reklama

Selektívne križiacke ťaženie pána Moňoka

„Mundus vult decipi ergo decipiatur“ ≈ „Svet chce byť klamaný, tak nech je teda klamaný“

Selektívne križiacke ťaženie pána Moňoka
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Keby autor tohto výroku - rímsky satirik Petronius vedel ako o takmer 2000 rokov neskôr trafí klinec po hlavičke, asi by sa červenal. Ľudia chcú byť klamaní. Každý z iného dôvodu. Niekoho motiváciou je lenivosť, iný nemá mentálnu výbavu na tzv. viaczdrojovú analýzu a syntézu. Nerobíme však dobre. Vďaka našej lenivosti a ignorantstvu sme umožnili vyrásť „odborníkom“, ktorý zneužívajú povoľovací proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pre svoj vlastný biznis. Títo „aktivisti“ sa tvária ako ochrancovia environmentálnych práv obyvateľov. Pritom úplne bezostyšne blokujú investície tým, že žiadajú od podnikateľov aby do projektov zakomponovali nezmysly im spriaznených firiem alebo len úplne na hulváta likvidovali konkurenčné projekty.   

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Expert

Aj oblasť odpadov má svojho „odborníka“. Volá sa pán Branislav Moňok a v súčasnosti je predsedom občianskeho združenia Priatelia zeme – SPZ. Pri jeho mene každý kto pracuje v oblasti nakladania s odpadmi obracia očami. Vlastne každý nie, pán Branislav Moňok uplatňuje totiž selektívne videnie sveta a svoju pozornosť venuje len vybraným projektom v oblasti odpadového hospodárstva. Väčšinou tým, ktorých cieľom je odkloniť odpad zo skládok. A čuduj sa svete skládky a projekty  rozširovania kapacít skládok sú pre experta na kompostovanie úplne bezpečné pre životné prostredie a nenahraditeľné pre odpadové hospodárstvo. Za posledných 5 rokov bolo v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) na Slovensku celkovo 35 zámerov na rozširovanie kapacít skládok. Občianske združenie Priatelia Zeme – SPZ resp. pán Branislav Moňok, ktorý je predsedom tohto občianskeho združenia sa vyjadril presne k NULA zámerom, dokonca ani také chuťovky ako sú skládky na Žitnom ostrove neboli hodné jeho pozornosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj ďalšie typy zariadení napríklad v zahraničí dávno prekonaná technológia mechanicko-biologickej úpravy odpadov, ktorú z pozície sily pretláča do realizácie jeho priateľ pán štátny tajomník MŽP SR Juraj Smatana majú u pána Branislava Moňoka selektívnu amnestiu. Veď prečo aj? Jediný účel týchto zariadení je predlžovať životnosť skládok, ktoré sú tak prospešné pre životné prostredie a zdravie ľudí.

To čo je dlhodobo tŕňom v oku pána Branislava Moňoka sú zariadenia na energetické zhodnotenie odpadov (ZEVO), ktoré sú jediné reálnou alternatívou k škodlivému skládkovaniu a teda priamou konkurenciou pre skládky. Tieto zariadenia sú v Európe prevádzkované už od konca 19. storočia, v súčasnosti ich je v západnej Európe cez 500 a sú neoddeliteľnou súčasťou moderného systému odpadového hospodárstva vyspelých krajín. Mnohé z nich sú situované v blízkosti obytných zón a spoľahlivo zabezpečujú odklon odpadov zo skládok a súčasne dodávajú obyvateľom teplo a elektrickú energiu bez toho aby ohrozovali ľudské zdravie alebo životné prostredie. To čo funguje v západnej Európe je však podľa pána Branislava Moňoka hrozbou pre Slovensko alebo skôr pre jeho biznis. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poďme sa na jeho kompetencie pripomienkovať technologicky náročné projekty pozrieť odborným okom. Jeho vzdelanie verejné zdroje neuvádzajú. Pán Branislav Moňok si z kategórie škola života uvádza jedinú  praktickú  skúsenosť s odpadom: V rokoch 1995 až 1998 pracoval v Centre zneškodňovania odpadov Košice. Údajne tam podľa pamätníkov robil len málo kvalifikované pomocné práce. Od roku 1998 pracuje v Občianskom združení Priatelia zeme – SPZ. Okrem toho, že sa pri každej príležitosti chváli, že jeho trojčlenná rodina už niekoľko rokov nevyprodukovala viac ako 10 kg odpadu za rok, o jeho osobných odborných referenciách sa nedozviete takmer nič. Vyskakujú na vás faktúry z rôznych obcí a miest, ktorým väčšinou robil prednášku na tému kompostovanie odpadu. Bio organizácia zerowastecities.eu, uvádza, že pán Branislav Moňok má úroveň  „expert“. Dočítate sa aj to, že okrem slovenčiny ovláda ďalší cudzí jazyk – češtinu. Keďže všetky vysoko hodnotené vedecké články o najnovších poznatkoch z oblasti odpadov v karentovaných časopisoch sú v angličtine, príde určite vhod poznať všetky zákutia google translatora. Ale, kde je vôľa, tam je cesta...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zrejme aj z tohto dôvodu má odborná argumentácia pána Branislava Moňoka pomerne slabú zdrojovú základňu. Prakticky výlučne používa poznatky českého environmentalistu Jindřicha Petrlíka z českej enviro neziskovky Arnika. Ten sa v Čechách preslávil niekoľkými „trapasmi“ s neratovickými slimákmi a dioxínovými vajíčkami. V obidvoch prípadoch ho usvedčil z klamstva a zosmiešnil kontrolnými laboratórnymi testami český novinár Jiří X. Doležal.

Druhým obľúbeným zdrojom, ktorým pán Branislav Moňok bojuje proti neobľúbeným ZEVO je organizácia Zero Waste Europe (ZWE), ktorej je ambasádorom na Slovensku. Táto nezisková organizácia zneužíva odbornú tému energetického zhodnocovania odpadov na politické účely. Známa je najmä škandalóznym zásahom do komunálnych volieb v talianskej Parme v roku 2012, kde pomohla vyhrať voľby kandidátovi vďaka klamstvám o pripravovanej stavbe moderného ZEVO. Argumentovali tým, že Parma dokáže byť zero waste aj bez zariadenia na spracovanie zmesového odpadu a voliči tomu uverili. Ako sa neskôr ukázalo – nedokázali to. Dodnes toto 200 tisícové mesto produkuje zmesový komunálny odpad v množstvách porovnateľných s inými mestami v regióne. Našťastie aj v Parme má väčšina ľudí zdravý rozum a  vedenie mesta po nasledujúcich voľbách so stavbou ZEVO súhlasilo, inak by museli odpad skládkovať tak ako na Slovensku. Od svojho spustenia má toto ZEVO každý rok naplnené kapacity.

Aktivista

Pán Branislav Moňok sa v súčasnosti vo svojej aktivistickej polohe zameriava najmä na boj proti ZEVO. Konajúc za občianske združenie Priatelia zeme – SPZ, publikuje desiatky článkov o škodlivosti týchto zariadení na FB profile, ale aj cez jednostranne zameraný web tejto organizácie nulaodpadu.sk alebo najnovšie stopspalovniam.sk. Sugestívno-infantilné infografiky s čiernymi kúdolmi dymu zo ZEVO na tomto webe iba potvrdzujú, že v problematike sa pán Branislav Moňok zasekol niekde v 70-tych rokoch minulého storočia a nerozumie ani elementárnym technologickým procesom súčasnosti. Bojuje vlastne proti legislatíve Európskej únie, ktorá má pre zariadenia Waste to Energy alebo ZEVO nastavené najprísnejšie emisné limity. Obraz skazonosnej spaľovne odpadu je pritom iba vymývaním mozgov s dobre premysleným biznis modelom vytláčania funkčných riešení a ich nahrádzania tzv. zelenými riešeniami, ktoré sa ukazujú v praxi ako „potemkinovské dediny“, ktoré ozajstné problémy so spracovaním odpadu vôbec neriešia.

