reklama

Krátka reflexia učiteľskej kariéry

Momentky z vyše štyridsaťročnej praxe

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Vstúpiť do školských služieb je ako nastúpiť do vlaku, ktorého cieľ sa neustále mení podľa toho, kto sa práve stane výpravcom. Je to vlak zastaraný – vybavením asi tak na úrovni druhej triedy – a zanedbaný. Klienti sa v ňom vozia bezplatne a funguje len vďaka ochote slabo plateného a skoro denne demotivovaného personálu.

   Slovákom sa vo výchove a vzdelávaní stále darí presadzovať patriarchálny, tradičný, štúrovský, diskriminačný naratív o postavení žien v spoločnosti. Teda – žena patrí do kuchyne, do kostola a do postele. A popri tom je akosi samozrejmé, že sa postará aj o tie dietky. Navyše, je to pomerne lacná pracovná sila, príliš sa nebúri a je vcelku nenáročná a poslušná. Tak vyzerá štúrovská idea „ veľa tvoriť – málo troviť “ zdokonalená marxistami v školskej praxi. “A muž je ako ten Jánošík – zbíja a popíja.“ Romantické predstavy a ilúzie sa však rýchlo rozplynú v konfrontácii s modernou realitou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

   Učiteľské remeslo nenarazilo na svoje zlaté dno ani po páde diktatúry proletariátu a odstránení ideologického komunistického balastu. Spoločnosť, živoriaca 40 rokov v neslobode duchovnej aj materiálnej, nebola pripravená prevziať zodpovednosť za seba do vlastných rúk. Moci sa medzi prvými chopili rôzni – až na zopár výnimiek –   bezohľadní dobrodruhovia s cieľom ovládnuť spoločnosť vo svoj prospech a nie demokratickým spôsobom spravovať veci verejné. Krátka pamäť spoločnosti, jej nekritickosť a nezáujem im to, žiaľ, umožňujú opakovane. A tak školstvo – aj vyše 30 rokov po kolapse totalitného režimu – dodnes čaká na slušného, vzdelaného a kompetentného ministra a bez podpory spoločnosti trčí kdesi na vedľajšej koľaji. Namiesto odstránenia chýb minulosti zažíva tragikomickú frašku ich opakovania. Prázdnotu ideológie nahradila znásobená byrokracia, samosprávu predstavujú potemkinovské školské rady, spravodlivé ohodnotenie ceny práce učiteľov nahrádza hanebné licitovanie politikov o tom, kto im koľko prihodí. Ak by malo byť hlavnou úlohou ministrov školstva od novembra 89 vymýšľať spôsoby a fígle ako učiteľom nedať, nekonali by inak. Namiesto efektívnej metodickej podpory, kvalitného materiálneho zabezpečenia s pravidelným servisom a finančnej motivácie učiteľov len siahodlhé školenia a vyčerpávajúce byrokratické porady. Seriózna, slobodná, odborná, partnerská diskusia o školstve s učiteľmi aj so širšou verejnosťou sa ani len nezačala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Učiteľ nemá podľa zákonníka práce postavenie hodné kľúčového subjektu vo výchovnovzdelávacom systéme, ale je v ňom outsiderom. Vzdelanie ani vzdelávanie sa nestalo ozajstnou spoločenskou prioritou.

   Pri financovaní takým nízkym percentom HDP, ktoré je neadekvátne potrebám a trendom moderného školstva (navyše so zakomponovanou pascou v podobe normatívu) a s nevyváženými kompetenciami jednotlivých aktérov systému, nemôžu vedenia škôl demokraticky, efektívne a zmysluplne riadiť procesy. Sú len akousi prevodovou pákou medzi prepolitizovanou štátnou byrokraciou a frustrovanými učiteľmi. Náplňou riadiacej funkcie sa namiesto motivácie a podpory tvorivosti učiteľov stáva zadávanie a kontrola úloh. Diskusia bez kompetencií a financií je však aj tak prakticky zbytočná. A zmyslom funkcie sa potom stáva funkcia samotná resp. jej udržanie. Hľadanie systémových riešení zapojením ekonomických manažérov bez pedagogického vzdelania a praxe do riadenia malého školstva  je prejavom zúfalého diletantstva a hľadaním lacných politických a jednoduchých riešení zložitých odborných problémov. Školsvo bez systémových zmien a investícií do ľudských zdrojov stále funguje len zotrvačnosťou a v provizóriu. A presahy politického systému doň sú zničujúce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

