reklama

List začínajúcim učiteľom

O čom by mal začínajúci učiteľ/učiteľka radšej (ne)vedieť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ak by mi niekto dal takýto článok pod nos predtým ako som začala učiť, bola by som vďačná. Lenže aj keď bol kto, tak si nemal ako po toľkých rokoch v školstve pamätať s čím všetkým sa pasuje nováčik. Takže ti ho, milý budúci kolega alebo kolegyňa, prinášam ja. Takto čerstvo, s (takmer ukončeným) prvým rokom pedagogickej praxe (a že je to už rok, tak to na mňa pôsobí trošku surrealisticky).

Zhrnutie kultúrnych šokov, rád a pozorovaní o práci pedagóga na strednej škole. Nech sa páči. 

Byť mladým nie je vždy výhodou

Som čerstvá absolventka. Zvládnete si teda spočítať koľko mám rokov - a ten vek by bol v poriadku, ak by som nevyzerala ledva na dvadsať. A áno, o pár (desiatok) rokov za to budem vďačná, no v tomto prípade to bolo zdrojom pár milých aj menej milých situácií.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pletú si vás s vašimi žiakmi. Na začiatku vaši žiaci aj kolegovia, potom sa to darí už len žiakom. Mierne ustrašené ospravedlnenia zverencov sa časom zmenia na pobavené, pretože, ak sa ocitnete v podobnej situácii, treba to brať len s humorom, neurážať sa. To mám akosi za to, že už pri svojich tretiakoch musím zakláňať hlavu, ak sa im chcem pozrieť do tvárí. 

Čo si ale je potrebné uvedomiť je, že tohto “problému” sa nezbavíte aj keď už máte na svojom pracovisku pevné miesto - lebo keď na školu príde niekto “zvonku” , ste zas na začiatku. Rodičia. Maturitné komisie. Asi si rozumieme. 

Tá trochu menej milá stránka - priveľmi mladistvý vzhľad vie byť významným hráčom pri vytváraní si autority v triede. Je to niečo, čo sa neoplatí nejako ignorovať, potrebujete s tým adresne pracovať. Podobná situácia, aj keď vo veľmi miernej verzii, môže teoreticky nastať aj v pracovnom kolektíve (aj keď tu môžem rozprávať, našťastie, len v teoretickej rovine), čo je ale pochopiteľné - je potrebné kolegom a kolegyniam ukázať, že aj keď vyzeráte (takmer) ako žiak, zmýšľanie ani (nedostatok) zodpovednosti so svojimi žiakmi nezdieľate. Opäť - neurážať sa a brať to s humorom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Trochu iný časopriestor

Ak učíte na základnej škole alebo na gymnáziu, tento bod ignorujte. 

Ak nie, sadnite si pred začiatkom školského roka k svojmu blbovníčku a krásne si pozapisujte ktorá trieda má kedy naplánované exkurzie/výlety a na ako dlho. Rovnako aj s odbornou praxou, pretože ak vám žiaci zmiznú na dva týždne, vie vám to pri zháňaní známok urobiť slušný škrt cez rozpočet. Potrebujete byť prosto flexibilní, päťročnice sa už nenosia. Plus druhý polrok je vždy pocitovo kratší ako ten prvý, nepýtajte sa ma prečo. 


Učebný štýl a vaša povesť v komunite 

Petlák, Oravcová a kvadrilion iných autorov a autoriek rozprávajúcich o didaktike, metodike a psychológii sú skvelí odrazový mostík - ale len to, odrazový mostík. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžeme hovoriť o tých najzrejmejších prípadoch - prváci sú ešte ochotní baviť sa na konci hodiny o sebahodnotení, vlastných slabinách, či úrovni pochopenia učiva, maturanti nad niečím takým len (sarkasticky) zdvihnú obočie. 

No komplexnejšie - predtým, než vstúpite do tried, ujasnite si ako chcete byť vnímaní. Je potrebné si uvedomiť, že práca pedagóga, obzvlásť pri vykladaní učiva, je tak trochu divadelné predstavenie. Musíte byť dostatočne kreatívni (a dramatickí) aby ste zaujali žiaka (diváka), dostatočne pracovať s publikom (triedou), aby robili to, čo potrebujete, no zároveň čo v najväčšej možnej miere autentickí (prekuknú vás veľmi rýchlo). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zo sociálnej psychológie vieme, že ideálom je, ak je učiteľ dominantným sangvinikom. No do akej miery? Chcete byť prísnou ale spravodlivou figúrou? Skôr priateľskou postavičkou? Čo vás reálne pri vašej povahe stojí menej energie, je skutočne aj udržateľné? 

