Viete, to je tak. Akési zaužívané pravidlo. Ja a moji psí kamaráti sa neradi kúpeme. Popravde, ja osobne neznášam vôňu vanilky v našej kúpelni, ruža je už iná vec, ale stále sú to také ťažké vône. Minule mi Lala dala taký ovocný šampón. Hovorila, že mám nejaký sviatok. Ale tá vôňa. No božské. Ale zvyšok nemám rada. A potom sa čudujú, že som nervózna z tých smradov! Ach, tí ľudia.
Celé sa to začne mojím šantením tu ...
... a na tráve...
Takto to vyzerá, keď ma Lala dá do vane a ide pre šampón. Snažím sa ujsť, ale zatiaľ sa mi to ešte nepodarilo.
Ani môj smutný pohľad ju neodradí.
Ani krokodílie slzy... nič.
Tak ale dosť! Už začínam byť veľmi nervózna!!
Neodradia ju ani moje tesáky. Tá Lala sa zahráva s ohňom až kým ju oheň nepopáli.
A už to prichádza... voda.
A čo zo mňa urobí potom? Nejakú bábku alebo čo. Hoci ona tvrdí, že nechce, aby som prechladla.
A potom nastane moja chvíľa na útek a ja bežím na slniečko, aby som sa vysušila.
Ale má to aj svoje výhody. Ak som okúpaná, môžem u Laly spať. A som aj jej strážca :-)
Ale už ma nechajte tak, idem oddychovať.
Pekný deň!!! :-)
