https://blog.sme.sk/loffler blog.sme.sk blog@sme.sk sk Uvidel som anjela. V parku na lavičke sedel. Zhrbený, tvár v dlaniach ukrytú mal. Šaty ošumelé, topánky obdraté. Sedel tam sám, tak som si prisadol. Zodvihol tvár, pozrel na mňa. Dievčenskú tvár a hnedé oči. Vlasy jemne rozstrapatené pery blízko seba, jemne usmiate. Na chrbte mal iba dve podlhovasté purpurové škvrny namiesto krídel. Sedeli sme vedľa seba, hľadeli si do očí. Mal v očiach veľa otázok. Vyzeral nádherne, no v duši mal hroznú bolesť. Tvár hovorila viac, ako pery. Jazyk sa mu zrazu rozviazal. Začal hovoriť nádherným hlasom: „Vidíš a počuješ ma len Ty.“ 34a6f437-9091-459f-944b-b38fefefece9 Sun, 23 Mar 2008 11:55:35 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/uvidel-som-anjela Sedel som v kresle. V miestnosti svietilo len jemne svetlo. Čakal som na Teba ako každý večer, odkedy si odišla. Nebol som ani nikde vonku. Nechcel som prísť o tú chvíľu, keď započujem kľúče v zámke. Alebo jemné zaťukanie. Hodil by som sa Ti okolo hrdla a prosil na kolenách o odpustenie. Prosil, lebo Ty si to zaslúžiš. A tak ako za posledných pár mesiacov som čakal aj v tento večer. Pripravil aj ľahkú večeru. Volské oči. Jemne prepečené, ale nie tvrdé. Pár hranolčekov k tomu. Tak ako to miluješ. Aby som Ťa potešil. Červená ruža v strede stola Ťa čakala vždy so mnou. Tak trpezlivo a ticho. Až raz... 2e83021b-e444-4a08-bf01-9dbe651c40ad Fri, 21 Mar 2008 13:25:54 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/list-pre-teba2-iii Zbehlo sa to všetko príliš rýchlo. Všetko som si predstavoval úplne inak. Najviac ma však bolí, že som Ti ublížil a ublížil som Ti poriadne. No vstala si, oprášila sa a ideš ďalej. Mne ostalo prázdno v srdci. Prázdno po Tebe, ktorú som miloval viac ako seba. Je mi smutno. Smutno, že som zradil všetko, po čom som v celom živote túžil. Všetko, čo som kedy miloval. A nikto mi nepomôže. Nevie mi pomôcť. Ľudia ma nepočúvajú. Radi si pozrú cudziu bolesť v TV, no nechcú s ňou prísť do kontaktu. Je predsa jednoduchšie to vidieť, ako to zažiť. Je jednoduchšie nepomôcť a prejsť bez povšimnutia. Hovorí sa, že „nehas, čo Ťa nepáli,“ a ja dodávam: „nechaj to zhorieť do tla. Utrápiť sa žiaľom.“ Nechajte ma všetci tak. Nech si zhorím do tla. Bude iba o jednu mŕtvolu naviac. 9c7ca7e7-b9eb-4ab0-917c-3a5a93a68864 Thu, 14 Feb 2008 18:36:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/list-pre-teba2-ii Je toho veľa, čo Ti chcem povedať. Veľakrát som si to aj nacvičoval. Ako Ti napíšem SMSku. Že Ti zavolám. Nie, mail Ti napíšem, lebo tam sa toho zmestí najviac. No prišiel som o myšlienky. Prišiel som o seba, o svoje ja. Stále viem, čo Ti chcem napísať. No nedokážem to dostať zo seba von. Nejde to. Vždy mi stisne srdce a zovrie hrdlo. Kútiky úst spadnú až na zem. Oči sa mi orosia, no slzy nejdú von. Tak by som chcel, aby išli, ale nejdú. A srdce bolí. Veľmi bolí. Viac a viac. Keby ho aspoň tie slzy pokropili, aby sa mu uľavilo. (pravdivý príbeh) 4160660f-ff85-455b-a149-876204e1e0b3 Thu, 14 Feb 2008 15:35:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/list-pre-teba2 Sedím pri okne. Pozerám na dohorievajúcu sviečku. Mesto svieti tak krásne. Držím plyšáka, ktorého mi dal pri prvom stretnutí. Bolo to také zvláštne. Nemyslela som si, že ma to bude niekedy mrzieť. A teraz ma to mrzí. Vždy používal také vznešené vety, že som im nerozumela. Veľakrát som si myslela, že mi to robí naschvál, aby som mu nerozumela. No on to nerobil naschvál. Išlo to z neho. Preto som ho mala rada. Lebo to bol on. Taký jednoduchý a zložitý súčasne. 159b8b48-060a-47ff-95ee-12f92d8feafc Mon, 21 Jan 2008 18:28:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/odpoved Prečítaj si prosím ešte tento posledný list. Už Ťa nebudem viac otravovať mojimi výlevmi. Už nebudeš musieť viac čítať tieto smutné slová, ktoré už aj tak nič nezmenia. Nezmenia realitu, ktorá je navždy už nemenná. Nedá sa vrátiť späť to, čo sa už stalo. To je ten najhorší pocit. Bezradnosť. Musieť sa po celý život dívať na to, čo som spôsobil. Na to, že som si to zavinil sám. A už nič z toho nikdy nemôžem vrátiť späť. Ten policajt, čo mi zaklopal na dvere mi vyrazil dych. d53e4803-93c0-4a5d-aafd-f3b81149ec99 Wed, 09 Jan 2008 18:11:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/list-pre-teba-v Čítaš si tieto listy. Viem to. Cítim to. Si tam niekde. Určite sa usmievaš. Vždy si sa usmievala. Iba raz si mala chladný výraz v tvári. Keď si odchádzala. Stále mám ten výjav pred sebou. Keď si sa usmiala, mala si vždy také nádherné jamky na lícach. Jemne si prižmúrila oči, trošku sa Ti zodvihol noštek a opatrne si sa zaklonila. Mala si hrozne krásny výraz v tvári. Básnik by to možno nazval nádhernými slovami na tisíc spôsobov. Ja nie som básnik a preto poviem len toľko, že to si bola TY. Takto si vyzerala vždy. Jedinečná a neopakovateľná. Taká, ktorej ostatné závidia, že má stále úsmev na tvári. a3037d28-0959-4841-993a-592e778c7158 Tue, 08 Jan 2008 17:59:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/list-pre-teba-iv Všade Ťa tu cítim. V stenách, ktoré spievajú Tvoje piesne. V posteli, ktorá rozpráva príbehy Tvojich sĺz. V kuchyni, čo básni o Tvojom umení. Kúpeľni, lebo ticho spomína na tú krásu, ktorú si jej každý deň odhaľovala. Obývačke, tá sledovala každý kúsok Tvojho nádherného tela oddychovať. Vo dverách, ktoré mi vyčítajú Tvoj odchod. V nedočítanej knihe, ktorá mi pripomína Tvoju samotu, keď si bola so mnou. Prepáč. Ostaň sama. Nikdy sa už ku mne nevracaj. Som blázon, ktorý už chce iba Tvoje šťastie. Nechce nič iné. Odpustením mi bude, ak budeš šťastná. Neodpisuj, netráp sa. Nezaslúžiš si to. Ja si zaslúžim očistec. 0f84abbd-83ea-4c69-9c5a-028c3024251c Mon, 07 Jan 2008 18:15:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/list-pre-teba-iii Áno, opäť som tu ja. Tvoj list som nedostal, ale verím, že to je chyba len niekde na polceste. Určite mi ho doručia zajtra, pozajtra... Raz mi určite príde. Raz ho určite dostanem. Môj list sa mi nevrátil, takže si ho určite dostala. Je krásny deň. Stále na Teba myslím. Aj na to, prečo si odišla. Keď som prišiel domov a našiel kufre pri dverách a Teba na pohovke. Na to, ako sa vtedy vo mne niečo zlomilo. Ako by som rád zobral všetky tie škaredé slová späť. Ako rád by som Ti pripravil raňajky. A umyl po sebe riad. Ako rád by som Ti povedal Ľúbim Ťa. No niečo sa v tej sekunde vo mne zaseklo. c42e4962-5787-4430-8163-9a7b91d8ec22 Sun, 06 Jan 2008 18:05:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/list-pre-teba-ii Neviem, ako začať. Nerád začínam, lebo neviem, čo povedať. Píšem Ti, lebo viem, že si to určite prečítaš. Nech už budeš kdekoľvek. Napriek tomu, že si sa naposledy nahnevala a povedala, že už nikdy nebudeš čítať ďalej. Píšem Ti, lebo viem, že pochopíš, čo cítim. Lebo viem, že si tam niekde. Lebo viem, že mi rozumieš. Len mi prosím odpusť, že to nepošlem poštou. Neviem totiž adresu. A nerád by som, aby sa tento list dostal do nesprávnych rúk. f00e6606-94b4-4922-bf1d-e40a69d8ee9b Sun, 06 Jan 2008 16:03:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/list-pre-teba Áno, chcem byť udavač. A nevidím na tom nič zlé. Veľa ľudí ma odsúdi už len za ten nadpis článku. Práve preto, že si ho neprečítajú. Veď načo čítať popis článku, veď väčšina článkov na blogoch aj tak nemá popis. No späť k téme. V jednej staršej slovenskej pesničke sa spieva: „Čím chceš byť? Udavač. Čo robíš? Udávam rytmus.“ af02dab5-7d3f-4d78-98dd-efd15f97017c Thu, 27 Dec 2007 13:08:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/spolocnost/cim-chcem-byt-udavac Prečo je to tak, že Tí, ktorí nám majú čo povedať a aj chcú odchádzajú ako prví? Či už sú to naši blízky, alebo známe osobnosti, ktoré tiež boli niekoho blízky. Je to akési prekliatie, keď sa Múza niekoho dotkne. Keď ho pohladí. A nebodaj sa do neho zaľúbi. Prečo je to tak? Lebo ľudia, ktorých navštívila Múza vidia všetko, počujú všetko, hovoria všetko. Vidia nielen seba, ale hlavne ľudí okolo seba. Svet okolo seba. Počujú dýchať stromy, kričať zvieratá a ľúbia zem, po ktorej chodia. 3c0f4884-7ec7-4655-91aa-53ef5f4ae450 Wed, 26 Dec 2007 19:48:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/spolocnost/ti-najlepsi-umieraju-ako-prvi Každý človek má niekde hlboko v srdci to svoje miesto, kam sa rád vracia a kde najradšej trávi svoj čas. Miesto, kam keď sa vráti, tak je mu nevysvetliteľne ľahšie. Niekto má rád hory, iný more, pláže a ďalší zasa mestá a historické pamiatky. Mne učarovali najviac hory. Slovenské hory, aby som bol presný. Je to zvláštna krajina, ktorá sa riadi vlastnými zákonmi. Je to krajina, do ktorej, keď sa dostanem, tak všetko pre mňa dostane nový rozmer. Iný význam. Všetky starosti sú pasé. Bežné veci dostanú nový šat. Nový zmysel. Stanú sa krajšími, podstatnejšími. Smiech je srdečný, slzy sú nefalšované. Pre mňa sú hory krajinou, kde sa neumiera. 2faaacdc-e7d1-4e4e-b287-71b7ec0a22b1 Sun, 21 Oct 2007 19:31:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/sukromne/krajina-kde-sa-neumiera Včera si videl, v televízií ...?. Začínajú mnohé rozhovory. Na internete som našiel veľmi výstižný článok o tom, že sme lenivá generácia. Súhlasíte s týmto tvrdením? Stačí nám sedieť pred televízorom a vidieť, čo sa deje. Nepociťujeme potrebu vytvárať nové hodnoty. Všetok vzdor a revolta voči systému ako takému sa z nás už dávno vytratila. Napriek tomu radi snívame a predstavujeme si, ako sme v rôznych situáciách my samy. 12907786-2143-4ae2-8a97-1870c309c037 Sun, 22 Apr 2007 20:04:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/spolocnost/ludia-pribehy-emocie-realita-alebo-fantazia Pod rúškom noci vkráda sa sem, plný je moci, dobrý i zlý sen, sen zvláštny, tichý len o noci Svätojánskej, vykráda sa von, vždy, keď máš pocit ako slon, keď si dnu a chceš ísť von, povedať nie, no mlčíš ticho. 66c64f96-7ace-4a46-bf2a-5a807eee837f Mon, 16 Apr 2007 05:55:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/poezia/si-to-ty-ci-som-to-ja Zajtra bude smutné dvadsiate výročie. Výročie, ktoré by si nikto nechcel pripomínať oslavami. Ale určite je dobre, že si aj takéto výročie pripomíname, aby sme vedeli, že všetka technika je závislá od človeka. A ten zlyháva. S následkami. Ako vlastne prebehla najväčšia katastrofa v období mierového využitia atómovej energie? Čo bolo príčinou tejto katastrofy? Pár faktov. d8af05a9-7e62-4aef-a2ab-886832efb948 Mon, 24 Apr 2006 22:00:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/spolocnost/cernobyl-ako-to-bolo Visí tu ako živí pomník. Ako nemá výčitka. Miestnosť je tmavá. Malým okienkom sa predralo pár slnečných lúčov. Ukazujú priamo na neho: "Hej, všimni si ho! Pozri na neho! Ber si z neho príklad." Je to tu celé zvláštne. Tiché. Vyrovnané. Kľudné. Iba sa v strede pohupuje on. Všetko je čisté a upratané. Len spadnutá stolička pod jeho nohami naznačuje, čo sa stalo. Uprostred obesené, bezduché telo a predsa je tu citíť dobro, kľud, pohodu. Stále sa pohupuje. Sem a tam... Zo strany na stranu... 0732dac8-7133-42e9-be58-c3b938b1360f Wed, 29 Mar 2006 21:35:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/proza/sem-a-tam-zo-strany-na-stranu :D to je prirovnanie ako: áno vs. nie, alebo 0 vs. 1, biela vs. čierna, mäso vs. zelenina... Čo je lepšie? Nechcem nájsť odpoveď, lebo podľa mňa neexistuje. Ale čo teraz? Prečo táto téma? Lebo na zaujali články: (moja) pravda (nielen) o tehotenstve a Ženy prekonajte strach . A rád by som povedal aj mužský názor... Jednoducho mužská ješitnosť :D b2e39a40-99e2-4052-9a19-2f80923c1806 Sun, 26 Mar 2006 19:48:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/muzi-vs-zeny Už dávno sa sám seba pýtam, že prečo zraňujeme tých, ktorí sú pre nás najdôležitejší a najbližší. A tých, čo by sme najradšej rozniesli v zuboch... Tým pomáhame. Domov prídeme nahnevaní, podráždení, nevrlí a plní zlosti. A vybijeme si ju na tom najnesprávnejšom mieste, aké len môže byť. 39f35593-e2ff-4d1f-bff8-d7919b883247 Tue, 07 Mar 2006 19:50:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/lifestyle/ahojte-ako-ste-sa-dnes-mali V dnešných dňoch prežívajú naši cestári krušné chvíle a všetci vodiči na nich nadávajú. Podľa mňa neprávom, a preto som sa rozhodol, že im všetkým poďakujem. ĎAKUJEM vám všetci vodiči odhŕňacích vozidiel, lebo vďaka vám sa šmýkame na tom, čo je vonku a nie na horšom. 4b5396ce-22b1-4ce4-bc8c-05c84e19733c Wed, 08 Feb 2006 17:19:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/spolocnost/vdaka-nasi-cestari Zvodný pohľad očami mi dáš, povieš ahoj, rukou mi zamávaš, odvrátiš tú svoju krásnu tvár, vidím Ťa odchádzať, bola si mi dar, f2ae0394-e93f-4614-8210-bcc5bb9c1ca8 Sun, 15 Jan 2006 09:45:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/poezia/ty-odchadzas-a-ja-som-tu bolesť zas nanovo slzu mám môj hrob ľudí plný sál zbalia sa všetci na voz veď toto je ich plán 9fb2b1d5-bf60-494c-b77d-a58d06ad2574 Sun, 08 Jan 2006 17:05:37 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/poezia/som-blazon Raz povedal mi jeden pán,buď rozhodný, mysli sám, vždy evidentne konaj, urob rám, nech Tvoje konanie každý sám, vie analyzovať, že si tam, kde nikto iný, okrem Teba, nevkročí už nikdy. e428438d-2914-4e4e-887e-9b12f38596c9 Sat, 07 Jan 2006 21:32:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/poezia/dve-osoby-a-jedno-telo Pred vianocami mi chodilo veľa prianí, ale jedno bolo čímsi iné. Bol to list. List, ktorý opisuje niečo zvláštne. Niečo, čo sa už stalo a predsa nestalo. Niečo čo tu je už niekoľko stoviek rokov, a predsa je to stále nové. Nech sa páči, tu je: opravená verzia.... e3d579f7-d9bf-4234-bdd3-f4adb471b61a Wed, 04 Jan 2006 19:45:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/spolocnost/list-do-neznama Mnoho už slov bolo povedaných, ešte viac ich bude dodaných, kto vie aké je to najvzácnejšie slovo, to, čo ťaží srdce ako olovo? 