reklama

Cesta domov

Cesta domov

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

“Do piče!” zvrieskla Iza na celú letiskovú halu. “Do piče skurvenej!” zakliala opäť, no uvoľniť hnev, ktorý v nej práve blčal, sa nepodarilo. Nebol to len hnev. Od kedy jej sestra pred štyrmi hodinami zavolala z druhej strany planéty so slovami: “Zle je! Okamžite príď!” sa v nej miešali panika a strach. 

Stála pod tabuľou prílety a odlety. Ramienko batoha, ktorý mala prevesený cez jedno plece sa jej zarýval do kože. Iza mala pocit, že je v ňom všetka ťarcha sveta, pred ktorou už niekoľko rokov uteká. Vždy na inom mieste vo svete. Aj teraz. Dostať sa z tejto riti, kde sa pred pol rokom usadila si žiadalo priam heroický výkon. Do nitky premočená, keďže vonku zúrila dažďová sezóna, ktorá jej pravdepodobne prekazila plán dostať sa domov. Domov, kde nebola už: “Koľko?!?, opýtala sa sama seba. Nepohla sa už hodnú chvíľu a stále hľadela pred seba. Oči s tou najväčšou nevraživosťou upierala na jedno slovo: DELAYED.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za posledné prachy si kúpila smørrebrød a zašila sa do odľahlého kúta svojho terminálu, kde si sadla na zem. Na letisku vždy sedela na zemi. Prišlo jej to oveľa pohodlnejšie ako tie studené kovové lavice, ktoré podľa nej vymysleli preto, aby sa radšej motala po butikoch a míňala peniaze. Tie už minula. Let bol úplne vybookovaný a posledná voľná letenka bola len do business triedy. “Za tie prachy by som tu hore pičou prežila ešte minimálne pol roka a nemusela by som ani prstom pohnúť!” Oprela si hlavu o okno a rozplakala sa. Slzy jej stekali po lícach ako dažďové kvapky klopkajúce na okno. Vonku zúrila búrka a svetlá lietadiel len nehybne stáli čakajúc na svoj štart do rôznych kútov zeme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V ušiach jej stále znela uplakaná sestra. Už posledné tri týždne cítila, že musí prísť domov. Chcela mu poďakovať, objať ho, usmiať sa na neho, no vždy bolo všetko dôležitejšie ako on. Nechcela si pripustiť, že by sa to mohlo stať teraz, aj keď to cítila, aj keď vedela, že sa to blíži. Dokonca sa s ním cez telefón pohádala a to ju teraz zožiera najviac. Jej hrdá egocentrická povaha už narobila dosť problémov a šipila, že tento ju bude prenasledovať už navždy. Myseľ ju zaplavovala množstvom otázok. “Mala som domov chodiť častejšie! Mala som mu vždy povedať ako veľa pre mňa znamená! Bolí ho niečo? Trpí? Hnevá sa na mňa?” Otázky a myšlienky sa na Izu vynárali z temnoty jej mysle. Overthinking s ktorým bojovala celý svoj život sa teraz prejavil naplno. Okamžite si pritlačila kolená k hrudi a objala ich. Po chvíli sa trochu upokojila. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Leží tam sám, na nejakej prepotenej posteli a z posledných síl bojuje o život. “Zmieril sa so smrťou? Ani neviem! Tú pliagu, ktorá z neho vysala život si určite nezaslúžil. Prosím, len aby som ho ešte stihla! Chcem len jediný pohľad a jedno slovo ďakujem,” šepla Iza tichým hlasom.

Medzitým ustala búrka. Tiché rozjímanie prerušil hlas, ktorý oznamoval otvorenie odletovej brány. Iza ihneď vyskočila a snažila sa do batoha vopchať premočenú mikinu. Vedľa sa lúčila rodina s otcom, ktorý pravdepodobne smeroval na služobnú cest.  Pozorovala ich, ani sama nevedela prečo. Keď otec pristúpil k malému dievčatku a objal ju so slovami “Goodbye my little angel”, pichlo ju pri srdci a telom jej prebehol pocit, ktorý nikdy nezažila. Iza vycítila čo sa práve stalo. Zrútila sa na kolená a srdcervúcim plačom sa zosypala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tú chvíľu Izin otec posledný krát vydýchol.



Róbert Lelko

Róbert Lelko

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  1x

...s groteskným pohľadom, večne sa búriaci, proti mase idúci, z komfortnej zóny vystupujúc, davy si podmaňujúc... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu