Výsledok jedného večera

Nenávidím svoju samotua zároveň ju potrebujem dýchať.Paradoxne zapĺňa prázdnotupo niekom.Chcem si ju darovať, len s ňou sa stýkať.Možno Harmóniapríde vekom.Čo len mám robiť?Ostať, zotrvať, bojovať?Alebo hlavu skloniť,nechať to taka smútku holdovať?Alebo šokovaťinýchaj samu...?Prišla do môjho života už dávnoa chce moju lásku.Hádzala mi často záchranné lano,a teraz?Visí to na vlásku...Mám jej dať, čo chce?Som v tom stave duše?Všetky pevné múrysa zrútia, všetko sa rozkolíše.Toho zmätku súobrovské porcie...S večermi to prichádza - slzy, zatínanie zubov.To ale nepomáha,nezabraňuje meraveniu údov.Je to ako bludisko,kde sme zavretí,z ktorého niet úniku.Ja, ty, ty a ty.Alebo prežijem ešte rokov sto, alebo umriem teraz,sama, na dne, rovno tu.Kde je tá hranica, za ktorou to už nebolí?Musím sa dať upáliť?Podvolím sa, nepodvolím?Tá nevesta oproti mne je plná nádejía kvitnúcich kvetov...Z jej vnútra to pramení,že trvanie vekovprežije skromne - len s ním...Ako jej len závidím...