Častým oportunistickým argumentom, ktorý s obľubou využívajú aj demagógovia zo Zero Waste Europe je prítomnosť dioxínov v okolí ZEVO. Reálne skúsenosti s prevádzkou ZEVO spolu s najprísnejšími emisnými limitmi, ktoré sú kontinuálne monitorované majú za následok, že obyvatelia miest v západnej Európe tieto už mnohokrát vyvrátené mýty o ZEVO  úplne ignorujú. V skládkovej veľmoci akou je Slovensko je však táto téma číslo 1 pri strašení verejnosti kdekoľvek sa nový projekt ZEVO objaví. Načo sa zdržiavať s nejakými argumentami, ktoré nakoniec v procese EIA odborné orgány aj tak vyvrátia. Oveľa istejšie je  hneď na začiatku zmanipulovať verejnosť nezmyslami o dioxínoch a skombinovať to s petíciou, výsledok je zaručený. Je predsa úplne nepodstatné, že napríklad všetky české ZEVO sa podieľajú na emisiách dioxínov na úrovni 0,1 % a domáce spaľovanie palív 28 % alebo doprava 6 %. Pán Branislav Moňok v tom má jasno, za všetkými dioxínmi vo vajíčkach hľadaj ZEVO. Takéto závery si nedovolia urobiť vo svojich „štúdiách“ ani aktivisti zo „ZWE“, ktorí v závere vždy uvedú, že nie je možné preukázať jednoznačnú súvislosť medzi dioxínovými vajíčkami a prevádzkou ZEVO.

 Jedinou výnimkou v križiackom ťažení pána Moňoka proti dioxínom sú dioxíny z bratislavského ZEVO, tie neohrozujú ľudské zdravie a tak sa do procesu EIA na jeho modernizáciu nezapojil. Rovnaký projekt modernizácie ZEVO v Košiciach však veľmi intenzívne pripomienkoval a aj napriek tomu, že odborný posudok ako aj stanovisko MŽP všetky jeho pripomienky vyvrátili, v duchu hesla „keď nemám pravdu aspoň Vám budem robiť zle“ zopakoval svoje pripomienky aj v odvolaní a zabrzdil povoľovací proces na ďalšie mesiace. Nebudem konšpirovať, aký rozdiel je medzi košickými a bratislavskými dioxínmi ani hľadať súvislosti medzi zmluvami, ktoré uzavrelo hlavné mesto Bratislava s občianskym združením Priatelia Zeme – SPZ, zastúpeným pánom Branislavom Moňokom a z čisto odborného hľadiska si úprimne želám, aby to kolegom z OLO vyšlo, bez ohľadu na to kto je primátorom Bratislavy a z akej časti politického spektra vzišiel.

Zmluva Bratislava_2018

Zmluva Bratislava_2022

Biznismen

Netreba dlho rozmýšľať, o čo asi pánovi Branislavovi Moňokovi ide? Človek, ktorý sa sám tituloval za experta v oblasti kompostovania v tom má jasno. Napadá mi slávny výrok baróna Rotchilda: „Keď tečie krv, treba nakupovať“. Paralela: „Keď je v kurze strach zo zmeny klímy, treba kompostovať“. A samozrejme zarobiť na tom čo najviac peňazí.

Podľa môjho názoru, pán Branislav Moňok nie je žiadny altruista. Strach z klimatických zmien v oblasti odpadov premieňa na peniaze. A vyzerá to tak, že mu biznis vynáša. Nedokáže ho však schovať, pretože obce majú povinnosť zverejňovať všetky svoje zmluvy a faktúry. A tak stačí cez google zadať Branislav Moňok alebo Priatelia zeme – SPZ – faktúry a vyskočí na vás nespočetné množstvo dokladov, ktorými environmentalista ťahá zo slovenských miest a obcí už niekoľko rokov peniaze. Letáčiky, brožúry, poradenstvo, prednášky, koncepty a hrnčeky. Tento kompostovací guru si dá za všetko zaplatiť. V tomto prípade je na mieste otázka, či platitelia miestnych daní potrebujú informácie o hnilobných procesoch biologického odpadu, ktoré poznali už ich praprababičky pred stovkami rokov? Skutočným skvostom je letákovo-brožúrovo-hrnčeková kampaň pre mesto Svidník za 21 000 € z januára 2023.

Černík, Pukanec, Jaslovské Bohunice, Stará Turá, Mengusovce, Svidník

Biznis so štátom nesmrdí, veď ide o záchranu planéty

Napriek tomu, že v DNA občianskeho združenia Priatelia Zeme – SPZ je zakódované „neprijímanie finančných prostriedkov od štátnych orgánov SR pre zachovanie nezávislosti a etiky“, občas sa však výnimka toleruje. Pán Branislav Moňok je síce odborný samorast, to však ministerstvu životného prostredia neprekáža, aby si u neho objednávalo služby na rôzne kampane.

Zmluva MŽP SR

Tie odborne najzaujímavejšie spolupráce však vzišli po nástupe pána Juraja Smatanu do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia SR v roku 2020. Pán Branislav Moňok figuruje, napr. ako spoluautor manuálu zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (BRKO), ktorý MŽP nedávno zaviedlo do praxe. Tento počin ministerstva, sprevádzal chaos pri zavádzaní pravidiel zberu a ďalšie zaujímavé detaily. Vďaka zlým nastaveniam je to jeden z najdrahších experimentov v slovenských dejinách odpadového hospodárstva. Pán Branislav Moňok vraj presadil, aby sa rastlinné časti odpadu zbierali spolu so zbytkami kostí a mäsa. Každá z týchto zložiek by sa pritom mala zbierať zvlášť. Aby sa kompost vyrobený z kuchynského odpadu mohol použiť na pôdu musí prejsť certifikáciou resp. mať príslušné povolenie. Väčšina slovenského kompostu žiaden certifikát buď nemá, alebo je nedostatočnej kvality, a tak najdrahší kompost v strednej Európe končí na skládkach. Alternatívou sú bioplynové stanice. Len niektoré z nich však majú potrebný hygienizačný stupeň a ak ich chceme využiť  musíme tento odpad odvážať nákladnými autami desiatky, stovky kilometrov. Akú uhlíkovú stopu tým zanecháme je otázka na pána Branislava Moňoka, ktorý má vo všetkom jasno.

Okrem toho, že pán Branislav Moňok externe pracuje pre štát na rôznych kampaniach a konceptoch podľa viacerých kolegov je to práve on, kto pánovi štátnemu tajomníkovi Jurajovi Smatanovi v oblasti odpadov radí. Ministerstvo životného prostredia SR ho však ako interného alebo externého poradcu nikde neuvádza. Aký je dôvod jeho utajenia?

Predpokladám, že dôvodom je novela zákona o odpadoch, ktorou sa zaviedla povinnosť úpravy odpadu pred skládkovaním. Šialený termín jej účinnosti (1.1. 2023) zaviedlo slovenské odpadové hospodárstvo na kraj priepasti. Veď na túto úpravu Slovensko nemalo a ani doposiaľ nemá vybudované zariadenia. Iba získanie povolenia v rámci procesu EIA trvá rok. Ak by nedošlo k prolongácii účinnosti novely o rok, celý sektor nakladania so zmesovým komunálnym odpadom by dnes kolaboval. Pri súčasných pomeroch na ministerstve, by nebolo nič nezvyčajné, ak by aj na tomto faux pas mal pán Branislav Moňok svoj podiel.

 Mesto Partizánske ako benchmark Moňokovho populizmu

Branislav Moňok sedí už niekoľko rokov v Komisii pre životné prostredie, dopravu a verejné služby mesta Partizánske. Práve pán Branislav Moňok je autorom koncepcie a celkového nastavenia odpadovej politiky tohto mesta, vrátane zberu kuchynského biologického odpadu.

Nie je žiadnym prekvapením, že štátny tajomník pán Juraj Smatana použil Partizánske ako vzorové mesto pre všetkých obyvateľov Slovenska. Nerátal s tým, že niekto si dá tú námahu a oslnivé výsledky Partizánskeho pod taktovkou pána Branislava Moňoka prepočíta a zanalyzuje. Tu končí cesta populizmu oboch pánov, ktorí urobili v oblasti spracovania odpadu viac škody ako komunisti. Kliknite na link a vytvorte si vlastný názor.

Ladislav Halász

Ladislav Halász

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  43x

Profesionálne sa venujem téme životného prostredia viac ako dvadsať rokov. Ako environmentálny manažér som pôsobil takmer 16 rokov v automotiv sektore v spoločnostiach PSA v Trnave a JLR v Nitre. V súčasnosti som regionálnym riaditeľom v spoločnosti ewia a.s., ktorá prináša na Slovensko moderné technológie na nakladanie s odpadom. Prioritne sa venujem technológiám energetického zhodnocovania odpadov. Našim cieľom je v súlade s princípmi obehového hospodárstva minimalizovať skládkovanie odpadov a využiť energetický potenciál skrytý v nerecyklovateľnom odpade v zariadeniach na energetické využite odpadov (ZEVO). Slovensko je krajina závislá na skládkovaní, výstavba nových ZEVO ako súčasť budovania modernej infraštruktúry odpadového hospodárstva je cestou ako nás tejto závislosti zbaviť. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu