A že keby ste oňho prišli, bolo by to ako keby vám niekto amputoval kľúčovú časť osobnosti. Bez fungujúcich hlasiviek sa cítite osamelo a neviditeľne. Viem vám o tom porozprávať z prvej ruky.
Mám chorobu štítnej žľazy - je posiata uzlíkmi a cystami. Tie môžu ale nemusia robiť problémy. Moje útvary boli roky pod kontrolou. Lenže minulý rok sa začali zväčšovať a jednu z nich som zrazu cítila ako rušivú prekážku v hrdle. Hrozilo, že začne tlačiť na dychovú trubicu. Bolo treba zasiahnuť. S mojim doktorom sme sa rozhodli pre veľmi moderný zákrok - do uzlíkov sa zavedie špeciálna elektróda v tvare dlhej ihly a cez ňu radiológ do cysty páli vysokú horúčavu. Je to bezpečná technika, ktorá sa robí pri plnom vedomí a riziko komplikácií je v porovnaní s chirurgickým zásahom na štítnej žľaze menšie. Výsledkom má byť zmenšenie, niekedy dokonca úplné zmiznutie cysty. Potvrdzujú to tisícky spokojných pacientov.
Lenže ja som mala smolu.
Zákrok, po ktorom nastalo ticho
V mojom prípade sa počas zákroku stalo to, čo je štatisticky málo pravdepodobné - poranenie hlasivkového nervu.
Na moment, keď 31. marca 2025 doktorova dlhá ihla nechtiac "vypla" môj hlasivkový nerv, si presne pamätám. Cítila som to, aj keď som nevedela, čo to je. Doktor ma pripravil na to, že počas zákroku v umŕtvenom hrdle budem cítiť opakované praskanie, ako keď pukajú pukance v hrnci. Ale toto nebol len avizovaný popcorn, toto bola aj neviditeľná ruka, ktorá ma naraz schmatla pod krkom a pritlačila ma k operačnej posteli. Chcela som sa ozvať, povedať, že niečo nie je v poriadku, ale z úst mi nič nevychádzalo. Ako keď vypnete vypínač. A nielen to. Neskôr na nemocničnej izbe som si chcela odkašľať. Lenže namiesto ženského odkašľania tichom zarachotilo hrubé chlapské zachrchľanie, ktoré by ste skôr čakali pred slovenskou krčmou po záverečnej, než v elegantnej švajčiarskej nemocničnej izbe. Pri prvom pokuse napiť sa vody mi zabehlo.
"Nehýbe sa. Tá pravá sa nehýbe."
Niečo bolo veľmi zle. Čo presne to bolo, mi pár dní po zákroku vysvetlil otorinolaryngológ. Cez nos mi dole do hrdla zaviedol hadičku s kamerou na konci a neveriacky povedal: "Nehýbe sa. Tá pravá sa nehýbe. Polovica vašich hlasiviek je ochrnutá." Vysvetlil mi, že všetko čo na sebe sledujem, teda lapanie po dychu, nemožnosť si normálne odkašľať a problémy pri pití (voda tečie hrdlom divoko, nekoordinovane) sú typické prejavy nefunkčných hlasiviek. Sú totiž ventilom, ktorý reguluje aj prehĺtanie tekutín, dýchanie a kašeľ. Tieto tri veci u mňa nefungovali. Varoval ma, že teraz nesmiem ochorieť, pretože by som nemohla vykašľať hlien a hrozil by mi zápal pľúc.
Hlasivky - skutočné zlato v hrdle
Hlasivky sú dva malé záhyby svalstva vo vnútri krku, ktoré nám umožňujú vydávať zvuk – hovoriť a spievať. Pri rozprávaní sa k sebe oba tieto svalčeky priblížia, dotknú a tým, že sa chvejú - vibrujú - vytvárame zvuk. Predstavte si ich ako struny na husliach - keď sa nehýbu, je ticho. No a z tých mojich dvoch sa hýbala len jedna a nemala sa ku komu priblížiť. Už ochrnutie jednej hlasivky, ako v mojom prípade, je považované za vážne ochorenie. Ochrnutie oboch hlasiviek je život ohrozujúci stav, často je treba zaviesť do hrdla tracheostomickú trubicu, cez ktorú potom pacient dýcha.
Invazívnejšie terapie (chirurgická rekonštrukcia, vstrekovanie materiálu do hlasivky) existujú, ale uvažuje sa o nich až po roku.
Skúste sa nezblázniť
Ako sa s takým stavom žije a vyrovnáva? Prvé týždne, potom ako bola jasná diagnóza "paralýza hlasiviek" boli tvrdé. Bol nerv prerušený alebo "len" podráždený? Pri tomto zranení nikdy nie je jasné, či je to definitívne, či sa ešte hlasivka preberie k životu a ak áno, ako dlho to bude trvať. Lekári vraveli, že v tom lepšom prípade, ak nerv nebol prerušený - bude potrebovať minimálne tri mesiace, ale radšej mám počítať so šiestimi až deviatimi. Pol roka až rok s týmto stavom? Bez hlasu, úplne bez kontroly nad svojim hrdlom a jeho funkciami?
Prišla som o telefonáty s mojou mamou, bol to náš drahocenný každodenný rituál. Nemohla som sa vysťažovať svojmu psychoterapeutovi. Nemohla som si zanadávať na svoju hlúpu smolu, ani sa zasmiať nad tým, že sa pri pokusoch odkašľať mením na 80 kilového štamgasta. V prípade, že by sa mi vonku niečo stalo, nemohla by som volať o pomoc.
Bola som v izbe s ostatnými, ale súčasne som tam nebola. Pochopila som, ako sa cíti odstavený vagón.
Opora v sieti
Môj manžel mi trpezlivo robil hovorcu, vybavoval pre mňa telefonicky lekárske termíny, riešil dcérkinu školu, bol mi megafónom aj utešiteľom. Tak veľmi mi chýbali rozhovory s ním a tak veľmi ma desilo, že už to tak ostane.
Paralýza hlasiviek je vážna diagnóza, sprevádzaná okrem telesných problémov aj silným náporom na psychiku. Pocit beznádeje a izolácie prichádza plíživo, nebadane. A spolu s pacientom trpí aj okolie. Trápili sme sa všetci. Ale nejako sme to zvládali.
Krásna zürišská jar, kravy, sliepky a kozy na farme nad našim domom, pole plné vôní a zvukov, prvé zasadené narcisy na terase, každodenné hodinové prechádzky do prírody a trpezlivosť mojich najbližších - toto bol kokteil, ktorý mi pomáhal nezblázniť sa. Zásadné pre moju psychiku boli aj svojpomocné facebookové skupiny ľudí s ochrnutými hlasivkami. Keď vás rovnako postihnutý indický teenager povzbudzuje, že to zvládnete a pani z Austrálie vám radí, ako sa bezpečne napiť, tak Zuckerbergovi odpustíte všetky jeho algoritmy.
Žena s hlasom disneyovskej postavičky
Bola to dynamická cesta. V štvrtom týždni začala tá jedna funkčná hlasivka trochu kompenzovať svoju ochrnutú "sestru" a vďaka jej nadpráci som pomaly dokázala hovoriť tak, aby ma bolo počuť. Po pár vetách som síce bola so silami na konci, ale už som nebola úplne bez zvuku. Pri každom slove mi unikalo z pľúc toľko vzduchu, že sa mi točila hlava. Hlas bol veľmi tichý, slabý a nebol môj, bol to hlas Myšiaka Mickeyho. Nikdy predtým som si neuvedomila, akou kľúčovou časťou mojej identity bol môj hlas. Počuť sa takto bol šok.
Papagáj! Pelikán! Parazit!
Presne po mesiaci od zranenia som začala chodiť na logopédiu a to bol bod zlomu ako z hollywoodskeho filmu. Úžasná mladá logopedička sa ma ujala s nasadením nie 100 ale 1000 percent. Už prvým sedením mi zmenila život a dala nádej, že s týmto zranením dokážem žiť. Urobila mi rýchlokurz anatómie hlasiviek, ukázala mi, že ak budem mať pri rozprávaní hlavu otočenú doprava, nehybnú hlasivku tým umelo priblížim k tej zdravej a dokážem tak rozprávať hlasnejšie a bez rizika, že stratím vedomie. Vysvetlila mi, že hlasivky teraz musím každý deň trénovať, inak atrofujú. Začala som precvičovať podľa jej inštrukcií. Všade kde sa dalo, som nahlas opakovala slová začínajúce na Pe, Te, De, lebo vtedy sa hlasivky poriadne dotknú jedna druhej.
Moji švajčiarski spoluobčania v tých týždňoch často stretávali na ulici ženu s doprava vytočenou hlavou, opakujúcu groteskným hlasom "Papagáj! Papagáj! Papagáj! Pelikán! Pelikán! Parazit! Parazit! Parazit!"
Vďakabohu, bývam neďaleko známej psychiatrickej kliniky, takže pohľady okoloidúcich boli chápavé: ach, asi nová pacientka...
Zázrak
Od 31. Marca 2025, keď mi zákrok na štítnej žľaze "vypol" hlasivky, som absolvovala štyri laryngoskopie (hadička do hrdla s kamerou). Prešli týždne, vonku boli horúčavy a ja som sa zmierila s tým, že takto to už ostane. Špecialisti z univerzitnej kliniky mi navrhli injekčné napustenie hlasiviek hyalurónom nie po roku, ale už teraz. Vzala som si čas na rozmyslenie.
Jediný, kto veril, že nerv nebol prerušený, bol môj brat Kajo.
No a potom sa koncom mája, skoro po dvoch mesiacoch, udial zázrak. Jedno ráno som vstala a pozdravila som manžela svojim starým hlasom! Skúsila som si odkašľať a namiesto ručiaceho chlapa som to znova bola ja.
Eufória, ktorú som zažila, keď foniater vytiahol kameru z môjho hrdla a rozžiarene povedal: "Áno, potvrdzujem - vaša hlasivka sa znova chveje", sa dá porovnať asi len s momentom, keď mi ako "starej" prvorodičke slovenský genetik v telefóne oznámil: "Gratulujem, budete mať zdravé dieťa a bude to dievčatko."
