Každé ráno míňam rovnakých ľudí na autobusovej zastávke priškôlke. Slnko je už niekde inde ako pred týždňom a mesiac pár dnív mesiaci vždy na tom istom mieste na oblohe.
O rovnakom čase počúvam dopravný servis a stretámpartiu mužov pri kruhovom objazde, ktorí čakajú na dodávku, aby ich odviezla nastavbu, kde pracujú.
Každé ráno pozriem jedným okom na zajace na polia občas ma prekvapí bažant na prechádzke.
V rovnakom čase obedujem, v rovnakom čase sa vždynáhlim domov.
Pár kilometrov za miestom, kde pracujem stretám dievčas čiernou šiltovkou na bicykli a o pár minút neskôr mamičkus červeným kočíkom.
Každý deň sa neviem dočkať, kedy otvorím bránu u nás na záhrade a odparkujem auto.Každý deň skoro letím po schodoch a otváram dvere do nášho bytu. Vždy saveľmi teším...
Každý deň smútim za hodinami, ktoré rýchlo prejdú a jamusím znova meniť čas zvonenia ráno nabudíku.
Každý deň stretnemeveľa maličkostí, ale aj veľkých vecí. Každý deň tie isté, na tých istýchmiestach máme ich stále pred očami, idúnám cez uši, niektoré cítime, niektoré prehliadame....
Je fajn sa naučiť neprehliadať zdanlivo nepodstatné....