    Slovom reforma sa maskuje vajatanie nad obsahom učiva, nad formami a metódami práce, nad stratégiami, štandardmi, prierezovými témami, medzipredmetovými vzťahmi, inklúziou, mimoškolskou činnosťou, MZ, PK, IKT, materiálnym vybavením, stravovaním, údržbou a upratovaním. Sú to dôležité technikálie edukačného procesu, ale bez zmeny postavenia učiteľa ako hlavného aktéra procesu výchovy a vzdelávania  nemajú význam. S každým novým ministrom sa pripravuje krásna a perfektná svadba, premyslená do najmenších detailov, len na nevestu so ženíchom sa vždy akosi pozabudne.

    Zmeniť systém a svoje postavenie v ňom tak, aby fungoval lepšie, dokážu iba samotní učitelia. Za predpokladu, že budú konať slobodne a nezávisle. Nedajú sa viesť ľuďmi bez odbornosti, slušnosti a morálky. Prekonajú vzájomné animozity a predsudky. Nedajú sa ovládnuť názorovými rozdielmi – často aj v nesúvisiacich veciach. Nepodľahnú emóciám, vlastnému egu, pocitu neomylnosti, moci a funkciám, vábeniu peňazí, či nebodaj fake news. Zjednotia sa na racionálnych riešeniach, zorganizujú sa (v ozajstných odboroch) a budú bojovať sami za seba razantne, ale čestne a slušne. Nikto iný im dôstojné spoločenské postavenie nevybojuje. Pasci jednoduchých riešení sa im však nepodarí vyhnúť bez reflexie skúseností odchádzajúcich generácií a bez vzájomnej profesionálnej empatie, rešpektu a dobrej vôle.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

   Učiteľkám a učiteľom želám dostatok odvahy používať vlastný rozum, zdravé sebavedomie, pokoru pred múdrosťou oponentov, schopnosť presne a vecne pomenovať fakty a oddeliť ich od názorov či želaní alebo pocitov, trpezlivosť v diskusii pri hľadaní všeobecne prospešných riešení a pravdy, odhodlanie nemlčať a neumlčať, vytrvalosť a veľa lásky k blížnemu aj k sebe samému. A trocha šťastia.

   Paragraf namiesto záveru. „V zmysle paragrafu 82 odsek 7 zákona č. 138/2019 zbierky zákonov z dôvodu dovŕšenia veku Vám končí pracovný pomer.“ Tak znie verdikt po celoživotnej službe v školstve.

Je prirodzené, že každý raz ukončí svoju pracovnú kariéru, ale nie je dôstojné, ak to nie je zároveň aj vyjadrením jeho slobodnej vôle. Paragrafom vynútený odchod neprináša úžitok ani jednej zo strán. To naozaj sme na tom tak zle, že pre inakosť – napríklad  vekovú – nedokážeme nájsť vzájomne  výhodný spôsob spolužitia, ale človeka vyčleníme? Spoločnosť, ktorá plytvá zdrojmi skúseností a profesionality a zakáže výkon povolania iba preto, že niekto už nie je mladý a krásny, sa neuberá správnym smerom.  Je to jeden z najhorších diskriminačných naratívov, ktoré nás vzďaľujú od vyspelej ľudskej civilizácie 21. storočia.

   A aký je to pocit?  Nuž – žiadny happyend – iba neznesiteľná ľahkosť prázdna profesionálnej nepotrebnosti. A trpká príchuť starej múdrosti, že keď si niečo nevážime, tak si to ani nezaslúžime.  

 

 

Mgr. Ladislav Markovič

Ladislav Markovič

Ladislav Markovič

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  36x

povolanie učiteľ Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu