Užívali nejaký prostriedok, ktorý vám pomohol, no neskôr sa vás snažili odborníci presvedčiť, že vlastne nefunguje? Prečo sa to stáva? Prečo sú niektoré predajne plné produktov, ktoré podľa odborníkov nefungujú, no užívateľské recenzie ich vychvaľujú do neba? Klame niekto z nich? Tají niečo? Zavádza?
Niekto alebo niečo veru klame. Neprestajne. Aj mňa, aj vás, aj všetkých – náš vlastný mozog. Ten sa rád klame a často. Nie je na tom nič zlé, ani neobvyklé. Len je dobré o tom vedieť. Možno vám to ušetrí kopu ťažkostí alebo stovky eur.
Náš mozog chce mať pravdu. Náš mozog však chce mať niekedy tak veľmi pravdu, že sa na nej pričiní aj sám.
Sú, samozrejme, parametre, príznaky a choroby, na ktoré mozog ozaj nestačí. Čudovali by ste sa však, čo všetko dokáže zariadiť. Najlepšie je tento fenomén preskúmaný pri bolesti, tak budem hovoriť najmä o tej.
Vnútorný morfín v akcii
Predstavme si, že sa popálime. Na koži sa vplyvom horúčavy a zranenia podráždia príslušné nervové zakončenia a tie prenesú signál do mozgu. Mozog jedným šmahom ruku stiahne z plameňa a zároveň nám dá vedieť: „Au! Ale ako fakt, že AU!“
Lieky proti bolesti pôsobia napríklad tak, že zabránia tkanivám dať vedieť centrále, že sa niečo deje, alebo ovplyvnia priamo mozog. Mozog si vytvára prostriedky proti bolesti aj sám. Najvýznamnejší spomedzi nich je endorfín. Možno ho poznáte ako hormón šťastia, no jeho meno odvodili od morfínu (endogénny, teda vnútorný, morfín). Endorfín tlmí bolesť.
Povedzme, že nás niečo bolí a chceme si od tej bolesti uľaviť. V dávnej minulosti by sme možno zašli za felčiarom, ten by nám otvoril žilu na ruke či nohe, odľahčil by nás o pár mincí a o deci krvi, a spokojne by sme odišli domov. Dnes si zvyčajne dáme tabletku, náplasť, čaj, kvapky a podobne.
Zabralo? Super.
Počkať... Ako však vieme, že sme svoj múdry mozog len nemotivovali k výrobe endorfínu?
Nevieme.
Mozog dokáže až neskutočné zázraky
A nielen, že nevieme, ale naše mozgy sa vedia klamať tak úchvatne, že pri čítaní týchto riadkov na vás možno práve krčia: „Ale ja to viem! Ja to viem! Ja som sa neklamal!“
