavé a prinieslo by to osoh nám aj našim študentom, tak to z učiteľského platu nie sme schopní zaplatiť), došla nám trpezlivosť s tým, že nám nechcú uznať niektoré školenia a kurzy, ktoré už absolvované máme, trpezlivosť aj s tým, aké nezmyselné informácie sa objavujú v médiách (a novinári sa ani nesnažia vyhľadávať pravdivé, neskreslené informácie), s tým aké je postavenie učiteľa degradované. A chceme to povedať nahlas, poriadne nahlas, priam vykričať tejto spoločnosti.

Minister školstva, keď odpočítame dvoch dočasných, sedemnásty v poradí od roku 1989, udatný to junák slovenský, bodrý a odvážny na žinenke v telocvični, ale ustráchaný, poslušný člen vlády. Minister, ktorý nemá ani potuchy o tom ako vyzerá pracovný deň učiteľa, ktorý, chudáčik náš, musí vraj vysvetľovať verejnosti, prečo, vraj, učitelia odchádzajú z práce tak skoro. Hanbite sa, pán minister! Vy neviete vôbec nič o učiteľoch, o ich práci, o ich pracovnej dobe- o tom že pracovný týždeň učiteľa je 40- hodinový, tak ako aj inde, neviete nič, o ich pracovnej náplni a o ich problémoch. Vy len opakujete novinárom to, čo Vám povedia na odboroch školstva, prípadne na VÚC. Vy neviete, lepšie povedané nechcete vedieť a vidieť to, že údaje o príjmoch učiteľov, poskytnuté týmito „inštitúciami“ sú skreslené a navýšené o určité sumy zaplatené za tvorbu učebných materiálov v rámci, často, nezmyselných projektov (už som o tom písala). VUC to vedia, ale schválne Vám poskytujú skreslené údaje. Vy len zakríknuto recituje naučené formulácie a štvete verejnosť proti učiteľom. Vy máte svoj rezort chrániť a bojovať zaň aj za učiteľov, a nie proti nim.

Trojdňový minister? Škoda slov a času, ten robí iba to, čo mu jeho šéf prikáže.

Predseda vlády? Tak to je perla medzi týmito bohatiermi. Vraj bude jednať iba so zástupcami oficiálnych odborov. Právnik, a nevie, že aj druhá odborová organizácia je oficiálna. Ako vždy, aj teraz sa snaží rozdúchavať vášne a podsúvať verejnosti názor a presvedčenie, že len jeden je dobrý; ten, ktorý kandidoval vo voľbách do obecného zastupiteľstva s podporou strany Smer- SD. Ten má byť tým najlepším zástupcom učiteľov pri vyjednávaniach s vládou, ten, ktorý v roku 2012 učiteľov podrazil, ktorý pri tých vyjednávaniach vždy sklopí hlavu. Ten, ktorý od roku 2012 neurobil nič. Čakal zalezený vo svojej teplej kancelárii, vo svojom vyhriatom kresielku a kašlal na tých, práva ktorých má chrániť, a o ktorých sa má v určitom zmysle starať. A teraz uteká pre novinármi. Ten zástupca učiteľov, ktorý sa ani nesnažil, aby to, čo vláda vtedy sľúbila, aj splnila. Navýšenie 140 EUR- veď to je zhruba, ten 1,2- násobok, požiadavka ktorého bola sformulovaná vo Výzve OZPŠaV a partnerských reprezentatívnych organizácií a adresovaná vláde SR z 30. januára 2013, výzve, v ktorej sa všetky organizácie zhodli na nevyhnutnosti zvýšiť do roka 2016 platy učiteľov na úroveň 1,2 – 1,6 násobku priemernej mzdy. Rok 2016 je tu. A čo sa stalo? Zástupcovia OZPŠaV čušali zalezení vo svojich norách a nerobili nič. Vláda, akurát stihla zvýšiť odvodové zaťaženie firiem aj občanov. Takže, ak to bolo v roku 2013 1,2-1,6 násobok do roku 2016, tak v roku 2016 je to už iba 1,6- násobok, o ktorý je treba žiadať. Vtedy to bude- brutto - tá „super“ suma, toľko omieľaná v médiách (aj ministrom školstva), že niektorí učitelia v Košickom kraji majú vraj platy aj 1200 EUR.

