Premýšľam. Aj vtedy, keď by som nemusela... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Mamičkovské, Zo života, Básne, Koučingové
Podarilo sa mi na chvíľu zastaviť. Mala som asi pol hodinu času. Sedela som v aute, na okná ťukali kvapky dažďa. Vypla som rádio, motor. Len ja a dažďové kvapky. Len ja a moje myšlienky. Len ja a ľudia von. Skrývali sa pod dáždnikmi a takmer všetci sa ponáhľali niekam.
Keď som bola ešte dieťa, mala som rada Vianoce. Vianoce ako také....stretala sa rodina, voňalo to krásnou atmosférou. Krásnou, pokým som zavrela oči a zapchala uši a snažila sa nevidieť nervozitu valiacu sa z každej strany. Všetko muselo byť vždy pripravené na vianočný čas. Všetko a do bodky.... a to som neznášala....
Dnes na nás (teda v minulosti tiež, len sa to možno tak neriešilo) číhajú nástrahy vo forme rodových (ne)stereotypov. Rodové stereotypy sú zaujímavý námet na nekonečné diskusie, ťažko hľadajúci miesto pre pravdu, pre správne zaobchádzanie so slovami, s obsahom slov....
Minulý týždeň som sa vrátila zo služobnej cesty. Moment, kedy som sa o nej dozvedela bol pre mňa veľmi silný. Nerozumela som dôvodom, ale bola som šťastná. Mala som totiž cestovať niekam, ....niekam ďaleko, niekam, kde sa len tak skoro znova nevyberiem (ak vôbec niekedy).
Za posledných niekoľko dní som sa stretla s rôznymi ľuďmi. Mám rada stretnutia, ktoré ma posunú niekam (najlepšie vpred :o) ).
Krásna slnečná sobota. Poobede som išla s Alickou na prechádzku. Alicka už dlhší čas spomína, že ma chce pozvať do cukrárne....Tak sme sa tam vybrali.
Dnes som po riadne dlhej dobe cestovala autobusom. Bola som z toho tak zmätená,až som sa nevedela zorientovať na autobusovej zastávke :o)
Kráčali sme s Alickou po ulici, ktorú napĺňala svojím spevom. Každý sa obzeral za tým malým dievčatkom, čo nahlas spieva a u mnohých to vyvolalo úsmev na tvári. Pristavil nás starší pán, v obleku, kravate, farebnej hrubšej veste, so sivými a starostlivo uhladenými vlasmi. Prehodili sme spolu pár viet. Dedko nás pochválil, aké sme krásne, ako sa Alicka nehanbí v rozhovore a priznal sa, že si dal trošku vínka...nechal pozdravovať nášho ocinka a rozlúčili sme sa. Potom Alicka povedala: „Aký starý dedko, že? A ako mlado vyzeral!“
Asi to pozná každý...súčasné dni, kedy sa takmer každý ponáhľa a vlastne ani nevie kam....Veľa pracujeme, čakáme v zápchach, nakupujeme.
Vždy som veľmi citlivo prežívala, keď niečo končilo: príjemné vianočné sviatky, letné prázdniny u starých rodičov, ôsmy ročník základnej školy a štvrtý strednej, odchod z prvého zamestnania, odchod z rodného mesta, koniec materskej dovolenky....
Nechcela som, aby to tak skončilo, ale stalo sa. Alicka znova ochorela, po dvoch týždňoch. Po dvoch týždňoch sme znova celá rodina rozmýšľali, ako si zorganizujeme prácu a ošetrovanie. Nie je to nič príjemné byť nepretržite v strese, kedy príde čas, že znova zavolám do práce, že nemôžem prísť, viac nepríjemné je však mať neustále strach, aký vírus dcéra kedy stretne a ako veľmi nás zasiahne. Za posledné mesiace sme riešili tento kolobeh neustále.
Vraví sa, že za každým úspechom muža stojí žena. Už som túto vetu počula niekoľkokrát a priznávam, veľmi sa mi páčila. Aj teraz vo mne vyvolá úsmev na perách a neviditeľne ma hladí na duši, keď si na ňu spomeniem. Viete, mám veľmi múdreho muža, najlepšieho na svete. Je šikovný, vtipný, úžasný...a za všetko môžem vlastne ja :o)
Každé ráno /okrem toho dnešného :o) zabudla som si zmeniť hodiny na budíku) sa budím o tom istom čase. Každé ráno posúvam budík o tri minúty, ktoré mi pomáhajú sa zmieriť s tým, že treba vstávať a nahovárajú mi, že tri minúty je dosť dlhá doba na dospanie krátkej noci...
Včera moja dcéra telefonovala. Bol to úsmevný dialóg s babkou, ... úsmevný, pokým som z kuchyne nepočula ohromný rachot. Alicka sa vybrala s telefónom do obývačky /predpokladám/. Telefonovala z pevnej linky....
Alicka má 4 roky. V živote človeka to nie je príliš veľa, v živote malého človiečika je to obrovský kus, za ktorý vyrástol o niekoľko desiatok centimetrov, je to obdobie, kedy sa človiečatko naučilo rozprávať, kráčať, používať ruky, rozmýšľať, smiať, …..