Môže sa to stať aj vám?
Svojim príbehom vás nechcem strašiť, ale je dobré vedieť, aký jemný a zásadný orgán máme v hrdle. Zaslúži si viac uznania a viac citu za to všetko, čo pre nás robí. Kým funguje, ani netušíte, že ho máte. Ale keď to rupne...
V mojej svojpomocnej skupine na Facebooku boli tisíce ľudí z celého sveta s rovnakou diagnózou. To isté trápenie, len iná príčina a dĺžka. Mesiace, roky, celý život. Niektorí sa tak narodili. Iní mali smolu pri intubácii počas bežnej narkózy. Množstvo ich prišlo o pohyb hlasivky pri operácii v oblasti hrdla (najčastejšie zákrok na štítnej žľaze alebo operácia krčného stavca) a u veľa ľudí bol poškodený nerv Covidom. Jeden člen z našej skupiny dostal pri futbale nechtiac lakťom do hrdla a bolo. Spomínam si aj na príspevok od ženy, ktorá prežila škrtenie násilníckym partnerom. Prekvapivo veľa ľuďom sa to stalo bez zjavnej príčiny, zrejme vírus. Ako ktosi poznamenal: "Hlasivkový nerv je strašná diva. Nechcite ho podráždiť."
Čo som sa naučila o hlase
Som študijný typ, takže keď čelím vážnemu problému, nakúpim si odbornú literatúru a vrhám sa do štúdia. Mám pre vás preto pár fascinujúcich poznatkov, ktoré som vďaka svojej púti za hlasom získala. Tu je päť zaujímavostí o krehkom dare v našom hrdle:
1. Keď telefonujeme, neuvedomujeme si to, ale vyvíjame pritom oveľa väčšiu námahu ako pri rozhovore tvárou v tvár. Na hlas oveľa viac "tlačíme" . Hlas musí byť zreteľnejší, keďže nemáme vizuálne signály, takže mimovoľne zapájame hlasivky intenzívnejšie. Zdravý človek si ten masívny výkon neuvedomuje, človek s paralýzou hlasiviek však pri pokuse telefonovať môže po pár vetách stratiť vedomie.
2. Ľudia, ktorí si permanentne - ako zlozvyk - odhmkávajú, si koledujú o veľké problémy. Pre hlasivky je také "ehm" mikrotrauma! To „ehm“ je pre hlasivky ako čelná zrážka áut vo vysokej rýchlosti – každým "ehm" do seba hlasivky prudko narážajú a časom sa môžu poškodiť. Ťažko budete hľadať profesionálneho speváka s takýmto zlozvykom, tí vedia svoje.
3. Hrdlo bez funkčných hlasiviek je ako rúra, cez ktorú všetko nekoordinovane presviští - vzduch, voda. Ten chýbajúci ventil, ktorým sú hlasivky, cítite permanentne. Počas tých dvoch mesiacov mi voda zabehla každý deň niekoľkokrát.
4. Speváci si pred vystúpením často uvoľňujú hlasivky technikou, ktorú som aj ja používala v rámci logopedickej terapie. Volá sa Lax Vox a prebieha tak, že silikónovou hadičkou, ktorá má rozmer vašej dýchacej trubice, fúkate do fľašky v ktorej je trocha vody. Musia sa vám pritom viditeľne chvieť líca. To jemné bublanie vo vode, ktoré vzniká fúkaním, spätne masíruje a šetrne precvičuje hlasivky. Pomáha to uvoľniť napätie a aktivuje hlasivky bez ich preťažovania. Ak často namáhate hlas, veľmi vám túto skvelú techniku odporúčam.
5. Mnohí operní speváci, ak idú na operáciu a potrebujú narkózu, poprosia anestéziológov, aby pre nich urobili výnimku. Lekári potom použijú menšiu intubačnú trubičku, aby chránili hlasivky pred zbytočným tlakom a traumou počas narkózy.
K hlasu šetrný život
Pred mesiacom som bola na biopsii štítnej žľazy: znova dlhá ihla do krku, len bez tepla a bez umŕtvenia. Bála som sa, ale vedela som, že ak sa zas niečo pokazí, zvládnem to. Dnes som vďačná za každé "Ahoj" ktoré môžem povedať svojej mame v telefóne aj za každé obyčajné odkašľanie. Lekcia, ktorú som dostala, bola cenná. Na koncerte by ste ma nestretli z plných pľúc vyspevovať s davom, a určite ma nezažijete v Karaoke bare či na hlučnej oslave prekrikovať ostatných. Šepkaniu, ktoré je pre hlasivky mimoriadne stresujúce, pretože ich namáha bez vibrácie, sa vyhýbam úplne. A pred Covidom mám rovnaký rešpekt ako v čase pandémie, dávam sa očkovať. K hlasivkám šetrný život nie je len otázkou šťastia a smoly, je to aj vedomá voľba.
Keď najbližšie otvoríte ústa, možno si spomeniete na tie dva jemné záhyby vo svojom hrdle a zahreje vás pocit vďačnosti. Zaslúžia si ju.