Birmovaný súdruh sa nezabudol ani pridať k názorom tvrdiacim, že štrajk je spolitizovaný, že ide o politický marketing. A návštevy na školách pol roka pred parlamentnými voľbami nie sú politický marketing?! Vraj témou diskusií bol právny systém. Aj keď/aj keby nepadlo v diskusiách so študentmi ani slovo o politike a voľbách, o čo ide? O nič iné len o sprosté kupovanie hlasov prvovoličov- maturantov. O hnusné pretŕčanie sa na akademickej pôde (s požehnaním VUC), krátko pred 17. novembrom, Medzinárodným dňom študentstva. Sviatkom všetkých študentov, aj tých ktorí zohrali svoju dosť podstatnú úlohu na námestiach pred dvadsiatimi siedmimi rokmi(nechajme teraz bokom konšpiračné teórie). Dňom, ktorý si súčasný predseda vlády SR v roku 1989 ani nevšimol! A takýto človek nám tu chce kázať o morálke a politickom marketingu! Takýto nemá morálne právo školy navštevovať!

A perlou nad všetkým perlami, diamantom, väčším než ten, ktorý v lete 2014 našli v Juhoafrickej republike, priam ďalšou modrou hviezdou (či na Slovensku červenou?) je vyjadrenie predsedu vlády (v médiách), že on sám v priebehu posledných rokov zvýšil učiteľom platy o 50%. Štvavá propaganda jedna radosť. V ničom nezaostáva za tou, ktorá nám tu otravovala život v rokoch 60-tych a 70-tych minulého storočia. Jeho výsosť- on sám, veľký vodca proletariátu, vraj zvýšil platy učiteľom. A v strese, v návale povinností, zabudol, chudák, dodať, že „vlastnou hlavou“. A zabudol dodať aj to, že platy rástli aj v ostatných rezortoch . Ale tá arogancia, a to pohŕdanie učiteľmi, sršiace z jeho slov a z jeho tváre. Ja, veľký „boss“ som vám (vraj) zvýšil plat, tak čo chcete, čo vykrikujete?! Držte „hubu a krok“. Čo ma je po vašom živote, po vašich potrebách, vašom dôchodku, spoločenskom statuse, čo ma je po stave školstva. Budete sociálne prípady, dám vám nejaké sociálne byty (tým mladým) a hotovo. A vekovo aj služobne starší? Na vás s....m. Nekazte mi imidž najsociálnejšieho predsedu najsociálnejšej vlády na svete. Či nevidíte, že sa o vás staráme, veď to máme aj na predvolebných plagátoch- robíme pre ľudí.
Len škoda, že tí, ktorí tie plagáty lepili, zabudli doplniť jedno slovo. V angličtine začína spoluhláskou „S“ a končí spoluhláskou „T“.

Tak o tomto je štrajk učiteľov. Nie je to žiaden marketing. Len sa už mnohí nevládzeme ďalej pozerať na túto devastáciu školstva a ďalších generácií. Už máme naozaj dosť prázdnych sľubov.

Pre kolegov- dovolíme, aby to tak ostalo a zhoršovalo sa?
Pre širokú verejnosť- právo na štrajk je zakotvené v Ústave SR. Nech sa páči, kto je nespokojný, môže štrajkovať za svoje požiadavky.
Posledné – po prečítaní príspevku v médiách-
http://domov.sme.sk/c/20074063/draxler-plosny-strajk-ucitelov-neocakavam.html?ref=trz
pre ministra školstva- prestaňte už prosím donekonečna opakovať jedno a to isté, že ide o politickú akciu, je to nudné, prestaňte sa oháňať didaktickými pomôckami, ktoré boli nakúpené od roku 2007- to je osem rokov; interaktívne tabule, každá s iným softwarom, a podobné zázraky.
Okrem tých, ktoré možno zabezpečilo MŠ z rozpočtu, mnohé boli nakúpené hlavne vďaka tomu, že učitelia pracovali na projektoch, a tým zabezpečili financovanie škôl. Už som Vám to písala pán minister. Celá digitalizácia školstva je prehnaná- žiaci nevedia písať rukou, nevedia, pracovať s literatúrou, nevedia vyjadriť svoj názor, ale my sa oháňame digitalizáciou. Áno má svoje miesto vo vyučovacom procese, ale nepreháňajme to.
Neosočujte učiteľov, nepodceňujte ich a nemanipulujte verejnou mienkou.