6b5e8338-64bb-4400-b104-e1fadc19d3c8 Wed, 04 Jan 2006 11:30:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/poezia/basen-pre-moniku Čo je v živote vlastne naozaj dôležité? Občas nezaškodí si pozrieť svoje konanie spätne. Ja to tak robím iba vtedy, keď už naozaj neviem ako ďalej a občas zistím, že nejdem veľmi správnym smerom. Potom si uvedomím, že nie všetko, čo som považol dovtedy za dôležité dôležitým aj naozaj je... 47809d90-7e4f-4151-b446-f159495e839c Wed, 23 Nov 2005 19:25:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/spolocnost/co-je-naozaj-dolezite Určite to poznáte aj vy, nie je počuť žiadne salvy, vzduch je čitý, nič v ňom niet, a predsa hlásku nie je počuť znieť. 7c657015-8a0e-4d47-b921-f90d344d9a91 Tue, 01 Nov 2005 18:45:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/poezia/to-co-mi-vzdy-zostane-zaseknute-v-hrdle Už mám veci zbalené, pomaly idem, všetko v kufri, tak ako to má byť, dám si kabát, založím klobúk, idem, nekývajte, nemajte strach... 752617a9-d437-45ba-9ba7-b308f6b74981 Tue, 01 Nov 2005 18:10:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/poezia/odchadzam-uz-idem Zastavte niekto ten vlak, chcem vystúpiť,povedať pár slov, poďakovať sa a ísť preč... d8fc7176-0e93-4965-8d4f-d0e3d0f62945 Thu, 27 Oct 2005 21:30:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/poezia/zastavte-to-niekto-prosim Pohľadom ukázala na blatové stopy tesne za dverami. Muž odrazu dostal silnú ranu do hlavy. Spadol na dlážku s hlbokým a tupým buchnutím. Leží tu rozvalený na dlážke. Ako mŕtvy. Tvárou na mramorovej dlážke. Bez pohybu.„Je mŕtvy,“ ozval sa tajomný hlas zozadu. fa4d8ca3-188e-4ca1-926a-d297c3608118 Mon, 24 Oct 2005 14:50:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/proza/sprava-zaver „Neostáva mi nič iné. Musím ho nájsť. Inak to nikdy neskončí. Niekto to už raz musí zastaviť. On mi snáď pomôže.“ 59547c4e-a528-4a78-ac74-bcf00810d6f6 Sat, 22 Oct 2005 14:30:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/proza/sprava-pokracovanie „Opäť Ty?“ spýtala sa postava vo dverách. 41d5fd1a-c2e6-4910-819f-41737135dc2f Thu, 20 Oct 2005 19:15:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/proza/sprava 69338184-a35c-4fa1-880b-4275780a9af3 Tue, 18 Oct 2005 19:00:23 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/proza/letel-vysoko-a-sem-spadol Niekedy si myslím, že sme stále v komunizme... e8502eb3-dac4-48bb-87f7-aa4b380a87aa Mon, 17 Oct 2005 18:23:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/politika/aj-u-vas-to-tak-funguje Vždy keď vidím tú správnu osôbku, srdce mi poskočí a opäť a opäť sa mi v mysli vynárajú tie isté slová: c0fa59e8-6235-467a-80b0-3dc3ff39bd79 Sun, 16 Oct 2005 13:52:27 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/zabava/you-re-beautiful Z a m y s l e n i e 2b25cd82-0df2-4320-a76d-7c2be52a84a7 Sun, 16 Oct 2005 11:55:39 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/sukromne/laska Stojí za to mať ešte priateľov??? def9a269-0f70-403a-b9a1-da5c124ae58a Sun, 16 Oct 2005 09:00:00 +0000 https://blog.sme.sk/loffler/sukromne/sila-priatelstva