Ako sa to všetko začalo
Už v roku 1999 vyhlásil vtedajší prezident USA Bill Clinton jún za mesiac hrdosti gejov a lesieb (Gay and Lesbian Pride Month) pri príležitosti 30. výročia Stonewallského povstania. Povstanie v roku 1969, ktoré vzniklo ako reakcia na policajnú raziu v bare Stonewall Inn na Christopher Street, predstavovalo významný míľnik v boji za práva LGBTIQ+ ľudí a poukázalo na nerovné postavenie tejto menšiny v spoločnosti (Tant et al. 2023). Išlo o vyústenie dlhodobého odporu voči diskriminácii a obmedzovaniu práv najmä gejov a lesieb v dôsledku tzv. „sodomy laws“ (vgl. bpb 2019). V roku 2009 rozšíril Barack Obama túto iniciatívu o bisexuálnych a transrodových ľudí s cieľom zdôrazniť širšiu rozmanitosť LGBTQI+ komunity (vgl. Thompson 2011). Odvtedy sa počas júna či júla v mnohých krajinách konajú podporné podujatia, pochody, prednášky či komunitné oslavy, ktorých cieľom je upozorniť na pretrvávajúcu diskrimináciu a nerovné postavenie LGBTQI+ ľudí. Súčasťou týchto aktivít sú aj podujatia v strednej Európe, napríklad v Bratislave, Prahe či vo Viedni. Tieto iniciatívy neslúžia iba na zviditeľnenie komunity, ale predovšetkým na zvyšovanie povedomia o otázkach diskriminácie, ľudských práv a spôsoboch zobrazovania LGBTQI+ ľudí v spoločnosti. Jednou z významných oblastí je pritom aj jazyk, ktorým o tejto menšine hovoríme.
Ako vyzerá „Pride Month“ v slovenčine a.k.a. ako rozprávame o gejoch a lesbách?
Pri osvetových podujatiach snažiacich sa poukázať na potrebu rozprávať o zrovnoprávnení ľudí z komunity LGBTIQ+ to však končiť nemôže. V jednoduchých každodennostiach, akými sú aj slová a najmä ich významy, môžeme prezrádzať tiež svoje postoje k jednotlivým skupinám našej spoločnosti. Vo všeobecnosti sa však pri referovaní na LGBTIQ+ skupinu ľudí zaužívalo akési „obchádzanie“ slov ako je lesba či gej a používateľky a používatelia jazyka zväčša skĺznu do opisných foriem, prípadne eufemizmov – byť na druhom brehu, je iná/ iný, je na mužov/ ženy, je inak orientovaná/-ý ... . Namiesto toho, aby sme priamo pomenovali, že ide o gejov či lesby. Táto jazyková stratégia však z psycholingvistického hľadiska môže hovoriť o nepriamom procese vyčleňovania zo spoločnosti, keďže v repertoári jazyka sa zväčša nachádzajú slová, ktoré vnímame, vidíme a tým pádom máme možnosť opísať – čo však opísať nevieme, alebo lepšie povedané, čo pomenovať nechceme, akoby v našej realite neexistovalo. Okrem toho využívame často jazykové prostriedky, ktorými poukazujeme na odlišnosť a vytvárame tým skupiny „my“ a „oni/-y“ (tkz. Othering), ktorými posilňujeme vylučujúcu opozíciu – „iný breh“ – teda nie ten „náš“ (vgl. Yang 2025). Ak už však príde k tomu, že sa rozhodneme o priame pomenovanie „reality“, slovenčina nám ponúka hneď niekoľko možností v závislosti od miery emocionálneho zafarbenia a citového náboja danej významovej roviny – gej, lesba či homosexuál môžeme zaradiť medzi neutrálne označenia. Ponúkajú sa však aj iné pomenovania, ako napríklad buzerant, teplý/-á, homoš, bukva, ktoré však možno označiť ako dysfemizmy, keďže ide buď o hrubé sexuálne označenia, patologické či feminizujúce označenia vedúce k jazykovej marginalizácii. Druhým problematickým prístupom v rámci pomenovávania je skĺznutie k deminutívam, teda zdrobneninám, najmä v prípade žien – lesbička a lesbičky. Z teórie jazyka môžeme hovoriť o troch primárnych aspektoch zafarbenia, ktoré zdrobneniny môžu vyjadrovať –
· kladný vzťah k pomenovávanému objektu/ osobe
· negatívny resp. ironický vzťah
· vyjadrenie malosti/ malých rozmerov niečoho alebo niekoho (vgl. Stoff: 2020).
Práve posledný aspekt malosti, menejcennosti môže na sémantickej rovine poukazovať na subtílny rozmer minimalizácie či bagatelizácie osoby ako objektu – v tomto prípade malá lesbička. Pri zvyšných dvoch aspektoch – vyjadrenia určitého citového vzťahu či ironického podtónu – v bežnej jazykovej komunikácii nemáme tendenciu v neutrálnej komunikačnej situácii skĺznuť k pomenovaniam typu pani úradničenka alebo pán šéfik – prečo však máme potrebu infantilizovať lesby, ak to bežne v jazykových situáciách nerobíme s inými osobami? V tomto kontexte teda nepriamo vykonávame typ jazykovej hierarchizácie, v rámci ktorej deminutívum nefunguje len ako slovotvorný prostriedok, ale aj ako nositeľ hodnotiaceho významu. Prostredníctvom zdanlivo nevinného zdrobnenia dochádza k symbolickému znižovaniu statusu označovanej osoby a k reprodukcii asymetrických mocenských vzťahov, keďže určitým sociálnym skupinám sú systematicky prisudzované pomenovania, ktoré evokujú malosť, nevyspelosť alebo nižšiu spoločenskú relevanciu.
Ako je to s homosexuálnymi mužmi v slovenčine?
Homosexuálnych mužov je v slovenčine možné pomenovať niekoľkými označeniami. Medzi tie neutrálne patria napríklad gej (v slovenčine už lexikalizovaný podľa fonetického prepisu), gay, homosexuál alebo homosexuálny muž. Jedným z negatívne konotovaných výrazov je označenie buzerant, ktoré sa však občas vyskytne aj vo verejnom diskurze bez toho, aby sme premýšľali nad jeho pôvodom. Jedna z rozšírených etymologických hypotéz nás však zavedie až do približne 10. storočia k jednej z vtedajších náboženských sekt, k tkz. bogomilom. Náboženské združenie vzniklo na území terajšieho Balkánu a je spájané s biskupom Bogomilom a ich primárnou tézou bolo zriekanie sa všetkého hmotného, keďže verili, že iba duša je výtvorom Boha a všetko ostatné bolo stvorené diablom (vgl. Boswell 1980). Ich prístup k prežívaniu viery spočíval taktiež v zriekaní sa náboženských symbolov, ako napríklad kríža, čo predstavovalo výraznú odluku od vtedajších premís katolíckej cirkvi. Táto sa rozhodla od praktík tohto zoskupenia dištancovať, čím ich označila za heretické zoskupenia a vzhľadom na ich prístup k prežívaniu viery ich začala označovať ako spolok dopúšťajúci sa sexuálnych nemravností - sodomie, a tým ich obviňovali z homosexuálnych praktík. Už v polovici 11. storočia benediktínsky mních Peter Damian vo svojom diele Liber Gomorrhianus spojil homosexuálne praktiky s herézou/ kacírstvom a pôsobením diabla. Toto spojenie sa neskôr rozšírilo aj na čarodejníctvo a počas stredoveku, ako aj v 16. a 17. storočí, sa stávalo čoraz rozšírenejším (vgl. https://www.encyclopedia.com/social-sciences/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/bugger-buggery?utm_source=chatgpt.com). Na základe toho, ale najmä vzhľadom na geografickú polohu spoločenstva bogomilov ich vtedajšia cirkev západnej Európy začala označovať „bulgari“, keďže vtedajšie označenie „bulgarus“ referovalo práve na praktiky sodomie. Vplyvom migrácie po celom európskom kontinente si táto sekta získavala popularitu vo viacerých štátoch, čo spôsobilo prenikanie jednotlivých jazykových označení do viacerých jazykov, a práve preto sa tieto označenia usídlili napríklad vo francúzštine ako boulgare či v angličtine ako bugger. Práve v angličtine je možné naraziť na jeho negatívnu konotáciu aj v súčasnom jazyku. Na morfologických obmenách sa podpísali niektoré výraznejšie vplyvy jazykov či ich registrov, ako