Môjho Daniela skíni nez(a)bili

Neviem si predstaviť, ako sa cíti človek ležiaci na zemi, do ktorého kopú štyria výrastkovia. Jeho priatelia zrazu kdesi zmizli. Rany mu mieria do brucha, do chrbta, do nôh, hlava-nehlava. Snaží sa chrániť si tvár a je tak... Bezmocný? Opustený? Potupený? Cíti? Neviem si predstaviť, čo cíti človek kopajúci do osoby, ktorá leží na zemi. Kope celou silou. Jeho priatelia ho nikdy neopustia a on je... Mocný? Šťastný? Sebavedomý? Cíti? Viem iba to, ako sa cíti žena, keď jej Milovaný do telefónu oznámi, že ho práve štyria skíni dokopali na zemi...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (44)

Jedno slovenské príslovie hovorí, že kto sa bojí, nech nejde do lesa. Dnes by ho na Slovensku pokojne mohli zmeniť na "kto sa bojí, nech si nenecháva narásť dlhé vlasy" alebo na "kto má dlhé vlasy, nech nejde do parku". Ani do krčmy. Ani do mesta.

V ten večer si  vraj dubnickí skinhedi prišli polaškovať s trenčianskymi pankáčmi. Veď viete, trošku ich prevetrať . Precvičiť si bicepsy a tricepsy a ak to nepôjde inak, vylepšiť si kondíciu dobrou naháňačkou. Ich cesty sa s tou Danielovou skrížili v centre mesta, konkrétne v pasáži pod Zlatou Fatimou. Jednoducho sa skínom, prenasledujúcim svoje obete, nejako priplietol do trajektórie. A tí nelenili...

Pre štyroch je predsa hračka zložiť stodevätosemcentimetrového chlapa. Má dlhé vlasy, tým lepšie. Určite je to nejaký hipík, anarchista alebo... Proste proti. Do ňho! Tajomstvo úspechu tkvie v zohranom tíme, priatelia! Stačí pár sekúnd a leží na zemi.

Danielovi kamaráti, čo s ním ešte pred chvíľou šli na pivko, sa zrazu niekde stratili. Asi sa skryli za jeho hrubými okuliarmi, bez ktorých je úplne v riti . Aj keby videl, proti ranám šestnástich končatín prilietavajúcim zo všetkých strán, nemá veľkú šancu.

Je koniec týždňa, centrum plné ľudí. Ktosi zavolá políciu (alebo si sami všimli, že sa pod mestskými kamerami čosi deje?). V mžiku sú tam štyri autá. Aspoň môžu každého útočníka zobrať samého, nech sa trošku potrápia...

Medzitým si Daniel utiera zakrvavenú tvár. Kámoši mu podávajú okuliare, sú napadrť. Nos si ani necíti a tá hnusná bolesť v rebrách! Rozoznáva siluety policajtov (oni prišli!!!), kontrolujú mladým občianske preukazy. A potom si s NIMI priateľsky potriasú rukami. Veď sa až tak veľa nestalo, každý sa chce v piatok baviť. Chlapci ešte párkrát zahajlujú s pôsobivým pokrikom "Sme stará garda!" a rozplynú sa v temnej noci.

V Danielovi vskypí nahromadený adrenalín, najradšej by im všetkým ... ! Nadávky mu prýštia z úst, už sa neovláda. Verejný činiteľ ho drapne pod rebrá a zabráni tak ďalším násilnostiam. Predsa sa nenechá urážať! Ukľudnite sa a choďte s tým na pohotovosť...

Výpoveď? Načo?

Okolo jedenástej mi zvoní telefón. Sakra , práve pred koncom napínavej detektívky. .. ČOŽE??! Nie, to nie je pravda... ?! Náckovia? Policajti nič neurobili? Môjho... Prečo mu ublížili? Čo im urobil? Veď on sa nebije, veď...

Mohla som ho stratiť... Panebože...

V sobotu ideme spolu na pohotovosť. Čakanie, ambulancia, čakanie, chirurgia, čakanie, rengen, čakanie, vyšetrenie ("môžete mať poškodenú pečeň"), čakanie, sonografia, čakanie, konečne verdikt ("mali ste šťastie"), čakanie, krčno-nosno-ušné ("je zlomený, ale narovnávať lámaním ho nemusíme")...

Následky niekoľkominútovej zábavky pár znudených blbov zamestnali dokopy 11 (jedenásť!) lekárov a sestier na celé popoludnie.

A to sme ešte netušili, čo nás čaká na polícii...





Poznámka: Tento príbeh je skutočný a opiera sa o výpovede očitých svedkov, ktoré sa v počte videných útočníkov (3 až 5) mierne líšia. Keďže sa udalosť autorky osobne dotýka, môže byť jej postoj subjektívne ovplyvnený. Autorka nerozoznáva rozdiel medzi skínmi a náckami ...



















zuzana límová

zuzana límová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som ako kolibrík. šialene trepocem krídlami. lietaaaam! ale...som bežec na krátke trate. rýchlo sa unavím. a padám a padám... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu