<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Lenka Loncová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/loncova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Najkomplikovanejšia a jedna z najdôležitejších</title>
      <description>Niekedy sa smejeme, niekedy plačeme. Ale aj smiech, aj slzy vždy pominú. Inokedy máme zmiešané pocity a nevieme, čo si máme myslieť. Občas váhame a robíme veci, ktoré nakoniec ľutujeme. Nie sme dokonalí. Strašné klišé. Robíme chyby - kto nie? Ešte väčšie...</description>
      <guid isPermaLink="false">39a8b57c-054e-4988-abf0-1a6e72d43da4</guid>
      <pubDate>Thu, 05 Sep 2013 21:56:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/loncova/sukromne/najkomplikovanejsia-a-jedna-z-najdolezitejsich</link>
    </item>
    <item>
      <title>Lebo medveď...</title>
      <description>Svojho času som sa, predpokladám, dosť jasne vyjadrila, čo si myslím o siláckych (prázdnych?) rečiach ľudí okolo mňa (viď http://loncova.blog.sme.sk/c/295893/Babovky-so-silnymi-recami.html). Nechcem sa opakovať, hoci by sa o podobných veciach dalo písať do nemoty. Opravte ma, ak sa mýlim, ale tí, čo ma aspoň trochu poznajú, by určite dosvedčili, že som človek úprimný a uprednostňujem, ak ľudia konajú priamo a povedia mi, čo si myslia, rovno do očí. Iste. Občas to zabolí, ale aj tak je to lepšie než pretvárka či klamstvo. Ako človek priamy a úprimný sa s vami podelím o svoj ďalší postreh. Či už to budú čítajúci brať osobne, alebo nie, zdôrazňujem, že ide o môj vlastný názor a teda nepredpokladám, že s ním bude súhlasiť celé Slovensko. Naopak, myslím si, že mi budú mnohí oponovať, ale čo už, to už tak v živote býva...</description>
      <guid isPermaLink="false">652d331a-7758-464c-869e-17f2478c6f4d</guid>
      <pubDate>Wed, 05 Jun 2013 19:34:16 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/loncova/spolocnost/lebo-medved</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stretnutie</title>
      <description>V septembri 2003. Vtedy sa prvý raz stretli. Veľmi ľahko si ju zapamätal, pretože mu hneď padla do oka. Mala vietor vo vlasoch a tvárila sa milo, usmievala sa. Bola mu povedomá. Ako nejaká herečka z filmov či modelka z časopisov. Možno ju už predtým videl v zoo, no teraz to bolo akési iné. Obrovský dav ľudí, ktorý na niekoho čakal. Na niekoho dôležitého, kto sa im potom prihovoril a zakýval im. Také bolo ich prvé stretnutie - uprostred davu neznámych ľudí. Hoci si ju už vtedy všimol, ani vo sne by mu nenapadlo, ako sa ich osudy o niekoľko rokov prepletú. Bol to len jeden deň, no dodnes si ho pamätá a často spomína na toto osudové stretnutie.</description>
      <guid isPermaLink="false">fdb5f215-b7e5-4a2f-81b9-bf71e8f5dc85</guid>
      <pubDate>Mon, 19 Nov 2012 18:34:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/loncova/lifestyle/stretnutie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Štvrtok</title>
      <description>Ráno sa tvárilo oddýchnuto, veď už len pomyslenie na to, že sme sa konečne prehupli bližšie k víkendu, jej spríjemňovalo cestu do práce. Sama nevie, ako je možné, že už vyše roka cíti tie povestné motýliky niekde...</description>
      <guid isPermaLink="false">8f604ab4-eb7a-4e9c-9cd1-416da2d92ac3</guid>
      <pubDate>Fri, 08 Jun 2012 11:09:23 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/loncova/sukromne/stvrtok</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bábovky so silnými rečami</title>
      <description>V poslednej dobe sa to okolo mňa len tak hmýri silnými rečami, poznáte to - samí turisti, cyklisti, karieristi, materialisti, ktorí chodia do Álp, Dolomitov, Himalájí, cestujú okolo sveta, všetko najlepšie si doprajú hneď, veď na to majú, no zároveň hľadajú partnera s autom, domom a finančným zabezpečením... Vystihujú ich veľké prázdne slová o tom, akú skvelú prácu si našli, koľko svojou šikovnosťou zarobia, ako si užívajú život „naplno". A potom... Potom nastane situácia, keď ten, čo miluje prírodu, v slnečný deň pozerá dokumenty, keď iný skonštatuje - tento bicykel som si doniesol z Ameriky, ale keďže spadlo zopár kvapiek jarného dažďa, nikam nejdem...</description>
      <guid isPermaLink="false">2c22d5de-d7c6-431c-8a1f-2b908bb8965d</guid>
      <pubDate>Wed, 11 Apr 2012 18:50:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/loncova/spolocnost/babovky-so-silnymi-recami</link>
    </item>
    <item>
      <title>Odložený život?</title>
      <description>Nezdá sa vám, že ľudia dnešnej doby odkladajú takmer všetko? Povinnosti, dlhy, deti, peniaze, sľuby, lásku, zodpovednosť... A najčastejšou výhovorkou býva čas. Niečo, čo je tak veľmi relatívne a abstraktné sa stalo „vhodným" úkrytom.</description>
      <guid isPermaLink="false">b286a45f-d337-4832-a6c6-bf4623543e68</guid>
      <pubDate>Mon, 26 Mar 2012 19:17:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/loncova/spolocnost/odlozeny-zivot</link>
    </item>
    <item>
      <title>Začiatok všedného dňa</title>
      <description>Lenivo sa otočila a pohľad jej zablúdil na stenu oproti...</description>
      <guid isPermaLink="false">1a7eca5b-2abd-4a68-aa09-32b8124fdaac</guid>
      <pubDate>Sat, 18 Feb 2012 11:13:30 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/loncova/proza/zaciatok-vsedneho-dna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Učiteľský sen</title>
      <description>Už v piatej triede základnej školy som vedela, že sa raz postavím za katedru. Vtedy som svoju budúcnosť videla v nemčine. Dokonca som si vytrvalo odkladala zošity, o ktorých som si vtedy myslela, že budú neoddeliteľnou súčasťou mojej budúcej výučby. Mala som asi desať, no už vtedy som vedela, ktorým smerom chcem ísť a čo ma baví. A tak som postupne všetko prispôsobovala dosiahnutiu svojej méty...</description>
      <guid isPermaLink="false">b516220e-481c-4fab-8255-d86d487db595</guid>
      <pubDate>Fri, 17 Feb 2012 07:57:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/loncova/spolocnost/ucitelsky-sen</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