napríklad benátsky dialekt zmenil pôvodné talianske bugero na buzerar, čo sa neskôr dostalo do rakúskej variety nemčiny ako buserant a jeho slovesný pendant buserieren. Prítomnosť lexémy buseron však možno nájsť aj v Deutsches Wörterbuch Jacoba a Wilhelma Grimmovcov mapujúci historické etapy vývoja nemčiny, ktorý toto slovo definuje ako klamár či mužský konkubín (vgl. www.woerterbuchnetz.de/DWB/buseron). Helmrich (2025) vychádza z tézy, že buseron môže predstavovať tvar v “prechodnej fáze” medzi talianskou podobou a jeho konečnou formou. Slovo bolo najskôr prevzaté do nemčiny ako jednoduchá základná forma, pričom sufix -ant (buserant) bola pridaná neskôr na základe analógie so slovami ako napríklad Fabrikant. No a práve v Rakúsku tento tvar zdomácnel najmä v rámci vojenského slangu ešte v časoch Rakúsko-Uhroska vo význame od niekoho niečo vyžadovať často však s negatívnou konotáciou či niekoho obťažovať priam až so sexuálnymi návrhmi.
Prepojenie s homosexuálnymi praktikami však ani v rámci vojenského prostredia zo slova úplne nevymizlo, keďže v tomto kontexte sa výraz používal predovšetkým ako hanlivé označenie a nadávka. Homosexualita bola v mnohých vojenských štruktúrach historicky kriminalizovaná, disciplinárne postihovaná a vnímaná ako narušenie spoločensky dominantne konštruovanej predstavy o „normálnosti“ a prirodzenom sexuálnom správaní. Práve v dôsledku tejto stigmatizácie získaval výraz v tomto prostredí ešte výraznejšie negatívne konotácie.
Buzerant v slovenčine
Krátky slovník slovenského jazyka definuje označenie buzerant vo vzťahu ku gejom v prvotnom význame ako hanlivé označenie s pejoratívnou konotáciou, čo môže predstavovať určitý semantický pozostatok ešte z historického vývoja výrazu. Na druhej strane, ako pri pomenovaní akýchkoľvek iných príslušníkov komunít a skupín, v tomto kontexte zohráva dôležitú úlohu aj sebaoznačovanie – t.zn. ako sa s týmto označením zosobňujú alebo nezosobňujú samostatní gejovia. Príkladom môže byť aj nemecký pendant schwul, ktorý približne do 70. rokov slúžil v nemčine ako pejoratívna urážka, ktorou heterosexuálna väčšina marginalizovala homosexuálov. Semantický posun prišiel v 80. rokoch, keď sa LGBTIQ+ komunita sama zosobnila s týmto označením a začala ho používať ako istú formu “empoweringu”, teda hnacej sily v procese empacipačného hnutia (vgl. Yang 2025). V súčasnosti však v slovenčine nemáme rozsiahlejšie lingvistické analýzy výrazov sebaoznačenia komunity LGBTIQ+ zo semantického pohľadu v rámci diachronnej či synchrónnej perspektívy, ktoré by nám v tomto ohľade ponúkli aktuálne vnímanie tohto označenia v slovenčine. KSSJ však okrem iného uvádza aj niekoľko synoným, ktoré majú rovnaký alebo podobný význam ako slovo buzerant – jedným z nich je označenie pederast. Tento výraz etymologicky odkazuje na praktiky pederastie v antickom Grécku, ktoré označovali spoločensky regulovaný vzťah medzi dospelým mužom a dospievajúcim mladíkom. V antickom prostredí nešlo o označenie homosexuálnej identity v dnešnom zmysle slova, ale o špecifickú sociálnu a výchovnú inštitúciu (vgl. Boehringer & Caciagli 2016). V novoveku však výraz pederast prešiel významovým posunom a začal sa používať ako pejoratívne označenie homosexuálneho muža, pričom sa jeho pôvodný historický význam postupne vytratil. Otázne však je, do akej miery je toto pripodobnenie vhodné – vzhľadom na novodobú negatívnu konotáciu tohto inštitútu so vzťahom dvoch osôb rovnakého pohlavia.