Buďte ale konzistentní - triedami sa o vás rovnako rýchlo šíria tie dobré ako aj tie zlé dojmy. Naviac, to ako sa správate mimo hodín, na tom záleží rovnako ako na správaní počas tých štyridsiatich piatich minút. Chcete od žiakov udržiavať rovnaký odstup ako počas hodiny? Ste ochotní sa s nimi rozprávať aj mimo hodín, aj keď nie ste triednym učiteľom? 

A potom je to aj o maličkostiach - odzdravíte sa ráno každému žiakovi, usmejete sa? Ak vám zaklopú počas prestávky na kabinet, riešite s nimi veci promptne, ste ochotní? Ako reagujete na ich žarty? 

Práca učiteľa nie je niečo, za čím po pracovnej dobe môžete len tak zavrieť dvere a vaši žiaci, s tými nejaký vzťah mať musíte, lebo učenie je aj o vzájomnej dôvere. Je to o tom, že sa po hodine opýtate, či je všetko v poriadku, ak sa žiak správa na svoje pomery zvláštne. Je to o tom odpísať aspoň pár smajlíkov, ak má niekto z vašich zverencov chuť vám poslať vtipné memečko. Ak máte možnosť s nimi ísť na výlet alebo akúkoľvek aktivitu mimo školy, pridajte sa, na budovanie vzťahov je to ideálne. 

Pamätajte totiž na to, že to ako vás žiaci vnímajú mimo hodín sa premieta aj do toho ako na vás reagujú počas nich. Rešpekt je možné získať si úplne inak ako despotizmom. 

Mimo myšlienkovej línie - taktiež si vnútorne ujasnite, či žiakov pustíte k svojim sociálnym sieťam (Facebook, Instagram), alebo si chcete chrániť súkromie. Obidvoje možnosti sú úplne v poriadku. 

Naspäť k myšlienkovej línii - používanie argumentu “bude tak, lebo som povedal/a, ja som tu učiteľ/ka” obmedzte na minimum. Aspoň mne omnoho lepšie funguje vysvetlenie vlastných postupov - žiaci napríklad málokedy protestujú voči skúšaniu ako takému, no pýtajú sa na jeho frekvenciu a formu. Vysvetlite svoje voľby a budú omnoho ochotnejší. 


A pre všetko sväté, nebojte sa priznať, ak niečo neviete. Učiteľ už dávno nie je Google - na to je informácií v odboroch už priveľa - namiesto toho sme skôr kompasom v mori vedomostí a (dez)informácií. Vypadne vám nejaké slovíčko alebo ho nepoznáte? Je pre vás nový nejaký koncept? Priznajte to - rešpekt triedy preto neklesne, práve naopak. 


Paradoxy vnímania učiteľskej profesie 

Ak sa spýtate žiakov kde má školstvo problém, máte z toho produktívnu debatu na celú hodinu. 

Ak sa spýtate kolegov a kolegýň, dostanete tiež kopu slušných postrehov a návrhov - spolu s unavenými pohľadmi, keďže sa môžu pohybovať len vo vymedzených mantineloch. 

Ako keby každý poznal kúsky skladačky, no nenašiel sa ešte nikto, kto by ju zlepil poriadne dokopy. Prečo naši žiaci radšej odchádzajú po strednej študovať do zahraničia? Prečo zaostávame v testoch čitateľskej gramotnosti? 

Azda som súčasťou generácie pre ktorú raz nebude pedagogická činnosť boj s veternými mlynmi. 

No v našej spoločnosti vznikol slušný paradox ohľadom toho ako túto profesiu vnímame - na jednej strane vidíme akútny nedostatok pedagógov ako závažný problém, na tej druhej je snaha dostať platové ohodnotenie pedagógov tam kam patrí, už len z pohľadu toho, že ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, divadelnou drámou s piatimi dejstvami, kde najviac času zaberá práve tá katastrofa. 

