Premýšľam. Aj vtedy, keď by som nemusela... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Mamičkovské, Zo života, Básne, Koučingové
Keď som bola ešte dieťa, mala som rada Vianoce. Vianoce ako také....stretala sa rodina, voňalo to krásnou atmosférou. Krásnou, pokým som zavrela oči a zapchala uši a snažila sa nevidieť nervozitu valiacu sa z každej strany. Všetko muselo byť vždy pripravené na vianočný čas. Všetko a do bodky.... a to som neznášala....
Dnes na nás (teda v minulosti tiež, len sa to možno tak neriešilo) číhajú nástrahy vo forme rodových (ne)stereotypov. Rodové stereotypy sú zaujímavý námet na nekonečné diskusie, ťažko hľadajúci miesto pre pravdu, pre správne zaobchádzanie so slovami, s obsahom slov....
Minulý týždeň som sa vrátila zo služobnej cesty. Moment, kedy som sa o nej dozvedela bol pre mňa veľmi silný. Nerozumela som dôvodom, ale bola som šťastná. Mala som totiž cestovať niekam, ....niekam ďaleko, niekam, kde sa len tak skoro znova nevyberiem (ak vôbec niekedy).
Krásna slnečná sobota. Poobede som išla s Alickou na prechádzku. Alicka už dlhší čas spomína, že ma chce pozvať do cukrárne....Tak sme sa tam vybrali.
Kráčali sme s Alickou po ulici, ktorú napĺňala svojím spevom. Každý sa obzeral za tým malým dievčatkom, čo nahlas spieva a u mnohých to vyvolalo úsmev na tvári. Pristavil nás starší pán, v obleku, kravate, farebnej hrubšej veste, so sivými a starostlivo uhladenými vlasmi. Prehodili sme spolu pár viet. Dedko nás pochválil, aké sme krásne, ako sa Alicka nehanbí v rozhovore a priznal sa, že si dal trošku vínka...nechal pozdravovať nášho ocinka a rozlúčili sme sa. Potom Alicka povedala: „Aký starý dedko, že? A ako mlado vyzeral!“
Nechcela som, aby to tak skončilo, ale stalo sa. Alicka znova ochorela, po dvoch týždňoch. Po dvoch týždňoch sme znova celá rodina rozmýšľali, ako si zorganizujeme prácu a ošetrovanie. Nie je to nič príjemné byť nepretržite v strese, kedy príde čas, že znova zavolám do práce, že nemôžem prísť, viac nepríjemné je však mať neustále strach, aký vírus dcéra kedy stretne a ako veľmi nás zasiahne. Za posledné mesiace sme riešili tento kolobeh neustále.
Včera moja dcéra telefonovala. Bol to úsmevný dialóg s babkou, ... úsmevný, pokým som z kuchyne nepočula ohromný rachot. Alicka sa vybrala s telefónom do obývačky /predpokladám/. Telefonovala z pevnej linky....
Alicka má 4 roky. V živote človeka to nie je príliš veľa, v živote malého človiečika je to obrovský kus, za ktorý vyrástol o niekoľko desiatok centimetrov, je to obdobie, kedy sa človiečatko naučilo rozprávať, kráčať, používať ruky, rozmýšľať, smiať, …..
Bola som vcera na jednej svadbe. Bola som na krasnej romantickej svadbe dvoch ludi, ktori sa maju velmi radi. Co ine sa vlastne od svadby caka, ze? Teda predovsetkym to, ze hlavni hrdinovia su dvaja zalubeni, ktori si vazia jeden druheho a miluju sa a chcu spolu zostarnut....
utorok, 3. júla 2007 Dnes bol krásny deň. Už od rána svietilo slnko, vzduch bol prevoňaný nočnou búrkou
Človek nad tým bežne nerozmýšľa, ale je to tak, že deti sa musia všetko všetučko naučiť. Musia sa naučiť veci, ktoré sú pre dospelých absolútne samozrejmé, bežné a nad ktorými nerozmýšľame prečo sú, prečo sú také a kedy sú atď... My dospeláci si veci nezdôvodňujeme, chápeme ich také, aké sú alebo si ich aj vôbec nevšímame....
... je veľa takých, ktorí sú ... a žiaľ moja skúsenosť hovorí, že je viac takých, ktorí nie sú....
Včera sa nám zmenil večerný program z minúty na minútu. Začala som práve podávať večeru, keď Alicka spadla a ublížila si tak, že na prvý pohľad bolo zrejmé, že sa musí šiť... Rozmýšľala som počas cesty do nemocnice, ako to chodí v živote, ako sa všetko môže zmeniť v jednej sekunde....V našom prípade to bola „len“ rozbitá brada, ostali sme niekoľko hodín hladní, vydesení, neskôr vyčerpaní.....Rozmýšľala som, aké máme vlastne šťastie, že žijeme každý deň náš život v zabehanom rituálnom režime bez toho, aby sme museli niečo riešiť akútne, čo by nás ohrozilo, zničilo....že by sme zrazu neboli....
V poslednom období mi prešlo rukami viac kníh, kde najčastejšie skloňované slová sú muži, ženy, rovnosť, spravodlivosť, feminizmus, patriarchát, rodina.....
Prišiel ten deň, ktorého som sa vždy vo svojich myšlienkach veľmi bála. Zhodou náhod sa našej rodine prihodilo, že nebudeme môcť stráviť víkend spolu, všetci traja.
Šli sme s dcérou domov z mojej práce. Alicka miluje také zákutia mesta, kde je veľa schodíkov, múrikov, všetky „vymetie“, odskáče si každý, ktorý zbadá, za niektorými sa otočí a vráti, ak ich nezbadá včas...J
Nemôžem povedať, že by som nemala šťastné detstvo. Veľa som sa smiala, mala som rodinu, väčšinou som mala to, čo som chcela, bola som jedináčik. Každý ma mal rád, každý rok sme chodili na dovolenky...neviem, na čo si ešte spomenúť, zdá sa, že všetko bolo ok.