Prečo ostatným nadávame do buzerantov?
Otázkou však zostáva, prečo sú označenia ako najmä buzerant dodnes vnímané ako silne pejoratívne. Odpoveď možno hľadať v historickom vývine ich významu, ale aj v spoločenských prostrediach, ktoré tieto významy ďalej upevňovali. Významnú úlohu zohralo najmä vojenské prostredie, v ktorom bolo potrebné nielen fyzicky, ale aj jazykovo sa dištancovať od všetkého, čo narúšalo dominantnú predstavu maskulinity a heteronormatívneho poriadku. Homosexualita bola v tomto prostredí spájaná so slabosťou, zženštilosťou a porušením ideálu „pravého muža“, a preto sa označenia homosexuálnych mužov stávali účinnými nástrojmi zosmiešňovania, disciplinácie a symbolického vylučovania. Podobné stratégie jazykovej diskriminácie nachádzame aj v nacistickom Nemecku. Homosexuálni muži boli nielen kriminalizovaní podľa Trestného zákonníka, ale aj jazykovo stigmatizovaní prostredníctvom hanlivých označení, akým bolo napríklad warmer Bruder („teplý brat“). V nacistickej ideológii boli zobrazovaní ako zženštilí, morálne skazení a biologicky nehodnotní jedinci, ktorí ohrozovali reprodukciu a „rasovú čistotu“ nemeckého národa. Takáto jazyková stigmatizácia zároveň slúžila na legitimizáciu ich prenasledovania, internácie v koncentračných táboroch a v mnohých prípadoch aj ich fyzickej likvidácie (vgl. Bauer et. al. “Warme” vor Gericht 2018). Jazyk tak neslúžil iba na pomenovanie sexuálnej orientácie, ale aj na reprodukciu spoločenských predstáv o tom, aká forma mužskosti je považovaná za normatívnu a spoločensky akceptovateľnú.
Tento príspevok predstavuje prvú časť série venovanej označeniam LGBTIQ+ v súčasnom slovenskom jazyku. Jeho cieľom je z jazykového hľadiska reflektovať výrazy spájané s príslušníčkami a príslušníkmi LGBTIQ+ a ponúknuť pohľad na ich historické i spoločenské súvislosti. Verím preto, že diskusia ostane vecná a rešpektujúca.
Zdroje:
https://odi.org/en/insights/lgbtqi-rights-are-not-just-for-pride-month/
https://www.bpb.de/kurz-knapp/hintergrund-aktuell/292948/die-geburtsstunde-des-gay-pride/
https://viennapride.at/regenbogenparade/
Thompson, I. (2021): President Obama Proclaims LGBT Pride Month (2021). Link: https://www.aclu.org/news/lgbtq-rights/president-obama-proclaims-lgbt-pride-month#xd_co_f=YmNjZGQwZGYtM2MzMS00NDI5LTgxMDItYjc2OGNlZmI3Mjcx~
https://www.leadingageca.org/Portals/38/pdf/DEI/The%20History%20of%20Pride%20Month.pdf
Stoffa, Ján (2020): Problémové slovenské deminutíva v edukačnej praxi. In: Trendy ve vzdělávání, 2020 (roč. 13), číslo 2. DOI: 10.5507/tvv.2020.015.
Helmrich, Fabian (2018): The Gay Hussar: The Origin and Spread of Buserant in the Danube Region. In: Central Europe, 16:2, 105-111. DOI: 10.1080/14790963.2019.1637581
Boswell, John (1980): Christianity, Social Tolerance and Homosexuality. Gay People in Western Europe from the Beginning of the Christian Era to the Fourteenth Century. Chicago & London: The University of Chicago Press.
Oxford Dictionaries, s.v.‘bugger’, https://en.oxforddictionaries.com/de nition/bugger.
Bauer, Manuela et. al. (2018): “Warme” vor Gericht. Zu Selbst- und Fremdbildern homosexueller Männer in der Zeit des Nationalsozialismus in Österreich. In: Österreichische Zeitschrift für Geschichtswissenschaften, 29(2), 86–110.