Rozumieme, že je dôležité, kto vzdeláva ďalšiu generáciu - v priemere trávi dieťa v škole s pedagógmi viac času ako s rodičmi. Uvedomujeme si, že pedagóg nielen učí, ale aj vychováva. Otvorene priznávame ako je náročná práca s mladými ľuďmi, deťmi. 

Na tej druhej šomreme na učiteľský pracovný čas - veď im práca končí o tej druhej - a akosi zabúdame na to, že pedagóg si denne chystá prípravy (kto by to bol povedal, že učenie nie je len o tom postaviť sa pred tabuľu a tárať o tom, čo je v učebnici z mosta do prosta), pedagóg vytvára a opravuje písomky, venuje sa v rámci školy projektom, kontinuálne sa vzdeláva, venuje sa mimoškolským aktivitám s deťmi, výletom, exkurziám (je potrebné porozumieť tomu, že škola je komunita, a tá sa vytvára hlavne mimo hodín), komunikuje s rodičmi. Ešte sa vám to zdá také jednoduché?

Už samotní žiaci často poznamenávajú, že je učiteľské povolanie náročné, hlavne v kontexte toho starať sa a usmerniť kolektív ako je napríklad ten ich. Že by nemali trpezlivosť. 

Tak ešte raz, aký to vlastne máme názor na tých učiteľov? A aký odkaz to dávame ďalšej generácii o dôležitosti vzdelania?

Pripravte sa na život vo svete paradoxov. 

(Povinná) sentimentalita záverov 

Keď myslím na teenagerov - na svojich žiakov - vždy sa akýmsi spôsobom vrátim k tomuto.

“Keď dospelí s tým svojím stupídne pobaveným úsmevom povedia, že si teenageri myslia, že sú neporaziteľní, ani nevedia, akú pravdu majú. Nikdy nie sme bez nádeje, pretože nás nikdy úplne nezlomia. Myslíme si, že sme neporaziteľní, pretože skutočne sme. Nerodíme sa a nezomierame. Tak ako energia, len meníme svoju veľkosť, tvar a formu. Keď zostarnú, zabudnú na to. Začnú sa báť strát a pádov. No tá časť z nás väčšia ako súčin našich častí nemôže začať ani skončiť, teda nemôže zlyhať.” 

John Green to v Kam zmizla Aljaška popísal slušne - ak chcete pracovať so žiakmi, teenagermi, pripravte sa na to, že často neexistuje stred, len extrém. Buď sú extrémne šťastní, alebo extrémne znechutení. Svet je ružový alebo sa celý rovno rúti. Buď nerobia absolútne nič, alebo sa snažia priveľmi a sú ako slony v porceláne, no za to sa na nich veľmi hnevať nedá. 

Plus si zvyknite na to, že nikdy nemôžete presne vedieť, čo čakať. Čím je gesto alebo riešenie (teatrálnejšie) a nekonvenčnejšie, tým lepšie. Pretože im nikdy nepovedal, že sa to takto prosto vo svete dospelých nerobí, že sa to nedá. My už našľapujeme opatrnejšie, čo je niekedy na škodu, lebo im to niekedy až zázračne vychádza. 

Čo sa tak poeticky snažím povedať - pripravte sa na to, že vaši žiaci vás občas budú privádzať do šialenstva. Je jedno ako skúsení ste a akú máte povahu - nevyhnete sa tomu. Nie je to ale úplne zlé - ide o prácu ktorá je málokedy monotónna. Vaši žiaci vás jednoducho udržia v strehu, na špičkách. 

O teenageroch rozprávam takmer ako o inom živočíšnom druhu, no potom si uvedomím, že ľudský mozog sa vyvíja tak do dvadsaťpäť rokov a pri pohľade na svoju občianku si poviem, okay, asi je najvyšší čas skončiť. 


See ya later, alligator! 


Lea Linerová

Lea Linerová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  50x

O veľkých veciach v malom, ideálne zrozumiteľne. Alebo inak - pohľad mladej učiteľky na náboženstvo, trochu politiky, literatúru a spoločnosť ako takú. Možno niekto vidí svet v rovnakom prapovidnom uhle. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu