<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - zuzana límová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/limova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Nenávidím antikoncepčné tabletky.</title>
      <description>Verím, že menia rytmus môjho tela... Až príliš. Vraj moje telo nefunguje tak, ako by malo. Je to mnou? Dnešnou dobou? Chyba - iba v mojej hlave? Pred TÝM všetko bolo inak. Pred tabletkami. Povedzme si rovno - bol to risk.</description>
      <guid isPermaLink="false">ac8b6bc8-7426-47f0-a017-a45f8f6a7631</guid>
      <pubDate>Sat, 24 Feb 2007 19:40:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/limova/nezaradene/nenavidim-antikoncepcne-tabletky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dospelí, hanbime sa!</title>
      <description>Narazil mně na dům, na zem skopal mně... (policajti) ignorovali, že na demonstraci se mnou šly děti. Bylo jim to jedno. hovorí Kateřina Jacques, šéfka sekcie úradu vlády ČR pre ľudské práva a kandidátka za Stranu zelených, v rozhovore pre Lidové noviny, po tom, ako ju na POKOJNEJ demonštrácii proti neonacizmu včera v Prahe zmlátil jeden z policajtov.</description>
      <guid isPermaLink="false">1be531a2-50b9-4d83-83c9-97bcaa2555d8</guid>
      <pubDate>Tue, 02 May 2006 19:38:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/limova/politika/dospeli-hanbime-sa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Môjho Daniela skíni nez(a)bili</title>
      <description>Neviem si predstaviť, ako sa cíti človek ležiaci na zemi, do ktorého kopú štyria výrastkovia. Jeho priatelia zrazu kdesi zmizli. Rany mu mieria do brucha, do chrbta, do nôh, hlava-nehlava. Snaží sa chrániť si tvár a je tak... Bezmocný? Opustený? Potupený? Cíti? Neviem si predstaviť, čo cíti človek kopajúci do osoby, ktorá leží na zemi. Kope celou silou. Jeho priatelia ho nikdy neopustia a on je... Mocný? Šťastný? Sebavedomý? Cíti? Viem iba to, ako sa cíti žena, keď jej Milovaný do telefónu oznámi, že ho práve štyria skíni dokopali na zemi...</description>
      <guid isPermaLink="false">690aeb92-4bde-454c-a404-3f34afd16421</guid>
      <pubDate>Fri, 28 Apr 2006 18:20:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/limova/spolocnost/mojho-daniela-skini-nez-a-bili</link>
    </item>
    <item>
      <title>Tenkrát poprvé</title>
      <description>Bola pokojná noc. Na nebi prišpendlených sto miliárd hviezd. Spievajúce drozdy. Zvlhlé vône. Snáď aj tiché mrholenie. Sem-tam. V oknách zhasínajú. Pes spí, psy spia. My nie. Pijeme červené aj biele a smejeme sa. Mrmleme. Mlčíme. Cítim, že dnes sa to stane...</description>
      <guid isPermaLink="false">e1a055ba-8d64-4f43-80c6-9182dd3972b6</guid>
      <pubDate>Tue, 25 Apr 2006 12:50:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/limova/nezaradene/tenkrat-poprve</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
