<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Laura Vantová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/lauravantova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Nerozumiem !</title>
      <description>Nikdy v živote som nevidela mamu a otca po kope. Neviem ako sa správajú manželia, aké problémy riešia, aké to je, keď sa otec a mama milujú. Vždy ma udivovalo, keď som videla rodičov svojich známych, ktorí si aj po dvadsiatich rokoch manželstva rozumejú ako nikto. Hmmm... a to všetko sa odrazilo aj v mojich vzťahoch s mužmi. Neviem ako sa k nim správať, leboo ma to nikto nenaučil a nikdy som to nevidela. Jedine čo viem je intuitívne vycítiť, že asi takto nejako by to malo vyzerať. Pre to ma naposledy zarazil jeden pre mňa nezrozumiteľný rozchod o ktorom môžem povedať asi len, že NEROZUMIEM !</description>
      <guid isPermaLink="false">ae0bc5de-60ee-4a86-bbf1-ff5e8444de14</guid>
      <pubDate>Mon, 23 May 2011 17:53:32 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lauravantova/nezaradene/nerozumiem</link>
    </item>
    <item>
      <title>Naozaj, stačí len myšlienka !</title>
      <description>Neviem presne pomenovať aký jav nastáva vtedy a aké reakcie sa dejú v mozgu človeka, keď si na niečo spomenie. Čo bolo dávno pradávano. A aj tak ho stále niečo bolí. Niečo ho zamrzelo. Hovorí sa, že čas je najlepší lekár (myslím si, že aj psychiater). Ale z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že to tak nie je. Alebo skôr sa čas nenaučil podávať elektroškoky vďaka ktorým by sme zabudli (teda aspoň ja).</description>
      <guid isPermaLink="false">405add58-183f-470d-b909-400632600339</guid>
      <pubDate>Fri, 20 May 2011 20:58:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lauravantova/nezaradene/naozaj-staci-len-myslienka</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tak či tak ti neodpovie !</title>
      <description>Kričím. Búcham. Hádžem. Trieskam. Vrieskam. Devastujem. Nič nepomáha. Hnevám sa, pýtam sa. Nikto mi neodpovedá. Ponúkam svoj život namiesto jeho. Asi je menejcenný. Všetko je zlé. Neviem, kde a ako žijem. Počúvam len, že dopadnem zle. Dopadla som. Nie najhoršie. Našťastie tam boli dvere.</description>
      <guid isPermaLink="false">eac15ca6-f84b-4c4f-b91b-4607fc0e2498</guid>
      <pubDate>Thu, 21 Apr 2011 17:36:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lauravantova/nezaradene/tak-ci-tak-ti-neodpovie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nepravo, ale predsa možno po boloňsky</title>
      <description>Alebo čo sa hodí k špagetám (alebo iným cestovinovým výtvorom) ak ich chceme mať rýchlo a chutne urobené ! Omáčku odporúčam tiež k poctivo domácim cestovinám. Hmm, božská chuť ! ;)</description>
      <guid isPermaLink="false">9bb106f3-afe8-48f6-86f9-5b44fbf4d475</guid>
      <pubDate>Fri, 11 Mar 2011 12:04:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lauravantova/nezaradene/nepravo-ale-predsa-mozno-po-bolonsky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Frajerove slinky</title>
      <description>Hladný frajer a romantická večera ;) Krásna predstava, najmä ak varí žena a ako vždy nič nestíha. Ponúkam vám rýchly recept na niečo nezvyčajné. Vlastne výnimočné jedlo, ktoré sa v našich kuchyniach nevidí každý deň ale je o to chutnejšie.</description>
      <guid isPermaLink="false">b1c7c22d-ab0e-4077-87c7-c62435bf7921</guid>
      <pubDate>Fri, 04 Mar 2011 17:18:17 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lauravantova/nezaradene/frajerove-slinky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako je v nebi ?</title>
      <description>Prešli len dva dni odkedy Matej odišiel. Nedokázala som jesť ani piť. Bolo by ironické, keby som napísala, že o spánku som mohla len snívať. Každá minúta bola vyplnená spomienkami na to najkrajšie a najúžasnejšie čo ma kedy v živote stretlo. Cítim sa okradnuto. O zmysel života. O lásku. Cítim sa ukrivdene. O to, že som nemohla odísť s ním.</description>
      <guid isPermaLink="false">7f3dfc09-82d8-4389-9d19-8c0aff460a6b</guid>
      <pubDate>Tue, 22 Feb 2011 18:28:31 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lauravantova/nezaradene/ako-je-v-nebi</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mal to byť život na dobu neurčitú</title>
      <description>Neviem prečo práve dnes. Neviem prečo práve o 21:26. A dokonca ani neviem prečo práve takto. Myslela som si, že koniec ešte nepríde. Nemal rád február, všetko čo sa práve vo februári odohrávalo len tak pretrpel. Nikdy sme spolu neoslavovali Valentína alebo moje narodeniny. Smial sa na to, že som sa narodila práve v druhom mesiaci v kalendárnom roka. Vždy vravieval, že práve kvôli tomu je mi stále zima. On bol človekom letným. Zbožňoval sa len tak ležať na lúke a pozerať na hviezdy. Ale zvládal aj strelené nápady ako sa váľať po futbalovom ihrisku, lebo tam mali krajšiu trávu. Áno, boli sme rozdielny. Milovali sme úplne iné vecí a aj keď to medzi nami vyzeralo všelijako, nikdy sme neprestali milovať jeden druhého. Odišiel. Včera. Náhle. Asi niekam, kde mu bude lepšie. Neviem ako je v nebi. Nikdy som tam totiž nebola.</description>
      <guid isPermaLink="false">c9b5ca60-a357-459e-a69b-47d3d0c193b8</guid>
      <pubDate>Sun, 20 Feb 2011 10:52:23 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/lauravantova/nezaradene/mal-to-byt-zivot-na-dobu-neurcitu</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
